O slávu
Bardejova a jeho pamiatky sa postaral rozvoj cechov
Zdroj: paperlife.sk
Mesto Bardejov sa preslávilo svojimi remeslami a obchodom. Tie
vytvorili dostatočné finančné zdroje na výstavbu
reprezentatívnych meštianskych domov, ale aj náboženských,
obranných (hradieb) a obchodných stavieb. Zachovali sa od
stredoveku až dodnes a sú zdrojom hrdosti Bardejovčanov a
dôvodom na návštevu mesta pre tisícky návštevníkov ročne.
Tieto
pamiatky je možné obdivovať a vychutnávať si čaro
mystickej gotiky a rannej renesancie v každej ročnej
dobe. Informuje o tom riaditeľ
Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) „ŠARIŠ“ -
Bardejov
Ing.
Radomír Jančošek.
„Mimoriadna
zručnosť remeselníkov, šikovnosť kupcov a početné
kráľovské privilégiá priviedli Bardejov na vrchol slávy
a bohatstva už v 14. a 15. storočí. Pričinila sa o tom
práve vysoká úroveň bardejovských remesiel v stredoveku,
ktorá bola jedným z hlavných dôvodov hospodárskeho vzostupu
mesta.
Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho svetských a cirkevných
stavieb, ktoré dodnes vtláčajú Bardejovu stredoveký charakter.
Starobylé centrum mesta tvorí ucelený súbor historických budov
a komunikácií, ohraničený takmer súvislým pásom mestského
opevnenia.
Ústrednou plochou centra je obdĺžnikové Radničné
námestie, obstavané radom meštianskych domov s typickými
štítovými priečeliami. Jeho dominantami sú Bazilika sv. Egídia
a budova historickej radnice.
Chýrne boli hlavne cechy tkáčov, debnárov, panciernikov
a zámočníkov, kováčov, krajčírov, obuvníkov,
pivovarníkov, kožušníkov, klobučníkov, sklárov a remenárov.
Cechy mali významnú úlohu pri obrane mesta, zachoval sa súpis
16 cechov zo 16.storočia, povinných stavať ozbrojencov,“
konštatuje R. Jančošek.
Na
čele s tkáčmi
Absolútne
najvýznamnejším bardejovským remeslom v tých dobách bolo
tkáčstvo. Čo do množstva výrobkov a spôsobu organizácie,
žiadne iné remeslo a azda ani všetky ostatné dokopy sa s ním
nemohli rovnať. Výroba zrejme nadväzovala na produkciu pôvodného
slovanského etnika, ktorá bola neskôr ovplyvnená nemeckými
osadníkmi zo
Sliezska, kde malo tkáčstvo veľkú tradíciu.
Zdroj: paperlife.sk
O úrovni
ďalších, najmä drevo a kovospracujúcich remesiel
v Bardejove, hovorí veľmi výrečne správa o vyrobení
30 korviet (ľahších vojenských lodí) bardejovskými remeselníkmi
v roku 1551. V meste sa bežne vojenské plavidlá
nevyrábali, napriek tomu boli miestni remeselníci pod vedením
dvoch vyslaných odborníkov schopní podujať sa na vyhotovenie pre
nich nezvyčajných výrobkov. Urobili to za necelé 4 mesiace,
pričom bolo potrebné najskôr vyhľadať, vyrúbať a popíliť
drevo.
Z ostatných
remesiel v Bardejove treba spomenúť najmä krajčírstvo,
obuvníctvo, pivovarníctvo, kožušníctvo, klobučníctvo, či
výrobu skla. Podľa archívnych prameňov bolo v roku 1437
v Bardejove celkovo 64 remesiel a 146 remeselníckych
majstrov. V rámci dnešného Slovenska bol v tej dobe
väčší počet remesiel iba v Bratislave, Košiciach a Levoči.
V súvislosti
s remeslom je dôležité spomenúť cechy, keďže mnohé
remeslá existovali práve v rámci týchto organizácií.
Bardejov mal v časoch feudalizmu mimoriadne veľký počet
cechov – 51, z ktorých niektoré vznikli už v stredoveku.
Viac cechov než Bardejov mohli mať iba veľké mestá Uhorska, ako
Bratislava či Košice. Len pre porovnanie, v Krakove v 15.
storočí existovalo 30 cechov. Okrem toho práve im Bardejov vďačí
za jeden zo svojich najhodnotnejších pokladov – 11 gotických
krídlových oltárov, inštalovaných v Bazilike
sv. Egídia, ktoré sponzorovali a opatrovali najbohatšie
cechy.
Spor
s Prešovom o bielenie plátna
Najslávnejší
tkáčsky cech vznikol v Bardejove už v 1. polovici 15.
storočia. Prvá správa o textilnej výrobe v meste
pochádza z roku 1407. V roku 1429 kráľ Žigmund
Luxemburský udelil Bardejovu kráľovské privilégium (monopol) na
bielenie plátna. Neskôr cechoví majstri spolu s mestskou
radou vypracovali pravidlá výroby. Tkáčstvu sa mohol venovať
každý obyvateľ mesta aj okolia, hotové plátno musel ale predávať
mestu. To kontrolovalo kvalitu tkaniny, ktorá putovala do mestských
bieliarní. Išlo o prvú manufaktúrnu výrobu v celom
Uhorsku. Od roku 1446 viedol Bardejov dlhoročný spor s Prešovom
o právo bielenia plátna. Prípad sa dostal až pred kráľa
Mateja Korvína, ktorý roku 1480 túto činnosť pod trestom 4000
florénov Prešovu zakázal. Bardejovské plátno sa predávalo so
ziskom po celom Uhorsku.
Pivo
varili už pred 500 rokmi
V prvej
polovici 15. storočia zrejme vznikol v Bardejove aj cech
pivárov. Pivo sa často uvádza v mestských knihách ako dar,
ktorým si domáci uctili dôležité osobnosti. V roku 1426
poslali Bardejovčania sud piva slávnemu poľskému
rytierovi Závišovi
Čiernemu. V tom istom roku obdržal sud pšeničného piva
biskup Peter z Rozhanoviec a o rok na to putoval sud
aj k manželke majstra kráľovských taverníkov. Roku 1440
venovali Bardejovčania sud piva košickým radným. Pivo pravidelne
dostávala aj poľská rodina Balických, ktorá skoro celé 15.
storočie ovládala Bardejov, a ako výživnú potravu ho
dostávali i robotníci na stavbách. Tu sa hodí poznamenať,
že vtedajšie pivo sa značne odlišovalo od toho dnešného. Bolo
omnoho hustejšie a malo tiež menší podiel alkoholu. Cech
pivárov mal najviac členov v 17. a 18. storočí, kedy
patril k najbohatším v meste.
Rozvoj
a úpadok cechov
Začiatkom
15. storočia vznikol aj cech krajčírov – prvá zmienka o ňom
je z roku 1435. Cech kožušníkov sa spomína v roku 1457.
Z roku 1475 pochádza zmienka o cechu hrnčiarov (prvom na
Slovensku). Najstaršia zmienka o cechu debnárov je datovaná
rokom 1478. O dva roky neskôr pramene potvrdzujú existenciu
cechu stolárov. V roku 1492 sa spomína cech remenárov.
V dokumente z konca 15. storočia sa uvádzajú aj cechy
panciernikov a zámočníkov. K roku 1494 možno potvrdiť
existenciu cechu kováčov.
Z roku
1499 sa zachovali obsiahle stanovy cechu obuvníkov, kde sa okrem
iného uvádzajú podmienky, za ktorých sa tovariš mohol stať
majstrom. Surovú kožu musel najprv upraviť a následne z nej
vyrobiť 3 páry topánok: jeden podľa najnovšej módy, ďalšie
dva podľa zvyčajných noriem. Stanovy tiež prísne zakazovali
vyberať si učňov a tovarišov. Súpis cechov povinných
stavať ozbrojencov na obranu mesta zo začiatku 16. storočia
spomína ešte cechy mäsiarov, kamenárov, súkenníkov a rybárov.
16 cechov, ktoré dokázateľne spomínajú pramene, sa však ani
zďaleka nepribližuje k uvádzanému počtu 51.
Ďalšie cechy
tak museli vzniknúť v neskoršom období. Dialo sa to
i napriek tomu, že od polovice 16. storočia začalo mesto
hospodársky upadať. Medzi remeselníkov, ktorí v Bardejove
cechovú organizáciu nikdy nemali, patrili zlatníci, zlievači,
kúpeľníci, pekári, mlynári, maliari, či lekári.
Cechy
zohrali dôležitú úlohu v rozvoji remesiel, postupne sa však
svojimi strnulými predpismi stali brzdou pokroku, až dospeli
k zániku. Oficiálne boli zrušené v roku 1872.
Pozoruhodná zbierka bardejovských cechových pamiatok (cechové
znaky, truhlice, artikuly, fľaše, pečatidlá i samotné
cechové výrobky) sa nachádza v expozícii
Šarišského múzea v budove historickej
radnice. Takmer neuveriteľne vyznieva informácia o dodnes
aktívnom pohrebnom cechu v neďalekej obci
Kurima. Cech založený v roku 1690 do dnešných dní
pripravuje poslednú rozlúčku zosnulým.
Zdroje:
Kokuľa: Dejiny Bardejova; Soroka: Bardejov v XV. storočí;
Gutek: Remeslá a cechy v stredovekom Bardejove
Kúpele,
pamiatky, príroda lákajú
Severovýchod
Slovenska – Bardejov, Svidník a ich okolie, majú mnoho
lákadiel na návštevu. Sú medzi nimi pamiatky, zapísané
do zoznamu UNESCO. Medzi kuriozitami je lampový
stĺp pod ktorým sa stínalo, Katov dom, katova lavica v Bazilike
svätého Egídia, novodobá socha kata na Radničnom námestí.
Ďalšími lákadlami sú aj iné regionálne kuriozity,
Bardejovské Kúpele, historické pamiatky, prírodné scenérie
a liečivé singletracky.
Bardejovské
Kúpele
sú plné zaujímavej drobnej architektúry i impozantných
stavieb. Cisárovnu Sisi pripomína Múzeálny apartmán a kráľovský
apartmán Sisi, oba v kúpeľnom dome Alžbeta. Mesto
Bardejov nezaostáva,
turistov tento rok potešil prenosný nápis BARDEJOV,
pri
ktorom sa môžu fotografovať. Medzi klenoty mesta patrí
Židovské suburbium
- Stará synagóga v Bardejove a zachované
Bardejovské
bašty.
Atraktívna
vojenská história
Medzi
najfotografovanejšie lokality regiónu patrí Údolie smrti, kde je
medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná tanková
technika znázorňujúca tankovú rotu v útoku. Pamätník
na Dukle zas
pripomína
Karpatsko-dukliansku vojenskú operáciu z jesene 1944. V areáli
prírodného múzea ako aj okolo cesty do Svidníka je rozmiestnených
55 kusov rozličnej ťažkej bojovej techniky. Vojenské historické
múzeum Piešťany (www.vhu.sk),
prevádzkuje Centrálnu
expozíciu Múzejného oddelenia VHM vo Svidníku a
Vyhliadkovú vežu na Dukle v
katastri obce Vyšný Komárnik (v zime zavretá). Priamo vo Svidníku
láka od decembra minulého roka vyhliadka s útulňou, ktorú
uviedli do prevádzky nad bývalým vlekom.
Najlepšie
zábery zo Svidníka
sú
z Pamätníka sov. hrdinov vo Svidníku, na sochu gen. Svobodu
v centre mesta, na skanzen a letisko nad Svidníkom.
Drevené
kostoly lákajú
v
okrese Bardejov: Hervartov, Tročany, Krivé, Kožany, Lukov,
Frička, Jedlinka, Mikulášová, Zboj. V okrese Svidník: kostolík
v skanzene Svidník, ďalej Potoky, Šemetkovce, Miroľa,
Krajné Čierno, Ladomirova a Bodružal, Príkra,
Dobroslava, Nižný Komárnik, Vyšný Komárnik, Medvedie, Hunkovce.
Viac
je na: www.bardejov.sk,
www.kupele-bj.sk,
www.svidnik.sk,
www.visitbardejov.sk
Projekty
a ich aktivity sú realizované s finančnou podporou Ministerstva
dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
(13:30, TS)