Miroslav Benko - poslanec, rozhodca i delegát

 

 

O svojej práci i mimopracovných aktivitách hovorí: „Od nástupu na Gymnázium žijem v Prešove. Po strednej škole som absolvoval Prešovskú univerzitu. Pracujem na Okresnom úrade v Prešove ako riaditeľ Odboru starostlivosti o životné prostredie v sídle kraja. V roku 2006 som sa stal poslancom Mestského zastupiteľstva v Prešove. Tú myšlienku mi dal kamarát Robo Eliáš, ktorý mi povedal, aby som určite išiel kandidovať. A od roku 2009 som, až doteraz, poslancom Prešovského samosprávneho kraja.“

 

Na jedného človeka práce viac než dosť. Ale do jeho života významne zasiahol futbal. A ten ho sprevádza dodnes. S futbalom začínal v Snine: „S futbalom som začínal, ako skoro každý druhý chlapec, ako žiak v Snine. Po skončení základnej školy sme prišli do Prešova a pokračoval som ako dorastenec v Tatrane Prešov. Náš ročník 1974 bol veľmi „silný“, takže viacerí sme odišli na hosťovanie do rôznych klubov. Ja som odišiel do V. Šariša, kde sa vtedy hrala najvyššia regionálna súťaž. Na jednom tréningu som si to vyskúšal s píšťalkou a hneď ma to, ešte ako sedemnásťročného chytilo. Vymenil som futbalový dres za rozhodcovský v čiernej farbe.“

 

 

Odvety sa zaznamenáva jeho rozhodcovská kariéra. Od zápasov v najnižších súťažiach až po tie medzinárodne: „Takže začínal som s kufríkom, kde boli kopačky a rozhodcovská čierna výstroj. Vtedy ešte iné farby rozhodcovia nemali. V regióne som pôsobil v rokoch 1994-1999. V roku 1999 som ako rozhodca postúpil do najvyššej súťaže. Premiéru som zažil v lige v stretnutí Košice – Nitra ako asistent rozhodcu. Od roku 2011 som bol aj na listine FIFA, do roku 2019, keď som ukončil kariéru kvôli veku. V slovenských súťažiach to bolo v júli 2020 posledným stretnutím ako rozhodca Žilina – Michalovce. Vtedy sa aj v klube Žiliny lúčil Viktor Pečovský. Na jar 2020 sa súťaž dohrala až v júli s prestávkami, lebo sme zažili Covidové obdobie.

 

 

Prvé medzinárodné stretnutie ešte bez odznaku som mal s Ľubošom Micheľom v Bulharsku, keď sme rozhodovali v Starej Zagore finále Bulharského pohára LitexLoveč – Levski Sofia. Bolo to na starom štadióne. Do Starej Zagory som sa ešte raz vrátil v roku 2017, ale na nový štadión. Niektoré štadióny som ako asistent rozhodcu FIFA navštívil aj viackrát. Napríklad v Lotyšsku som bol trikrát na štadióne v Jelgave. O rok neskôr som bol s Rišom Havrillom a Mariánom Ružbarským v Írsku na pohárovom stretnutí St. Patrick – Elfsborg. To sú stretnutia, na ktoré sa určite zabudnúť nedá. „Rozlúčkové“ stretnutie v zahraničí som mal 12.12.2019 v skupinovej fáze EL v Belehrade Partizán Belehrad – Astana.“

 

 

 

Aj rozhodcovia zažívajú zápasy na ktoré radi spomínajú. Takéto mal aj Miroslav Benko: „Aj keď to bolo priateľské stretnutie, tak určite na stretnutie s najväčšou návštevou /cca 37 500 divákov/ na štadióne Ernsta Happela vo Viedni Rakúsko – Turecko. Kapitánom Turecka bol vtedy výborný hráč Emre, ktorý v tom čase /r. 2012/ obliekal dres Atletica Madrid. Nikdy nezabudnem na stretnutia v arménskom Jerevane, na Islande, v Azerbajdžane a 10 dňový pobyt v Katare, kde sme rozhodovali tri stretnutia katarskej ligy.“

 

Ako sme už spomínali s rokmi si človek neporadí. A tak vzhľadom na predpisy musel povesiť píšťalku či zástavku na klinec. Svojej veľkej lásky sa však nevzdal: „Veľa rozhodcov, po skončení kariéry, nevystúpi „z vlaku“ ako sa hovorí, ale pokračujú ďalej ako delegáti a odovzdávajú svoje skúsenosti mladým arbitrom. Aj ja som sa rozhodol ďalej pokračovať a nemusel som o tom ani premýšľať. Zobral som to ako samozrejmosť, lebo bez futbalu by som si nevedel život predstaviť. Keď človek tomu venuje roky odmalička, tak ho to musí baviť. Je to ozaj pekné hobby, kde zažijete každý víkend niečo nové. Každá sobota alebo nedeľa je iná.“

 

 

Bez podpory rodiny by to však fungovať určite nemohlo: „Rodina ma podporuje a fandí, že mám taký koníček. Určite ide o „plusový“ relax, ktorý nikdy neprinesie zlé veci. Keď človek nehrá automaty a nechodí po krčmách, tak určite prácu rozhodcu alebo delegáta manželky len privítajú. Každý voľný čas trávim s rodinou a potom ma aj ľahšie „púšťajú“ na stretnutia cez víkend.“

 

Miroslav Benko má licenciu ako delegát aj ako pozorovateľ rozhodcov. Ten prvý dohliada na priebeh zápasu z hľadiska organizačného, ten druhý hodnotí prácu arbitrov. Futbal ho neustále baví a tak nad ukončením svojej činnosti nerozmýšľa: „Určite svoj koníček futbal neopustím a plánujem pokračovať ako delegát. Veď ako sa hovorí, narodil som sa na hracej ploche. Popri práci je to dobrý relax a odreagovanie. Ale určite základom všetkého je zdravie, a to je na prvom mieste a nech vydrží čo najdlhšie.“