VIDEO | Podpora Rómov v Zborove funguje

 

 

„My sme s tým veľmi spokojní, je veľmi úspešný. Jednak sa pracovalo s komunitou na takých mäkkých projektoch, čiže s mládežou, s futbalistami, športovalo sa, cestovalo sa, kultúrovalo sa, ale aj s takými tvrdými aktivitami ako je napríklad zamestnávanie a vzdelávanie,“ povedal Ján Šurkala, starosta obce Zborov.

 

„Projekt bol podporený z Nórskych fondov v celkovej výške niečo cez 280 tisíc eur. Množstvo aktivít robila obec Zborov prostredníctvom svojich zamestnancov. Vytvorili sa vďaka projektu mnohé pracovné miesta, ktoré boli z veľkej časti obsadené práve aj Rómami, čo je veľmi dobré a je to ďalšia pridaní hodnota tomuto projektu,“ uviedol Radoslav Slovík, projektový manažér obce Zborov a koordinátor projektu.

 

 

„V rámci našej partnerskej organizácie, ako je naša obecná, stavebná firma a organizácia Cesta von, ktorá projekt OMAMA a ďalšie aktivity v Zborove, tak sa podarilo vlastne prepojiť tie tri základné piliere – vzdelávanie, bývanie a prácu,“ vysvetlil starosta obce.

 

„Tento projekt je také otvorenie, doplnenie aktivít, ktoré v obci realizujeme už viacero rokov. Naše aktivity boli rôznorodé, boli postavené okolo dvoch hlavných ťažiskových aktivít a to je knižnica hračiek a čítanie s matkami. Okolo týchto dvoch aktivít sme postavili kopec ďalších, ktoré boli varenie, pečenie, šitie, cvičenie, rôzne pohybové aktivity, kultúrne aktivity a zároveň sme podporovali aj športové aktivity,“ informoval Slovík.

 

 Tie deti sa narodia do nedôstojných podmienok, do neporiadku, do hluku, do ťažkostí, do dlhov (Zdroj: AHOJ TV)

 

„Združenie cesta von bolo partnerom tohto projektu. My sme sa sústreďovali na prácu s ľuďmi, primárne na vzdelávanie, na prácu s deťmi úplne od narodenia. Náš taký najväčší, najznámejší program je OMAMA, ktorý v Zborove realizujeme od začiatku, od roku 2018. Vlastne v tomto programe zapájame rodiny, zamestnávame rómske ženy, ktoré vyvzdeláme, a ktoré navštevujú domácnosti tých iných chudobných rodín a rozvíjajú deti úplne od narodenia, aby nenaberali taký sklz,“ prezradil Pavel Hrica, riaditeľ O.Z. Cesta von, partner projektu.

 

Ďalej dodáva: „Generačnej chudobe naberajú tieto deti, bohužiaľ, sklz veľmi skoro. Oni už keď prichádzajú školy, tak majú dvojročný sklz, čo nie je ich chyba. To nie je o tom, žeby boli hlúpe, ale je to o tom, že na nich pôsobia také ťažké podmienky, stresy, rodiny. Tieto OMAMY pomáhajú vyvažovať trošička tie negatívne vplyvy tej chudoby a toho vylúčenia, kde tí ľudia žijú, a kde sa narodili.“

 

„V Zborove som sa pred mnohými rokmi začala venovať tejto problematike rómskych deti, vzdelávaniu malých detí. Prišli sme tu vtedy, keď nefungoval predškolský program - chceli sme to zmeniť. Našimi aktivitami a projektami, ktoré sme tu doniesli sme dokázali to, že Rómovia mjaú záujem o predškolské vzdelávanie a dodnes fungujú aj v materskej škole,“ vysvetľuje Edita Kovařová, pedagogička, O. Z. Vyrovnanie šancí.

 

„Ja si tak stále viac uvedomujem, že títo ľudia necítia dôstojnosť, oni sa stále cítia odstrčení. Tie deti sa narodia do nedôstojných podmienok, do neporiadku, do hluku, do ťažkostí, do dlhov a je to veľmi ťažké a to sa na tom mozgu prejavu, lebo sú tam stále napätia, stresy. Našou úlohou je troška tú dôstojnosť zvýšiť, aby sa oni cítili ako ľudia, aby sa tie deti cítili ako deti, aby mohli rásť. My tu vidíme, ako tie deti milujú hry, milujú svoj rozvoj. Sú ako všetky ostatné deti a zároveň druhá dobrá vec je, že tí rodičia milujú svoje deti a na tom sa dá stavať,“ povedal P. Hrica.

 

 Projekt bol podporený z Nórskych fondov v celkovej výške niečo cez 280 tisíc eur (Zdroj: AHOJ TV)

 

„Pracovať v komunite je dôležité nie len pracovať s deťmi oddelene, ale pracovať aj s rodičom. Vždy je tam tá interakcia rodič - dieťa a treba ukazovať tým rodičom, že je to veľmi dôležité a podstatné už od narodenia,“ vyjadril sa Edita K.

 

„V praxi sme si všimli, že je dôležité pracovať s individuálnymi ľuďmi. Nedá sa s tou komunitou pracovať ako s celkom, že si teraz voláme všetkých niekde a teraz budete robiť, ako vám povieme. Treba ísť tou mravenčiou prácou, za to sme vďační aj neziskovým organizáciám, ktoré robia veľkú časť tej roboty, ale aj našim terénnym sociálnym pracovníkom, našim ľuďom v komunitnom centre, zamestnancom v škole a v materskej škôlke,“ povedal J. Šurkala.

 

Na záver doplnil: „Je to také prepojené, sú tam sinergie a treba s tými ľuďmi pracovať na tej individuálnej báze, pretože nedá sa pomôcť všetkým, dá sa pomôcť celku tým, že pomôžeme tým jednotlivcom,“ doplnil na záver starosta obce.