Aby život neunikal pomedzi prsty
Využiť čas prázdnin na niečo, čo má hodnotu
Často sa porovnávam. Je to asi
moja povahová chyba, ale je to tak. Pozerám sa na druhého a porovnávam ho so
sebou. Ale nemusí to byť vždycky na hriech. Niekedy, keď nostalgicky spomínam
na naše staré dobré 80. roky, keď som bol ešte mladý a pekný, tak sa prichytím,
že sa porovnávam so súčasnou generáciou mladých.
Zisťujem, že v niektorých
veciach sme boli schopnejší my a zase v iných sú určite oni. Vnímam súčasných
mladých omnoho lepšie jazykovo a technologicky pripravených ako sme boli my –
„Husákove deti“. A tiež sú aj v niektorých veciach odvážnejší. Vedia bez
problémov vycestovať po celej Európe a vôbec z toho nemajú strach. Zase my sme
boli v ich veku omnoho viac rozhodnejší a zdá sa mi, že sme viac vedeli, čo
chceme v živote dosiahnuť. Ak si dobre spomínam, tak my sme ešte mali tú
ambíciu zmeniť svet aj s priľahlým vesmírom a robili sme to s vášňou a
presvedčením. A asi toto je to, čo mi na dnešnej mládeži chýba najviac.
Akoby
som z mnohých stredo a vysokoškolákov (aj u nás v stredisku!) necítil chuť do
života. Mám dojem, že premeškávajú svoj život! Ako rád by som sa nechal
presvedčiť, že to nie je pravda.
V latinčine sú slovesá premeškať
a odložiť synonymá. Niekedy mám presne ten dojem, že dnešní mladí premeškávajú
svoj život, lebo odkladajú dôležité rozhodnutia. Odkladajú totiž všetko, čo je
nepríjemné! Príčin je mnoho a jednou z nich je snaha zabezpečiť sa. Proste mať
istotu, že to nebude chyba, že si nevyberiem niečo nesprávne alebo menej
hodnotné a neskôr by prišlo to pravé. A tak sa radšej do ničoho nepustia, aby
nepremeškali náhodou tú najlepšiu príležitosť. Ale v tom je práve tá pasca, že
týmto postojom ju práve premeškávajú.
Drahí mladí i starší,
nepremeškajme ani počas prázdnin robiť niečo dobré; niečo, do čoho sa viem
vložiť a makať na tom; niečo, čo bude jednoduché a krásne zároveň; niečo, čo ma
posunie dopredu... Napríklad aj animátorstvo!
(13:58, pobavi.sk, V. Riško)