http://ahoj.tv/firmy/detail/ofis_centrum.html
Vivodzeňe kačura prebehlo priamo na námestí
Reportáž z ľudovej veselice
Piatkové popoludnie patrilo na Radničnom námestí ľudovej veselici pod názvom Vivodzeňe kačura. Mesto Bardejov a ďalší organizátori zorganizovali už deviaty ročník, ktorý aj tentokrát prilákal stovky zvedavcov. Námestie sa začalo zapĺňať už na pravé poludnie, kedy bola pripravená ukážka zabíjačky. Prasiatko sa najprv očistilo a následne rozporciovalo a následne boli z neho pripravené rôzne mäsové pochúťky. Vystúpili aj folklórne súbory z Hažlína, Fričkoviec, Sveržova a Rokytova, nechýbal hudobný doprovod Čavargoš z Giraltoviec.
Nasledovalo vivodzeňe kačurika s detskými folklórnymi súbormi z Malcova, Hankoviec, Kobýl a zo Základnej umeleckej školy Košice.
Po pätnástej hodine program pokračoval veselým sprievodom v maskách, do ktorého sa zapojili všetky folklórne súbory. Nechýbalo už tradičné klopanie na bránu a pýtanie povolenia na Fašiangovú veselicu. Bohatý a pestrý program na Radničnom námestí ukončil súbor Čerhovčan. Aj tento rok sa Vivodzeňe kačura vydarilo.
Fašiangy na Slovensku sú vo všeobecnosti časom samého vtipu, veselosti a zábavy. Názov týchto veselíc pochádza z nemeckého fasen, faseln a znamená veseliť sa. Fašiangový čas sa počíta obyčajne od 6.januára do Popolcovej stredy. Fašiangy v Bardejove končili v mäsopôstný utorok. Keďže vrchol fašiangových veselostí býva v posledný fašiangový deň, t.j. v utorok, preto ho v Nemecku pomenovali dňom pochabých (Narrenfest).
Fašiangové zvyky majú pôvod ešte v dobe pohanskej a pre svoju obľúbenosť boli vsunuté medzi kresťanské zvyky. Zachovávajú sa na celom Slovensku v určitých podobách, ale fašiangové zvyky v Bardejove sa značne odlišovali od zvykov iných miest. Zaujímavým, pôvodným a jedinečným spôsobom fašiangovania bola veselica“ Kačur“. Je to výlučne bardejovský zvyk, ktorý si v dávnej dobe vymyslela roľnícka vrstva obyvateľstva.
(16:40, j, A. Marková)