V Bardejove sa konala spomienková slávnosť na gréckokatolíckého kňaza Františeka Dancáka

 

 

Podujatie slávnostne otvorila riaditeľka knižnice Mgr. Iveta Michalková, ktorá všetkých prítomných privítala a v rámci svojho príhovoru úprimne poďakovala o. Františkovi, pretože nebol len častým návštevníkom knižnice, ale aj darcom. V  knižničnom fonde sa nachádza 123 monografií z jeho pera, ktoré navždy ostanú živou spomienkou.  

 

Medzi prítomnými, ktorí prijali pozvanie, bol aj apoštolský administrátor sede vacante Prešovskej archieparchie a bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák, ktorý vo svojom prejave zdôraznil, že o. František bol majstrom slova, ktoré podával vo svojich knihách, článkoch a rozhovoroch. Fero, ako ho familiárne oslovovali, bol naozaj kamarátsky človek. Priateľstvo dokázal prejaviť a šíriť bezprostredným spôsobom. Počas spomienkového stretnutia zaznel aj beletrizovaný životopis v podaní Mgr. Michala Balaščáka, ktorého autorom je JUDr. PhDr. Mgr. Stanislav Bujda, PhD.  Odzneli tiež príspevky členov rodiny a blízkych priateľov Františka Dancáka, ktorí si zaspomínali na jeho život a dielo.  

 

 

Prvý príspevok mal interkontinentálny charakter. Prostredníctvom videohovoru sa na podujatí prihovoril o. Miron Keruľ-Kmec pôsobiaci už niekoľko rokov ako farár v gréckokatolíckej eparchii Parma v USA. S o. Františkom ho spája nielen rodinné, ale aj duchovné puto. Vo svojom príspevku porozprával o tom, že horlivá pastorácia a starostlivosť o nesmrteľné duše boli najväčšou ozdobou jeho strýka a krstného otca.  

 

S druhým príspevkom vystúpil PhDr. PaedDr. Ján Maník, PhD., MBA, ktorý priblížil činorodú autorskú a publikačnú činnosť PaedDr. Františka Dancáka. Je autorom 91 publikácií, spoluautorom 9 publikácií a editorom 19 prác. Vo svojich prácach sa venoval okrem teologických, mariánskych a homiletických tém, aj vybraným osobnostiam cirkvi. Rovnako písal aj o histórii a religiozite vybraných obcí. Vydával aj knihy o pútnických miestach a náboženskom turizme doma aj v zahraničí. Napísal mnoho odborných a novinárskych článkov a venoval sa aj redakčnej činnosti.

 

 

Bol šéfredaktorom časopisu Slovo, časopisu Blahovistnik a členom redakčnej rady Katolíckych novín, Spolku sv. Vojtecha a mnohých ďalších. Jeho životným mottom bolo: „Radšej sa zodrať, ako zhrdzavieť.“ Pre svoju usilovnú prácu získal mnohé cirkevné vyznamenania, boli mu udelené aj mnohé spoločenské ocenenia. Jednou z nich bola Cena Fra Angelica, ktorú mu udelila v roku 2017 Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelávanie a kultúru za osobný prínos do kresťanských hodnôt v slovesnom umení na Slovensku.  

 

Homo viator znamená človek putujúci a to, že o. František ním naozaj bol priblížil dekan Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove doc. ThDr. Peter Tirpák, PhD. Vo svojom príspevku poukázal aj na to, že o. František nebol pútnikom len na cestách po pútnických miestach, ale aj v živote. Bol to človek úsmevu a povzbudzovania, ktorý mal vždy čo povedať v akejkoľvek situácii. To, že mal prívlastok pútnik svedčí aj to, že bol všade doma.  

 

 

Kňazský život, ktorému zostal verný napriek všetkým životným situáciám, nám priblížil synovec o. Františka, Dr.h.c. prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD. Svojimi slovami potvrdil, že bol človekom na správnom mieste, budoval vzťahy s ľuďmi a uvedomoval si pridanú hodnotu medziľudských vzťahov. Na tieto slová nadviazal jeho synovec a zároveň krstný syn ThDr. Miroslav Dancák, PhD., ktorý ho vo svojom príhovore nazval učiteľom vzťahov a patrónom priateľstva. Pamätá si na neho, ako na veľmi jednoduchého a obetavého človeka, ktorý tu bol vždy pre iných.  

 

 

Otca Františka malo v úcte mnoho ľudí, mnohí prijali pozvanie na túto slávnosť a za všetkých jeho priateľov sa prihovorila doc. PhDr. Nataša Bujdová, PhD., ktorá s ním prežila značnú etapu svojho života a bol pre ňu skutočným priateľom. Priateľstvo budoval na hodnotách. Vedel vždy pochopiť a aj podporiť. Bol človekom, ktorý mnohým chýba ešte aj dnes, ale ako to aj sám chcel a hovoril, aby sme za ním neplakali. Celé spomienkové stretnutie svojím slovom sprevádzala Mgr. Annamária Vlkovičová. Atmosféru podujatia spríjemnili hudobné vstupy v podaní Hany Pisarčíkovej a Sone Mizerákovej v klavírnom sprievode Mgr. Jany Pisarčíkovej DiS.art. CZUŠ sv. Jána Bosca v Bardejove.    

 

 

Čo dodať na záver...

 

„Otec František nebol síce rodeným Bardejovčanom, ale bol úzko spätý s naším mestom a jeho obyvateľmi. Preto mu za jeho zásluhy, obetavosť a zanietenosť patrí miesto v Panteóne Bardejova po boku významných osobností pôsobiacich v našom meste. Vičnaja jemu pamjať!“ povedal Michal Balaščák z Okresnej knižnicw Dávida Gutgesela