Oslava niekdajších dorasteneckých úspechov
Klub má za sebou bohatú históriu
Organizovaný
futbal v Stropkove oslavuje tento rok storočnicu. Nie je to však jediné
jubileum. Klubová história je totiž popretkávaná viacerými mimoriadnymi
úspechmi. Jeden z nich sa viaže k sezóne 1989/1990, kedy starší
dorastenci Tesla Agro Stropkov postúpili do I. dorasteneckej ligy.
Bývalí
zverenci trénera Petra Gombára si 30. výročie od ich spanilej futbalovej jazdy
pripomenuli exhibičným zápasom v sobotu 1. augusta o 15.00 hod. na
hlavnom štadióne.
Nápad
zorganizovať exhibičný zápas partie, ktorá pred tridsiatimi rokmi legendárnym
spôsobom ovládla II. ligu, skupinu východ, vznikol v jednom zo
stropkovských kníhkupectiev. Pavlovi Bučkovi, ktorý si vzal organizáciu
stretnutia pod palec, stačil nevinný impulz a nakoniec z toho vzišla
úžasná myšlienka.
Drina,
ktorá prináša ovocie
Stropkovskí mladíci išli v sezóne 1989/1990 za postupom suverénnym pevným
krokom. Ak sme písali o II. lige, skupina Východ, musíme dodať, že sa
hralo až po Púchov, Dubnicu nad Váhom, Prievidzu. Do pozície najvážnejších
konkurentov v boji o postup sa s „Teslou“ pasovali VSŽ Košice, ktoré
mali v tých časoch neskutočnú „tlačenku“, ale zverenci trénera Petra Gombára si
urobili zo súťaže vlastnú šou. V jeseni vyhrali všetkých pätnásť
stretnutí a I. ligu mali vo vrecku po treťom jarnom kole.
Keď
sa pri oslavách víťazstiev hovorí o chémii v kabíne/na ihrisku, niekomu to
môže znieť ako klišé. V prípade stropkovských dorastencov v žiadnom
prípade o klišé nešlo. Za všetky príbehy spomenieme moment po prvej strate
bodov v jarnej predohrávke v Poprade. Napriek tomu, že výsledkovo
mužstvo zápas nezvládlo, po ceste domov hráči ukázali tímový charakter, ktorý
toto mužstvo zdobil najviac.
Zo
Slovenska do sveta
„Cez polčas
nám tréner povedal, že ak prehráme, pôjdeme hore Braniskom po vlastných. Neskôr
sa nám priznal, že nemal v pláne nás naozaj nechať šľapať. Napriek tomu
autobus pod Braniskom zastavil, poslal nás z neho vonku a čakal, čo
urobíme. My sme sa pozbierali a vybrali sme sa cez les hore do kopca, kde
nás tréner potom čakal tri hodiny. Držali sme spolu a nikto z nás
nemal problém dať sa do kroku. Inak musím povedať, že Peťo Gombár bol výborný
motivátor a psychológ, preto si nepamätám, aby sme hrali pod tlakom, ale
futbal sme si užívali,“ zaspomínal si P. Bučko.
Viacerí z vtedajšej zostavy sa neskôr stali nielen neodmysliteľnou
súčasťou A-mužstva Stropkova, ale presadili sa aj v najvyšších súťažiach
na Slovensku, či v Európe a taktiež si obliekli najcennejší reprezentačný
dres. Úspechy, ktoré dosiahli, však napriek nespornému talentu nedostali
zadarmo. Futbal sa síce za tridsať rokov nespochybniteľne zmenil, no ak máme
nájsť pre mladšie ročníky príklad zo súčasnosti, prečítajte si napríklad
o tréningovej morálke fenomenálneho Cristiana Ronalda.
Jednoducho,
vo futbale platí, že sa oklamať nedá a na piedestál sa dostanú len tí,
ktorí idú naplno. A dorastenci Stropkova išli pred tridsiatimi rokmi na
maximum!
(9:12, stropkov.sk, I. Makó)