Futbalistky Partizána Bardejov získali ligový titul a zahrali si Ligu majstrov

 

 

V ročníku 14/15 skončili druhé a v pohári sa dostali do štvrťfinále, v ročníku 15/16 skončili druhé a získali Slovenský pohár. V ďalšej sezóne sa stali majsterkami Slovenska a pohár obhájili, v sezóne 17/18 sa umiestnili na druhom mieste a v pohári sa dostali do finále. V sezóne 18/19 v lige skončili opäť druhé a pohár vyhrali. Táto sezóna je zatiaľ nedokončená. V lige štyri krát druhé, o to úspešnejšie boli v Slovenskom pohári. Ten získali tri krát a raz hrali finále.

 

Okrem ligového ročníka 2014/15, keď ešte súťaži kraľovali Nové Zámky, bol ich súperom Slovan Bratislava. Zápasy so s dievčatami v belasých dresoch boli špecifické. Súper veľmi kvalitný, nabitý reprezentantkami však často nastupoval na ihrisko v presile a niektoré výkony „man in black“ v „derby“ boli vskutku pozoruhodné.

 

 

Pamätný je zápas v Bardejove v ročníku 2016/17 i zápas na Slovane v ročníku 18/19. Pozoruhodná výmena nominovaných rozhodcov tesne pred zápasom, neuznaný gól i vylúčenie hráčky Partizána výsledok evidentne ovplyvnilo a pripravilo Partizánky čo len o možnosť hrať o titul korektný zápas.

 

Bardejovčania samozrejme podali protest. Vyjadrenie SFZ: „Z videa nie je možné zistiť, čo sa stalo.“ To, že video bol povinný natáčať Slovan a rovnako bol povinný zachytiť celý priebeh stretnutia je každému zrejmé. Že tak neurobil (dúfajme, že nie zámerne) je ešte očividnejšie.

 

 

Špecifický je tento ročník. SFZ s ukončením váha a všetko je ešte otvorené. Ide o titul a najmä o Ligu majstrov. Ostáva len dúfať, že futbalový zväz nájde optimálne riešenie a tak ako zvyčajne nebude pri rozhodovaní preferovať svoj obľúbený bratislavský klub. (Slovan je po deiatich kolách prvý s náskokom 2 bodov pred Partizánom. Za optimálnych podmienok by sa ešte malo odohrať deväť kôl a v hre je teda 27 bodov).

 

Vráťme sa však opäť o niekoľko rokov späť. Ligový ročník 2016/17 bol v krátkej histórii ženského futbalu ten najúspešnejší. Už pred jeho začatím si Partizánky postavili ciele najvyššie. Obhajoba pohára a zisku titulu Majsteriek Slovenska.

 

 Bardejovčanky získali majstrovský titul zaslúžene

 

Funkcionári doplnili družstvo o niekoľko skúsených futbalistiek s reprezentačnými skúsenosťami a po letnej prestávke si dievčatá začali napĺňať svoje futbalové sny. Na jeseň prehrali len raz a to na ihrisku svojho najväčšieho rivala Slovana Bratislava. Slovanistky, niekoľkonásobné víťazky 1. ligy, mali ciele rovnaké ako Partizán.

 

 

Dokázali Bardejovčanky doma poraziť a na Mestskom štadióne v Bardejove uhrať remízu. Ich katom však bola Žilina. Tá vyhrala na Slovane i doma. Jar naštartovali Partizánky opäť úspešne. V deviatich zápasoch sedem krát vyhrali (z toho raz kontumačne). Vonku boli úspešné 100 percentne. Doma body stratili po remízach so Slovanom a Myjavou.

 

Zápas so Slovanom mrzí. Najmä pre to, že Bardejovčanky o víťazstvo nepripravil zlý výkon, ale evidentné „chyby“ rozhodcov. Celková bilancia Partizána je 18 – 15 – 2 – 1. Súperkám nastrieľali 58 gólov, dostali len 14. To všetko znamenalo 47 bodov a celkové prvé miesto v súťažnom ročníku 2016/17 v 1. lige žien. Najlepšou strelkyňou družstva bola Mária Mikolajová s 20 gólmi.

 

Vyraďovacími kolami Slovenského pohára prešli Partizánky ako nôž maslom. Súperky jednoducho nemali šancu. Bardejovčanky štyrikrát zvíťazili, nastrieľali 18 gólov, dostali len štyri. Finále so Slovanom skončilo v riadnom hracom čase remízou 1:1. Na pokutové kopy zvíťazili východniarky 4:1.

 

 Zaplnené námestie v Bardejove privítalo víťazky Slovenského pohára, oslavovalo sa bujaro

 

V klube mali dievčatá vytvorené výborné zázemie. O bezproblémovú organizáciu ženského družstva sa s podporou sponzorov starali najmä koordinátor ženského futbalu František Kuľka, Jozef Mihok, Marcel Gmitter, Igor Vajda a ďalší.

 

Dobrá bola aj spolupráca s vedením klubu. Jeho prezident Stanislav Soroka a športový riaditeľ Alexander Tyč sa snažili o vytvorenie tých najlepších podmienok. Samozrejme nesmieme zabudnúť na realizačný tím. Hlavným trénerom bol Ľubomír Čekan, asistentom Ľuboš Matys, trénerom brankáriek Dušan Molčan a masérom Bojan Stajkovič.

 

 

Partizán mal kvalitný a vyrovnaný káder, ktorý tvoril rad talentovaných dievčat, mnohé s reprezentačnými skúsenosťami z mládežníckych kategórií. V bráne stáli dve juniorské reprezentantky. Na jeseň Denisa Mochnacká. Denisa sa však zranila a takmer celú jarnú časť pre zranenie pauzovala. Problém vyriešila dovtedajšia brankárska dvojka Timea Gyömraiová. Tá sa v jarnej časti predstavila v skvelej forme a má veľký podiel na zisku titulu i ligového primátu.

 

Oporou zadných radov bola skúsená srbská legionárka Maja Dimitrijević. 26 ročná futbalistka s obrovským prehľadom, dobrou prihrávkou a perfektnou hrou hlavou. Dimitriević pred príchodom do Bardejova už mala na konte srbský aj slovenský titul (Nové Zámky) i zápasy v Lige majstrov. Stopérsku dvojicu tvorila Maja zvyčajne s Tamarou Gmitterovou. Tamara bola 18 ročná talentovaná mládežnícka reprezentantka.

 

Na krajoch obrany hrávali Veronika Rosoľanková a Júlia Pivovarníková. Obe skúsené a kvalitné futbalistky podávali počas celej sezóny bezchybné výkony. V zadných radoch boli ešte k dispozícii Janka Vajdová, Danka Hovancová, Gréta Hviščová a Nikola Vagáska. Všetko šikovné a talentované hráčky, ktoré by všade inde pravdepodobne nastupovali v základnej zostave.

 

 

Líderkou družstva a jednoznačnou rozdielovou hráčkou bola 18 ročná Mária Mikolajová. Stredopoliarka s výbornou technikou, prehľadom a dobrým zakončením. Dala 20 gólov. Nikto však nezrátal, koľkokrát boli Partizánky úspešné po akciách, resp. po štandardkách, ktoré práve ona vymyslela alebo realizovala. Majka, napriek mladému veku, už úroveň našej ligy prerástla a s veľkou pravdepodobnosťou ju čakalo pokračovanie kariéry v zahraničí.

 

V strede poľa ju dopĺňala Monika Havranová. Ďalšia z reprezentantiek v kádri Partizána. Ak to náhodou Majke strelecky nešlo, dokázala sa presadiť Monika. Záloha je motorom družstva a jednou z hnacích jednotiek Partizána bola jeho kapitánka Veronika Galarovičová. Čerstvá maturantka s dobrou kopacou technikou. Veronike nechýbalo kvalitné futbalové myslenie a po jej presných prihrávkach sa často pred bránou súperiek iskrilo.

 

 

Futbalovú kvalitu mala aj Diana Lemešová, Michaela Mazúrová, Tamara Solárová, Henrieta Vaľušová, Aneta Semhricová či Sára Jackovičová. . Vpredu behávala často „osamelá“ Timea Bochinová. Rýchlonohá krídeľníčka s dobrou technikou i strelou. Alternatívou bola Alexandra Tejová. Po odchode Anny Márie Roháčovej Partizánkam chýbala hrotová hráčka. Bochinovú však dopĺňali stredopoliarky Mikolajová s Havranovou a tak aj v ofenzíve mal Partizán riadnu silu.

 

Bardejovčanky zvíťazili v lige aj v pohári. Záver súťaže však bol opäť rozpačitý. Samozrejme na strane našich futbalistiek i fanúšikov radosť preveliká a jednoznačne zaslúžená.

 

SFZ vždy pravidelne a nahlas deklaroval podporu ženského futbalu, ale pricestovať do Bardejova a odovzdať pohár majsterkám, nedokázal ani jeden z čelných predstaviteľov tejto organizácia a to SFZ mal v tých časoch prezidenta, štyroch viceprezidentov, generálneho sekretára a ďalších ôsmych členov výkonného výboru. Do Bardejova bolo však asi veľmi ďaleko.

(11:40, P. Cingel)