Za svetlom katedrál
Ján Bartko
Univerzitná knižnica (UK) Prešovskej
univerzity v Prešove (PU) si pripomína 75. narodeniny známeho prešovského
výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel pod názvom ZA SVETLOM KATEDRÁL.
Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami,
olejomaľbami a prekvapujúco po rokoch umelec prezentuje aj niekoľko pastelov.
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej
študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov
a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia najmä z radov bývalých aj
súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho
priateľova osobností nielen z Prešova.
Program vernisáže, ktorý
prepojil výtvarné dielo so slovom a hudbou, uvádzal riaditeľ knižnice
Peter Haľko:
„Ján Bartko patrí medzi
najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom
naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch
veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí
a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné
Grécko,“ vyzdvihol vo svojom úvodnom slove riaditeľ.
Výtvarník a dlhoročný
pedagóg PU Ján Bartko na výstave prezentuje niekoľko samostatných cyklov. Z olejomalieb možno spomenúť: Magický realizmus – pastorále, katedrály prírody, Šarišské
motívy, Grécke motívy a Voľné impresie, z (retro) pastelov zase
cykly: Banská Štiavnica a Motívy z Východoslovenskej krajiny.
„Pre
vznik každého z mojich diel sú charakteristické predovšetkým dve veci. Tou
prvou je môj vzťah k námetu – keď už som v krajine, snažím sa
z nej vyťažiť čo najviac, všetko tomu podriadim, a to bez ohľadu na
okolnosti. Tou druhou je úcta k divákovi-prijímateľovi, aby našiel a
„prečítal“ obraz – t. j. to, o čom hovorí jeho názov, resp. o čom to
dielo je. Teda, aby v ňom niečo hľadal a zároveň, aby sa pri hľadaní až
tak neunavil,“ prezradil výtvarník
Bartko.
Zároveň ozrejmil, že slovo katedrála v názve výstavy nevníma len
ako cirkevnú stavbu, ale chápe ho symbolicky, v širšom zmysle – ako nejaké
dielo, či už ľudské alebo božské, ktoré nás pomyselne povznáša k niečomu
vyššiemu – k viere, že existuje niečo medzi nebom a zemou.
„Je úplne jedno, či ide o reálnu,
murovanú katedrálu alebo pomyselnú lesnú katedrálu z vetiev stromov,
stebiel tráv alebo či je to nebeská katedrála. Všetko to by nás malo
povznášať. Ja by som si veľmi prial, aby ste takýto pocit mali aj vy pri vzhliadnutí
tejto mojej výstavy,“ prihováral sa
návštevníkom vernisáže.
Nad názvom
výstavy sa pozastavil aj pedagóg a spisovateľ Valentín Ševčík: „Nepoznám
žiadne iné slovo, ktoré by znelo tak, ako znie slovo katedrála. Už samotný
zvukový vnem našepkáva, že ide o niečo výnimočné. Svetlo, ktoré vniká oknami a
vitrážami do priestoru katedrály, je to isté svetlo, ktoré dáva hĺbku a
farebnosť makrosvetu lesa i mikrosvetu lúky. Tvoje impresie žijú tvoj i svoj
život. Pixely tvojich farieb sú tí najmenší žiaci tvojej magickej školy, ktoré
učíš žiť na svojich plátnach,“ uviedol vo svojom slávnostnom príhovore.
„Je
sympatické, že katedrály ako nosný motív tejto výstavy nehľadáš a nenachádzaš
výlučne v mnohovrstvových a viacposchodových motívoch. Celkom prirodzene a
nenápadne pozývaš oko diváka aj do menších obrazov,“ uzavrel Ševčík.
Na úvod vernisáže zazneli verše Milana
Rúfusa v sugestívnom prednese Emílie Alcnauerovej. O hudobný program vernisáže sa postarali Martin
Michelčík s dcérou Emou, pričom milým hudobným prekvapením pre
jubilanta bola pieseň od jeho vnučky Malvínky.
***
Ján Bartko,
rodák z gemerskej Dúžavy, je bývalým študentom a dlhoročným
pedagógom Prešovskej univerzity v Prešove (predtým Univerzity P. J.
Šafárika).
Až do odchodu do dôchodku (v roku 2011) pôsobil ako
vysokoškolský pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy a umenia. Jeho umelecký
záujem je sústredený na krajinomaľbu.
V impresívne a fantazijne
ladených dielach spočiatku zachytával konkrétnu slovenskú krajinu
východoslovenského regiónu, v ktorej prezentuje svoje videnie sveta – tzv.
(Márquezov) magický realizmus.
V tomto tisícročí však v jeho tvorbe čoraz
častejšie nachádzame aj motívy zo slnečného Grécka, ktoré si zamiloval
a dnes ho považuje za svoj druhý domov. Autor má za sebou desiatky
samostatných aj kolektívnych výstav nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí
(Grécko, Taliansko, Poľsko, Česko atď.).
(11:22, A. Polačková, hovorkyňa PU)