Jedinečným spôsobom fašiangovania v Bardejove bola veselica Kačur

 Kačur bude aj tento rok v Bardejove

Minulý rok bolo na námestí veselo

Fašiangy na Slovensku sú vo všeobecnosti časom samého vtipu, veselosti a zábavy. Názov týchto veselíc pochádza z nemeckého fasen, faseln a znamená veseliť sa. Fašiangový čas sa počíta obyčajne od 6.januára do Popolcovej stredy. Fašiangy v Bardejove končili v mäsopôstný utorok. Keďže vrchol fašiangových veselostí býva v posledný fašiangový deň, t.j. v utorok, preto ho v Nemecku pomenovali dňom pochabých (Narrenfest).

Fašiangové zvyky majú pôvod ešte v dobe pohanskej a pre svoju obľúbenosť boli vsunuté medzi kresťanské zvyky. Zachovávajú sa na celom Slovensku v určitých podobách, ale fašiangové zvyky v Bardejove sa značne odlišovali od zvykov iných miest. Zaujímavým, pôvodným a jedinečným spôsobom fašiangovania bola veselica“ Kačur“. Je to výlučne bardejovský zvyk, ktorý si v dávnej dobe vymyslela roľnícka vrstva obyvateľstva.

Veselica sa začala výberom najšikovnejšieho a najvtipnejšieho mládenca. Potom si poriadatelia zábavy zvolili štyroch dozorcov, ktorí dozerali na poriadok a správnosť hry na Kačura. Dozorcovia boli určení z radov najstarších a najvážnejších mužov. Miesto dozoru bolo v strede zábavného miesta. Na to miesto položili stôl, naň dve zapálené sviece, ktoré symbolizovali dokončenie fašiangov (posledný tanec). Nesmela chýbať fľaša vína, z ktorej si dozorcovia pomaly upíjali. Víno bolo ako honorár za funkciu dozorcu. Na stole bol prázdny tanier, do ktorého položil peniaze každý tancujúci mládenec.

Aj tento rok bude pripravený zaujímavý program

Tanec sa začal tak, že hudba zahrala monotónnu pieseň, ktorá znela do ukončenia prvého aktu. Na začiatku tanečnej hry vybehol kačur, ktorý mal na prsiach národnú stužku, čierny potrhaný tvrdý klobúk, okolo neho obviazané povrieslo a za ním zastrčené husacie krídlo. Niekedy mal aj masku. Vyvolal do tanca najbohatšiu, najkrajšiu dievku a začal s ňou tancovať divý, poskokový kolový tanec.

Po krátkom poskakovaní sa šiel k stolu opýtať dozorcov na meno nasledujúceho mládenca a dievky,  ktorých ako „nový pár“ vyvolal na tanec. Tí boli povinní za ním podobne divo poskakovať. Keď už boli všetci slobodní vyvolaní, priniesli nové dve sviece a nové víno. Zvolili nových dozorcov a nového kačura. Ten vyvolával do tanca najprv najmladšiu nevestu, potom mladých ženáčov a nevesty, ktorí tancovali taktiež divým spôsobom. Kačur každému vyvolával meno tri razy. Keď niektoré z dievčat nešlo do tanca dobrovoľne, kačur ju priviedol nasilu. Stávalo sa to vtedy, keď dozorcovia dali kačurovi prv vyvolať dievku morálne pochybnú, čím urazili bezúhonné dievky a s tým bol spojený nejeden vzdor a nemilé výstupy.

http://ahoj.tv/firmy/detail/archeus_reality_bardejov.html 

 Platená reklama

V minulosti, po ukončení tohto aktu šli všetky nové páry s kačurom na prechádzku po námestí mesta, okolo radnice. Ale keďže z tejto prechádzky mnohí vážne prechladli, tento zvyk pozmenili a prechádzali sa len po susednej miestnosti. Keď sa z prechádzky vrátili tancovali tanec „do šaflíčka“, ktorý sa tancuje na jednom mieste. Ináč ho volali aj „bardejovský čardaš“. Na druhý deň po kačurovi bolo zvykom plákanie úst a hrdla pálenkou alebo vínom na znamenie toho, že nastane pôst, odrieknutie sa hodovania.

Aj dnes sa môžu Bardejovčania v čase fašiangov  zabaviť na rôznych plesoch či zábavách. Špecifickou zábavou týchto dní je aj   „Fašangová veselica v krojoch s vivodzením kačura“, kde sa hostia zabavia  a zatancujú si podľa pôvodného  zvyku v upravenej podobe. Čaro starého zvyku umocňujú ľudové kroje, výborne gazdovské jedlo a cimbalová hudba.

Záleží nám na tom, aby sa  náš jedinečný bardejovský zvyk uchoval aj pre ďalšie generácie. Preto Vás milé pani učiteľky, deti MŠ a žiaci ZŠ chceme srdečne  pozvať na „ Vivodzene kačurika“ – detskú veselicu na Radničnom námestí.

(12:40, Organizátori podujatia)