Popredný nemecký historik Bosbach získal čestný doktorát Prešovskej univerzity

   Profesor univerzity v Nemecku získal čestný titul

 

Čestný titul Doctor Honnoris Causa (Dr. h. c.) je najvyšším ocenením, ktoré môže univerzita udeliť. Akademická inštitúcia ho udeľuje poprednej osobnosti, ktorá svojim celoživotným dielom podstatne prispela k šíreniu myšlienok humanizmu, demokracie a porozumenia medzi národmi, a to v oblasti vzdelávania, vedy, umenia alebo politiky.

 

Táto osobnosť významom a dosahom svojho diela a pôsobenia spravidla prekračuje hranice krajiny, v ktorej pôsobí a zaslúžila sa aj o rozvoj vzdelávania, vedy a kultúry.  

 

 

Vedecká rada PU sa na svojom zasadnutí hlasovaním rozhodla udeliť titul Dr. h. c. významnej osobnosti, nemeckému univerzitnému profesorovi, akademickému funkcionárovi a historikovi medzinárodného formátu, pôsobiacemu v oblasti dejín raného novoveku v stredoeurópskom regióne, prof. Dr. phil. Franzovi Bosbachovi.  

 

„Pán profesor Franz Bosbach je nielen významným nemeckým, medzinárodne uznávaným historikom, ale pre našu univerzitu je jedným z prvých západných akademikov, ktorí od začiatku 90. rokov otvárali našim vedecko-pedagogickým pracovníkom a študentom dvere, umožnili ich akceptáciu a oboznamovali ich so svojím výskumným a akademickým prostredím,“ vyzdvihol vo svojom príhovore Peter Kónya, rektor PU.

 

 

Zároveň dodal, že profesor viacerým mladým historikom, medzi nimi aj z Prešova, umožnil získanie výskumných štipendií a opakovane ich prijal na svojej katedre, zoznámil ich s fungovaním nemeckého vysokého školstva a nemeckými historikmi.

 

„Takisto zariadil aj exkurzie našich študentov do Bayreuthu v Nemecku a priviedol k nám aj svojich študentov, aby sa zoznámili s našou minulosťou aj realitou. Bol významným podporovateľom spolupráce našich univerzít a viackrát pomohol pri schvaľovaní mobilít pre našich pedagógov a študentov,“ doplnil rektor.  

 

Profesor  Bosbach sa počas svojho viac ako štyridsaťročného pôsobenia v akademickom výskume podrobne venoval viacerým aspektom raného novoveku. Zaoberal sa predovšetkým medzinárodnými vzťahmi v ranom novoveku, dejinami každodennosti, propagandy a mentalít. Spracoval viaceré kapitoly z tridsaťročnej vojny, najmä okolnosti Westfálskeho mieru, dejiny reformácie a konfesionalizáciu v 16. – 17. storočí vo vybraných nemeckých krajinách.

 

 

Na témy z ranonovovekých nemeckých dejín spracoval aj svoju dizertačnú prácu a habilitačný stav, s ktorým sa r. 1987 habilitoval na Univerzite v Bonne. V súvislosti s vykonávaním funkcie predsedu Spoločnosti princa Alberta sa venoval aj výskumu britsko-nemeckých vzťahov v 19. storočí.  

 

Prof. Bosbach pri príležitosti udelenia čestného doktorátu na slávnostnom zasadnutí v Dvorane Evanjelického kolégia v Prešove predniesol prednášku s názvom 1618 – 1648: Historické skúsenosti s hľadaním mieru.

 

„Témou mojej prednášky je mier, ktorý sa však netýka výlučne minulosti. V súvislosti  s vojnou na Ukrajine a v Palestíne sa tieto udalosti výrazným spôsobom znova dostávajú do povedomia,“ uviedol prof. Bosbach, ktorý na príklade udalostí z rokov 1618 a 1648 poukázal na to, ako ľudia zaobchádzali s otázkou mieru v minulosti, za akých podmienok hľadali mier.

 

 

„Až po roku 1945 priniesla európska integrácia a systém kolektívneho zabezpečovania mieru v Európe najdlhšie obdobie mieru v jej histórii. To pokračovalo aj po skončení studenej vojny, ale nemožno ho považovať za samozrejmosť, ako ukazuje vojna, ktorá dnes opäť zúri uprostred Európy,“ uzatvoril svoju prednášku prof. Bosbach, ktorý sa zároveň poďakoval za udelenie čestného doktorátu.    

 

Prof. Dr. phil. Franz Bosbach sa narodil v Bornheime (Rheinland) v Nemecku. V roku 1981 získal doktorát na Univerzite v Bonne za analytický výskum o dlhodobých efektoch a dopadoch tzv. Westfálskeho mieru v roku 1648. Habilitoval sa tiež na Univerzite v Bonne v roku 1986 s prácou nazvanou: „Univerzálna monarchia: politická zásada pre skoré moderné obdobie“.

 

V rokoch 1987 - 1989 získal štipendium od Nemeckej výskumnej nadácie Heisenbergovho programu. V roku 1989 pracoval na Claer College, Cambridge, Anglicko ako „visiting fellow“. V rokoch 1989 – 2008 sa stal vedúcim učiteľom modernej histórie na Univerzite v Bayreuthe, Nemecko, kde pracoval ako viceprezident pre štúdium a vyučovanie. V rokoch 1995 – 2008 bol tiež vo vedení anglicko-nemeckej Spoločnosti princa Alberta.

 

V roku 2008 prešiel na Univerzitu v Duisburgu-Essene, kde bol následne zvolený za prorektora pre štúdium a výučbu na plný úväzok. Jeho funkčné obdobie skončilo v roku 2014. Od tohto času pracoval na univerzite ako profesor ranej modernej histórie.