Výtvarník Bartko oslavuje svoje životné jubileum výstavou v univerzitnej knižnici

1127x
11. November 2023
Za svetlom katedrál
Ján Bartko 
 
Univerzitná knižnica (UK) Prešovskej univerzity v Prešove (PU) si pripomína 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel pod názvom ZA SVETLOM KATEDRÁL.
 
Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbami a prekvapujúco po rokoch umelec prezentuje aj niekoľko pastelov.
 
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia najmä z radov bývalých aj súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho priateľova osobností nielen z Prešova.
 
Program vernisáže, ktorý prepojil výtvarné dielo so slovom a hudbou, uvádzal riaditeľ knižnice Peter Haľko:
 
„Ján Bartko patrí medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné Grécko,“ vyzdvihol vo svojom úvodnom slove riaditeľ.
 
 
Výtvarník a dlhoročný pedagóg PU Ján Bartko na výstave prezentuje niekoľko samostatných cyklov. Z olejomalieb možno spomenúť: Magický realizmus – pastorále, katedrály prírody, Šarišské motívy, Grécke motívy a Voľné impresie, z (retro) pastelov zase cykly: Banská Štiavnica a Motívy z Východoslovenskej krajiny.
 
„Pre vznik každého z mojich diel sú charakteristické predovšetkým dve veci. Tou prvou je môj vzťah k námetu – keď už som v krajine, snažím sa z nej vyťažiť čo najviac, všetko tomu podriadim, a to bez ohľadu na okolnosti. Tou druhou je úcta k divákovi-prijímateľovi, aby našiel a „prečítal“ obraz – t. j. to, o čom hovorí jeho názov, resp. o čom to dielo je. Teda, aby v ňom niečo hľadal a zároveň, aby sa pri hľadaní až tak neunavil,“ prezradil výtvarník Bartko.
 
Zároveň ozrejmil, že slovo katedrála v názve výstavy nevníma len ako cirkevnú stavbu, ale chápe ho symbolicky, v širšom zmysle – ako nejaké dielo, či už ľudské alebo božské, ktoré nás pomyselne povznáša k niečomu vyššiemu – k viere, že existuje niečo medzi nebom a zemou.
 
„Je úplne jedno, či ide o reálnu, murovanú katedrálu alebo pomyselnú lesnú katedrálu z vetiev stromov, stebiel tráv alebo či je to nebeská katedrála. Všetko to by nás malo povznášať. Ja by som si veľmi prial, aby ste takýto pocit mali aj vy pri vzhliadnutí tejto mojej výstavy,“ prihováral sa návštevníkom vernisáže.
 
 
Nad názvom výstavy sa pozastavil aj pedagóg a spisovateľ Valentín Ševčík: „Nepoznám žiadne iné slovo, ktoré by znelo tak, ako znie slovo katedrála. Už samotný zvukový vnem našepkáva, že ide o niečo výnimočné. Svetlo, ktoré vniká oknami a vitrážami do priestoru katedrály, je to isté svetlo, ktoré dáva hĺbku a farebnosť makrosvetu lesa i mikrosvetu lúky. Tvoje impresie žijú tvoj i svoj život. Pixely tvojich farieb sú tí najmenší žiaci tvojej magickej školy, ktoré učíš žiť na svojich plátnach,“ uviedol vo svojom slávnostnom príhovore.
 
„Je sympatické, že katedrály ako nosný motív tejto výstavy nehľadáš a nenachádzaš výlučne v mnohovrstvových a viacposchodových motívoch. Celkom prirodzene a nenápadne pozývaš oko diváka aj do menších obrazov,“ uzavrel Ševčík.
 
 
Na úvod vernisáže zazneli verše Milana Rúfusa v sugestívnom prednese Emílie Alcnauerovej. O hudobný program vernisáže sa postarali Martin Michelčík s dcérou Emou, pričom milým hudobným prekvapením pre jubilanta bola pieseň od jeho vnučky Malvínky.
 
*** Ján Bartko, rodák z gemerskej Dúžavy, je bývalým študentom a dlhoročným pedagógom Prešovskej univerzity v Prešove (predtým Univerzity P. J. Šafárika).
 
Až do odchodu do dôchodku (v roku 2011) pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy a umenia. Jeho umelecký záujem je sústredený na krajinomaľbu.
 
V impresívne a fantazijne ladených dielach spočiatku zachytával konkrétnu slovenskú krajinu východoslovenského regiónu, v ktorej prezentuje svoje videnie sveta – tzv. (Márquezov) magický realizmus.
 
V tomto tisícročí však v jeho tvorbe čoraz častejšie nachádzame aj motívy zo slnečného Grécka, ktoré si zamiloval a dnes ho považuje za svoj druhý domov. Autor má za sebou desiatky samostatných aj kolektívnych výstav nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí (Grécko, Taliansko, Poľsko, Česko atď.).
(11:22, A. Polačková, hovorkyňa PU)
Diskusia
Pridať komentár
mark