Knihu o zaniknutej obci Valkov uviedli do života zeminou z Domaše

K napísaniu knihy ho motivovalo, že je vyštudovaný historik a pochádza z neďalekej obce Bžany, do ktorej Valkov patrí. „V tomto priestore som prakticky vyrástol a celý život ma fascinovala história zaniknutej obce. Na základe historického výskumu som sa mohol dozvedieť mnohé zaujímavosti, kuriozity a spoznať aj posledných žijúcich Valkovčanov," povedal Kasarda.


„Konkrétne slamené strechy, drevené stavby, typická ľudová architektúra sa tu zachovala až do 60. rokov, čiže do zániku obce, a to z dôvodu vlastne stavebnej uzávery. Ľudia sa už v 50. rokoch dozvedeli, že na tomto mieste vznikne vodná nádrž. Mali zakázané nielen stavať nové domy, ale takisto aj opravovať tie staré," vysvetlil Kasarda.

Starší ľudia znášali podľa neho vysťahovanie ťažko. „Museli opustiť miesto, kde žili celý svoj život a na staré kolená sa odsťahovať do neznámeho sveta. Pre mladých ľudí to bola aj príležitosť, v prvom rade oslobodiť sa od ťažkej dedinskej práce a získať možnosti štúdia," povedal Kasarda.


„Mal som 18 rokov, keď bola obec zaplavená. Vnímal som to ináč ako rodičia, tí boli viac sklamaní. Odišli sme žiť do Prešova, na Solivar. Chodievam sem každý rok na cintorín. Rád sa sem vraciam. Je dobré, že bola napísaná kniha, zachovajú sa spomienky," zaspomínal si rodák z Valkova Ján Kľučar, ktorý prišiel na Domašu na uvedenie knihy do života.

Kasarda počas historického výskumu zistil i viaceré zaujímavosti. Jedna z nich bola o zaniknutom cintoríne. „V posledných rokoch je na Domaši zaznamenaný pokles vodnej hladiny. Práve tieto poklesy a stúpania vodnej hladiny pred niekoľkými rokmi vyplavili starý, zaniknutý cintorín. Keď som sa pýtal pamätníkov z Valkova, nepamätali si ho. Musel zaniknúť pred niekoľkými stovkami rokov. Nachádzal sa v blízkosti vtedajšej farskej budovy.

Keď voda klesala a stúpala, došlo k odhaleniu kostí. Samozrejme o týchto veciach boli informované oficiálne orgány," prezradil Kasarda.