Veľkonočné vzkriesenie je možnosťou stretnúť a skúsiť toho, ktorý žije

995x
28. Marec 2024
Kristus vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley
 Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. (Zdroj: Flickr)

Klasický obraz, ktorý poznáme z tradície ako Kristus triumfálne vychádza z hrobu, nepatrí do evanjelií. Pochádza z apokryfného spisu z 2. storočia a nazýva sa Petrovo evanjelium, komentuje kapitolu Vzkriesenia z Matúšovho evanjelia taliansky teológ a biblista Alberto Maggi.

Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi.

Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: ‚Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.‘ Hľa, povedal som vám to.“
 
Taliansky biblista a spisovateľ Alberto Maggi. (Zdroj: FB Alberto Maggi)

Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley, tam ma uvidia.“ (Matúš 28, 1-10)

Ani jeden evanjelista neopisuje Ježišovo vzkriesenie. Klasický obraz, ktorý poznáme z tradície ako Kristus triumfálne vychádza z hrobu, nepatrí do evanjelií, ale pochádza z apokryfného spisu z 2. storočia a nazýva sa Petrovo evanjelium. Všetci evanjelisti však dávajú návod, ako sa stretnúť so živým Kristom. Skúsenosť so Vzkrieseným Kristom totiž nie je privilégiom malej skupiny ľudí spred 2-tisíc rokov, ale možnosťou pre veriacich všetkých čias.
 
 Pri Ježišovom ukrižovaní boli tri ženy. Mária Magdaléna, iná Mária, Jakubova a Jozefova matka, a tiež matka Zebedejových synov. (Zdroj: Flickr)

Pozrime sa, ako to, čo vo svojom evanjeliu hovorí Matúš v 28 kapitole, kapitole Vzkriesenia, komentuje známy taliansky biblista a spisovateľ Alberto Maggi.

„Keď sa pominula sobota," - začína evanjelista svoje rozprávanie poznámkou. Dodržiavanie predpisov o sobote oneskorilo skúsenosť prvotného spoločenstva so Vzkrieseným Kristom. „Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni," - prvý deň pripomína prvý deň stvorenia. V Ježišovi sa uskutočňuje nový, definitívny týždeň stvorenia.

Prvý deň v týždni je ôsmym dňom a číslo osem bude v prvotnej cirkvi číslom Vzkrieseného Krista. V podstate je to aj číslo blahoslavenstiev - „prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob," - chýba tu jedna žena, vysvetľuje Alberto Maggi.
 
 Veľkonočné vzkriesenie je možnosťou stretnúť a skúsiť toho, ktorý žije. (Zdroj: Flickr)

Pri Ježišovom ukrižovaní boli tri ženy. Mária Magdaléna, iná Mária, Jakubova a Jozefova matka, a tiež matka Zebedejových synov, ktorá tu už nie je. Prečo? Táto ambiciózna žena, ktorá chcela slávu a úspech pre svojich synov, keď videla, že jej mesiáš zomrel, stratila všetku nádej, preto nebude svedkom Vzkriesenia.

„V tom nastalo veľké zemetrasenie," - zemetrasenie v Biblii je znakom Božieho zjavenia - „lebo z neba zostúpil Pánov anjel," - pod pojmom Pánov anjel nerozumieme anjela poslaného Pánom, ale Boha, keď vstupuje do kontaktu s ľuďmi. V tomto evanjeliu sa objaví trikrát. Ohlasuje Ježišov život (narodenie), chráni ho pred vražednými úmyslami Herodesa a teraz potvrdzuje, že život, ktorý pochádza od Boha, je nezničiteľný.
 
Rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. (Zdroj: Flickr)
 
„Z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň," - tento kameň bol definovaný ako veľmi veľký - „a sadol si naň," - sedieť je gesto, ktoré vyjadruje dobytie, víťazstvo. Na rozdiel od žien, ktoré v predchádzajúcej kapitole, ako nám označil evanjelista, sedeli pri hrobe na znak smútku, anjel si sadol na kameň na znak víťazstva. „Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh," - je to ten istý opis, ako pri Ježišovom Premenení a farby Božej slávy.

„Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi," - je tu erupcia plnosti života, ale pre tých, ktorí patria do sféry smrti, to nie je skúsenosť života, ale prepadávajú sa stále hlbšie do smrti. Evanjelista ironizuje, pretože ten, o kom si mysleli, že je mŕtvy, v skutočnosti žije, a tí, ktorí boli živí, hovorí, ostali ako mŕtvi, sú mŕtvi.
 
 Prvý deň v týždni je ôsmym dňom a číslo osem bude v prvotnej cirkvi číslom Vzkrieseného Krista. (Zdroj: Flickr)
 
Ale - „Anjel sa prihovoril ženám. Vy sa nebojte!" - to je divné, pretože tí, čo majú strach sú strážnici. Anjel ich však ignoruje a obracia sa k ženám, hovorí - „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný," - čiže prekliateho, toho, čo bol považovaný za mŕtveho pre Božie prekliatie.

„Niet ho tu." Anjel nehovorí, už tu nie je, ale niet ho tu. Hrob nikdy nebol schopný pojať toho, kto je živý, - „lebo vstal," - a tu je skryté pokarhanie - „ako povedal," - povedal to trikrát.

„Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley,“ - Galilea je v rozprávaní o Vzkriesení dôležitá, objaví sa trikrát.
 
 Ženy, ktoré boli považované za bytosti vzdialenejšie od Boha, v skutočnosti sú mu najbližšie. (Zdroj: Flickr)

„Tam ho uvidíte," - sloveso uvidíte je to isté, ktoré sa objavilo v blahoslavenstvách. Blahoslavení čistého srdca, a nehovorí tu o fyzickom videní, ale o hlbokej vnútornej skúsenosti. Vzkriesený Ježiš sa v Evanjeliu podľa Matúša nikdy nezjaví v Jeruzaleme, vražednom meste, v meste, ktoré sa od začiatku nachádza pod rúškom tmy, ale, aby bolo možné vidieť Ježiša, mať s ním skúsenosť, treba ísť do Galiley, teda na miesto jeho ohlasovania.

„Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou," - do tej miery, v akej opustia hrob, ktorý nikdy nebol schopný pojať živého prichádza veľká radosť, a - „bežali to oznámiť jeho učeníkom," - slovo oznámiť v gréčtine obsahuje koreň slova anjel. Ženy, ktoré boli považované za bytosti vzdialenejšie od Boha, v skutočnosti sú mu najbližšie, plnia rovnakú úlohu ako anjeli.

A hľa - výraz, ktorý označuje prekvapenie - „Ježiš im išiel v ústrety," - keď ideme ohlasovať život, keď ideme sprostredkovať život, je to vždy Pán, ktorý nám ide v ústrety, aby svojou prítomnosťou posilnil naše ohlasovanie - „a oslovil ich," - tu preklad uvádza - „Pozdravujem vás!" V skutočnosti to však treba preložiť ako - „Radujte sa!" Prečo?
 
 
Ten, kto prijíma a žije blahoslavenstvá, zjavujúc tak plnosť radostnej zvesti o Ježišovi, má možnosť skúsiť, stretnúť vo vlastnom živote toho, ktorý žije. (Zdroj: Flickr)
 
Na konci blahoslavenstiev, v poslednom blahoslavenstve o prenasledovaných, Ježiš povedal: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi." Hľa, o akú odmenu ide. Nezničiteľný život, život schopný prekonať smrť.

„Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu," - nohy označujú, reálne, že ide o skutočné, fyzické stretnutie. Nie je to duch, mátoha. Skutočnosť, že sa mu klaňajú chce povedať, že v ňom uznávajú plnosť božského stavu.

Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte“ - opäť anjelská úloha - „mojim bratom," - po prvý raz sú učeníci nazvaní Ježišovými bratmi - „aby šli do Galiley," - a znova pozvanie - „tam ma uvidia."

Prečo v Galiley je možné vidieť Ježiša? Neskoršie uvidíme, že učeníci odišli do Galiley na vrch, ktorý im Ježiš ukázal. Ale Ježiš neoznačil žiaden vrch. O aký vrch teda ide? Je to vrch Blahoslavenstiev. Aké posolstvo nám teda dáva evanjelista? Ten, kto prijíma a žije blahoslavenstvá, zjavujúc tak plnosť radostnej zvesti o Ježišovi, má možnosť skúsiť, stretnúť vo vlastnom živote toho, ktorý žije.
(11:00, red)
Diskusia
Pridať komentár