Košiciam hrozí nútená správa

 

 

Rybníček na dnešnej tlačovej konferencii v Košiciach reagoval na novembrové rozhodnutie poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí počas dvoch mimoriadnych rokovaní odmietli návrh na zvýšenie poplatkov za komunálny odpad, v školských zariadeniach, dane z nehnuteľností a ubytovania. Ich zvýšenie mohlo do mestského rozpočtu priniesť až 25 miliónov eur.

 

(Zdroj: Mesto Košice)  

 

 

Mesto čaká od začiatku roka 2024 rozpočtové provizórium, pretože nedokáže zostaviť vyrovnaný rozpočet. Rozdiel medzi predpokladanými príjmami a výdavkami predstavuje v súčasnosti zhruba 44 miliónov eur.

 

Kvôli akútnemu nedostatku financií vstúpilo mesto Košice od 1. decembra oficiálne do krízového režimu. V tejto súvislosti došlo k radikálnemu obmedzeniu akýchkoľvek bežných výdavkov vrátane financií smerujúcich do zabezpečenia obvyklých potrieb mesta. Podľa riaditeľa košického magistrátu Marcela Čopa však mesto úsporné opatrenia robí prakticky celý tento rok.

 

Spomenul úspory v oblasti znižovanie počtu smetných nádob, optimalizácie niektorých liniek MHD, výrazného zníženia nákladov na rekonštrukcie a súvislé opravy ciest. Zdôraznill, že magistrát neprijíma nových ľudí na voľné pracovné miesta, zoškrtal akékoľvek odmeny zamestnancom a pristúpil k celkovému zníženiu prevádzkových nákladov.

 

Aj napriek týmto opatreniam a najmä kvôli zníženiu poukázaných podielových daní zo strany štátu, ktorých výšku o zhruba 12 miliónov eur zdecimoval Matovičov rodinný balíček a ďalšie legislatívne zmeny, budú Košice uzatvárať tento rok so schodkom 4,1 milióna eur. Mesto zároveň ako jediná samospráva na Slovensku nedostala peniaze z programu Fast care, ktoré boli vyčlenené na pomoc mestám a obciam, ktoré sa starali o utečencov z Ukrajiny. V metropole východu išla celá suma vo výške 6,6 milióna eur priamo mestským častiam.

 

(Zdroj: Mesto Košice)  

 

„Máme výpadky z podielových daní a z poplatkov za uloženie komunálneho odpadu. Problémy s financovaním nemajú len Košice, ale všetky samosprávy. Legislatívna smršť rôznych zákonov nás za uplynulé roky pripravila o 115 miliónov eur, za ktoré sa tu mohla napríklad postaviť nová nemocnica,“ informoval košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý).

 

Podľa jeho trenčianskeho kolegu Rybníčka je súčasný systém financovania samospráv z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Košičania sa solidárne podieľajú na financovaní služieb pre ľudí v iných samosprávach a doplácajú na prežitý spôsob financovania miest a obcí.

 

 

„A ešte do toho prišli brutálne a šialené politické rozhodnutia vlády a parlamentu. Tie zobrali z nastaveného systému časť dane z príjmov fyzických osôb. Pri šetrení sú možnosťou škrty vo výdavkoch. Všetci sa musíme spolupodieľať na tom, aby sme udržali základnú kvalitu služieb. A to sa dá urobiť aj zvyšovaním daní. Ak nie, toto mesto zažije taký šok, že okrem provizória hrozí aj nútená správa. Nastanú tak brutálne škrty v rozpočte, že sa to asi nebude dať ani ustáť.“

 

Rybníček uviedol, že v Košiciach sa naposledy zvyšovali sadzby daň z nehnuteľností pred takmer 4 rokmi a inflácia za ten čas dosiahla 27 percent. Minimálne o rovnaké percento navrhol v meste zvýšiť túto daň aj teraz. V Trenčíne pritom ako primátor predkladá do zastupiteľstva návrh na zvýšenie miestnych daní a poplatkov o 30 až 43 percent.

 

„Štát sa postaral o tento „prúser,“ ktorý zažívame. Ak niekto hovorí, že primátor Košíc mal urobiť škrty za 25 miliónov alebo 44 miliónov eur, tak je to populizmus a mimo realitu. Z môjho pohľadu je napríklad neekonomické a neefektívne doplácať na odpady, ktoré vytvárajú tuční, zdraví aj vysokí, sumu z rozpočtu mesta Košice 5 miliónov a tváriť sa, že je to sociálna služba. Odpad produkujú všetci bez výnimky, dotovať ho je šialené,“ povedal.

 

 (Zdroj: Mesto Košice)

 

 

Košický primátor doplnil, že ak zostanú miestne dane a poplatky na rovnakej úrovni ako v súčasnosti, doplatia na to zhoršenou kvalitou života prakticky všetci obyvatelia mesta. Medzi možné príklady rozpočtových škrtov od budúceho roka zaradil zatvorenie bazéna na "čéhačku," klziska v Mestskom parku, pozastavila dopravy na rýchlodráhe do U.S. Steelu, obmedzenie kosby, či zníženie bezpečnosti v meste znížením počtu príslušníkov hliadok Mestskej polície.

 

Mesto takisto nespustí výstavbu nájomných bytov na Jesenského ulici, môže obmedziť aj výsadbu stromov a kvetov, či prevádzku fontán. Oddelenie školstva magistrátu za zaoberá návrhom zlučovania tried v materských školách v každej mestskej časti. V rozpočte mesta na budúci rok sa vôbec nebude nachádzať podpora finančná podpora kultúry a športovaniu detí a mládeže, či rôzne ďalšie dotačné schémy.

 

Rodičov nepoteší ani to, že sa budú musieť znižovať počty školských klubov detí – družín a dôjde aj k obmedzeniu činnosti základných umeleckých škôl. To sú oblasti, ktoré financuje mesto z vlastného rozpočtu. Menej financií by dostal aj Bytový podnik mesta Košice, ktorý zabezpečuje opravu dlažby na Hlavnej ulici alebo údržbu mestských budov. Takisto sa nezačne s výstavbou Domova sociálnych služieb na Gerlachovskej ulici.

 

(Zdroj: Mesto Košice)  

 

Primátor sa chce vzdať aj 40-percentného navýšenia svojho platu, aby znížil finančné nároky na rozpočet. To by prinieslo najbližší rok úsporu 30 000 eur. K rovnakému kroku vyzval aj poslancov v prípade ich odmien, ktoré dosahujú za rok 600 000 eur.

 

„Musíme šetriť aj na sebe. Ak chceme zachovať aspoň štandardný rozsah služieb, potrebujeme 44 miliónov eur. Zvýšením daní, poplatkov a ďalšími opatreniami získame maximálne 30 miliónov eur. Ešte stále nám bude chýbať 14 miliónov eur. Štát vymýšľa zákony, ktoré napokon z obrovskej časti musí zaplatiť samospráva. Je nefér, že máme nižšie podielové dane ako Bratislava alebo Prešov, že nám nikto nevykompenzoval covidové straty DPMK, nedostali sme peniaze za pomoc Ukrajincom alebo len my financujeme ZOO, kam chodia ľudia z celého východného Slovenska. Je neuveriteľné, že aj napriek inflácii dáva štát mestám menej peňazí ako pred rokom. Povedali sme si, že už nemôžeme mlčať a čakať, že zajtra niekto zmení zákon,“ vyhlásil.

 

(Zdroj: Mesto Košice)  

 

 

Zatiaľ nezodpovedanou otázkou zostáva, čo bude so schválenými dotáciami vo výške takmer 800 000 eur na tento rok pre športové kluby v meste, v ktorých uskutočňuje svoje pohybové aktivity takmer 10 000 detí. Definitívne sa o tom rozhodne budúci utorok na mestskom zastupiteľstve.

 

„Vieme, že kluby na tieto peniaze čakajú. My ako samospráva nahrádzame štát, ktorý športovým klubom doteraz veľmi nepomáhal. Ak poslanci prijmú také rozhodnutie pre príjmovú časť rozpočtu, že mesto bude môcť fungovať aj v roku 2024, vieme si predstaviť, žeby sme dotácie za tento rok vyplatili. Zároveň však zákon hovorí, že dotácia nemôže byť vyplatená, ak má samospráva záväzky z bežného obchodného styku. Budúci týždeň prijmeme definitívne rozhodnutie,“ dodal.