Prezidentka ocenila 33 osobností
Juraj Bartusz (Zdroj: FB Košice - Mesto Košice)
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila v nedeľu (14. 1.) 33 osobností
spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, z toho sedem in memoriam.
Štátne vyznamenania udelila prezidentka 14 ženám a 19 mužom v budove Slovenskej
filharmónie v Bratislave.
Vyznamenania si z rúk prezidentky prevzali aj piati Košičania, respektíve
osobnosti, ktoré v metropole východu pôsobia.
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej
republiky v oblasti kultúry a umenia udelila prezidentka Čaputová sochárovi Jurajovi Bartuszovi.
Juraj Bartusz študoval v Prahe spočiatku na umeleckej strednej škole,
potom na vysokej škole. Spoznal tu svoju ženu, výtvarníčku Máriu Vnoučkovú, s
ktorou sa presťahovali do Košíc. Tu pracoval istý čas na propagačnom oddelení
vo Východoslovenských železiarňach. Mladého umelca však táto práca nenapĺňala,
tak skúšal sochárske súťaže.
Po prvej vyhratej súťaži na Pamätník krompašskej
vzbury sa osamostatnil a stal sa na plný úväzok sochárom. Potom prišli ďalšie
zákazky, z väčších napríklad pamätník pre Fakultnú nemocnicu Louisa Pasteura v
Košiciach.
Patril k umelcom, ktorí chceli tvoriť svojim vlastným jazykom a
ocitli sa tak mimo oficiálnej kultúry. Venoval sa monumentálnej aj komornej
sochárskej tvorbe. S jeho dielami sa dodnes stretávajú obyvatelia i návštevníci
Košíc.
Pribinov kríž III. triedy udelila prezidentka kňazovi Petrovi Gombitovi za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky. Gombita je
riaditeľom neziskovej organizácie Oáza - Nádej pre nový život v Bernátoviach
neďaleko Košíc.
Peter Gombita (Zdroj: FB Košice - Mesto Košice)
V tomto zariadení nachádzajú prístrešie a opateru ľudia, ktorí
stratili nielen svoj domov, ale často aj akékoľvek sociálne zázemie a dokonca i
vlastné zdravie. Prostriedky na podporu a pomoc chudobným a chorým musí Peter
Gombita neraz vybehať.
Nielen v prenesenom zmysle, ale i doslova, keďže
organizuje behy a maratóny s cieľom vyzbierať peniaze na dobročinné ciele.
Pamätný je jeho viac než 1500-kilometrový beh z Košíc za Svätým Otcom do
Vatikánu.
Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej
republiky v oblasti filmu získal režisér, dokumentarista Peter Kerekes, ktorý sa narodil 3. apríla 1973 v Košiciach.
Peter Kerekes (Zdroj: FB Košice - Mesto Košice)
Stal sa jednou z vedúcich
osobností dokumentaristickej Generácie 90. Na konte má množstvo ocenených
dokumentárnych filmov, je aj scenáristom, producentom a pedagógom. Známym je
jeho film 66 sezón z roku 2003, ktorý mapuje príbeh dejín starej plavárne v
Košiciach.
Tiež dlhometrážny dokument Ako sa varia dejiny z roku 2008, za ktorý
získal Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov
Hot Docs Toronto a tiež na ďalších prehliadkach a festivaloch.
Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej
republiky udelila prezidentka herečke, speváčke Eve Pavlíkovej, ktorá sa
narodila 17. septembra 1960 v Košiciach.
Eva Pavlíková (Zdroj: FB Košice - Mesto Košice)
Od detstva chodila na balet, hrala na
klavíri, spievala. V inscenácii Carmen v Opere Štátneho divadla v Košiciach
účinkovala ako desaťročná. Prvé divadelné skúsenosti získala ešte v košickom
Malom divadelnom štúdiu.
Po skončení školy v roku 1983 nastúpila do hereckého
súboru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara a na jeho doskách pôsobí dodnes.
Popri divadelnom herectve sa úspešne venuje tvorbe v rozhlase, filme, televízii
a dabingu.
Hlava štátu udelila Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o
kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry aj spisovateľovi,
literárnemu vedcovi Stanislavovi
Rakúsovi.
Stanislav Rakús (Zdroj: FB Košice - Mesto Košice)
Ten sa narodil v Šúrovciach no napokon sa
natrvalo usadil na východnom Slovensku. V rokoch 1963 – 1964 bol učiteľom na
učňovskej škole v Trebišove, v rokoch 1964 – 1969 učil na Strednej ekonomickej
škole pre pracujúcich. V rokoch 1966 – 1968 bol tiež externým dramaturgom
Štátneho divadla v Košiciach.
Od roku 1969 prednášal teóriu literatúry a dejiny
slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v
Prešove (neskôr Prešovskej univerzity). Pôsobil tu až do roku 2010 ako profesor
na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. V súčasnosti je emeritným
profesorom.
Je výnimočným autorom, keďže sa venuje nielen písaniu umeleckej
prózy, ale aj literárnej vede, čo je ojedinelá kombinácia. Literárne debutoval
novelou Žobráci v roku 1976. Zaujal v mnohých ďalších dielach.
(12:37, red.)