Veľkonočný ostrov objavili holandskí moreplavci pred 300 rokmi

Bola veľkonočná nedeľa 5. apríla 1722. Holandský moreplavec Jacob Roggeveen, ktorému Nizozemská východoindická spoločnosť zverila vedenie prieskumnej výpravy do Tichého oceánu s cieľom objaviť predpokladaný neznámy kontinent Terra Australis, sa práve plavil v južných vodách Pacifiku. Namiesto toho objavil tajomný Veľkonočný ostrov.


Hlavu mu zdobila koruna z peria, ušnice mal prepichnuté a umelo predĺžené, takže mu viseli až po plecia. Podľa záznamov námorníkov, ktorí na ostrove zostali celý týždeň mali takto predĺžené ušnice aj ďalší domorodci. Mnohí mali na celom tele tetovania vzorov vtákov a rozličných zvláštnych figúr.

Obyvatelia Veľkonočného ostrova si bežne krášlili svoje telá rôznymi tetovacími motívmi. Nepoužívali jednotné vzory, ich tetovania bývali veľmi odlišné. Tetovali sa muži aj ženy, ale u žien bývalo tetovanie zložitejšie, prepracovanejšie a pokrývalo obvykle väčšiu časť pokožky ako u mužov.


Dary holandských námorníkov však u domorodcov vzbudili taký záujem, že k lodiam začali prichádzať ďalší a ďalší obyvatelia ostrova. Počas ich návštev na ďalších lodiach došlo aj ku krádežiam. Posádky lodí preto začali po unikajúcich domorodcoch strieľať. Výprava Jacoba Rogeveena na ostrove nakoniec skončila nešťastne. Dvanásť domorodcov námorníci zabili, viacero ich bolo zranených.

V roku 1862 prišli na ostrov peruánski otrokári a odviezli z ostrova okolo 1500 mužov a žien, polovicu tamojšej populácie. Zajatý a odvlečený bol aj posledný ostrovný kráľ Murat s celou rodinou a všetci ich kňazi - šamani. Odvlečených zajatcov prinútili v Peru pracovať v baniach na ťažbu guána. Deväťdesiat percent ich v zajatí do roka zomrelo.

V roku 1888 priplával k ostrovu na čilskej lodi Angamos poručík Policarpo Toro a vyhlásil nad ostrovom čilskú zvrchovanosť. V tom čase žilo na ostrove 201 obyvateľov. 9. septembra 1888 sa ostrov stal čilskou kolóniou.


Veľkonočný ostrov je trojuholníkového tvaru, 25 kilometrov dlhý, 12 kilometrov široký. Ostrov je vulkanického pôvodu, má tri vyhasnuté sopečné krátery, v ktorých sú sladkovodné jazerá. Jeho povrch tvorí dvadsať sopečných kužeľov. Najvyšším bodom je vrchol vyhasnutej sopky Terevaka 507 metrov nad morom.

V 12. storočí začali pôvodní obyvatelia ostrova stavať stovky rozsiahlych kamenných štruktúr. Patria medzi ne kultové plošiny nazývané ahu ako aj obrovské záhadné kamenné sochy nazývané moai.


Vďaka sochám moai je ostrov známy po celom svete. Sochy boli vytesané v lome na úpätí krátera Rano Raraku. Celkovo ich ostrovania postavili asi tristo. Väčšina sôch zostala v lome a na ceste ku kamenným plošinám nazývaných ahu.

Najväčšia z 887 sôch na ostrovoch váži približne 82 ton. Zaujímavým faktom je, že obyvatelia ostrova nejakým spôsobom presunuli sochy moai o približne 18 kilometrov bez použitia kolies alebo zvierat. Ich vznik a presun sú dodnes záhadou pre vedcov rovnako ako napríklad britský Stonehenge.

More v okolí ostrova má extrémne krištáľovo priezračné vody. Viditeľnosť je pri potápaní viac ako 60 metrov, čo je v porovnaní so štandardnými podmienkami inde vo svete (najviac 30 metrov) výnimočné. Na ostrove žije 7 750 obyvateľov.