VIDEO | Expozícia ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch ožila remeslami a folklórom

 Pozrite si našu videoreportáž

 

„Tento remeselný deň je pre nás taký výnimočný aj v tom, že je takým odrazovým mostíkom alebo prvým stupienkom dvojročného, remeselného obdobia, ktoré nás tu v skanzene čaká,“ povedal Peter Harčar, riaditeľ Šarišského múzea v Bardejove.  

 

„Venujem sa výrobe ľudových hudobných aj dychových nástrojov – husličky, basy, fujary, píšťaly. Na fujare musí byť dobré suché drevo. Treba ho zbierať tam, kde nie je voda, aby malo dobrú hustotu, lebo keď je riedke, tak nemá dobrý zvuk. Väčšina baza, javor, jase, agát sa používa,“ priblížil Pavol Tomko, remeselník z Malého Ruskova.

 

 „Prezentujem výrobu dreveného šindľa tak, ako sa to robilo niekedy dávno. Drevo sa používa jedľové, ale sú aj alternatívy červený smrek a dub, ale viac-menej jedľové je najlepšie,“ vysvetlil Marcel Štibrich, remeselník z Hervartova.

 

„Tento remeselný deň je pre nás taký výnimočný aj v tom, že je takým odrazovým mostíkom alebo prvým stupienkom dvojročného, remeselného obdobia, ktoré nás tu v skanzene čaká. Náš skanzen nasledujúce obdobie prejde komplexnou rekonštrukciou v rámci Interregu Poľsko-Slovenského projektu, ktorý máme s Múzeom remesiel v Krosne,“ povedal Peter Harčar, riaditeľ Šarišského múzea v Bardejove.

 

 

„Chceme upriamiť pozornosť na šikovnosť ľudí, ktorí tu pracujú s remeslom s rôznymi materiálmi a čo všetko dokážu svojou šikovnosťou, schopnosťami vykúzliť. Obzvlášť sme radi za keramikárov, keďže tu máme historicky silnú tradíciu výroby keramiky. Samozrejme, ak tu návštevníci prišli, mohli vidieť napríklad výrobu tradičných kobercov, tkanín, máme tu partnerov z Poľska, ktorí ukazujú svoju šikovnosť pri výrobe napríklad tkanín pletených rukavíc – to sa už v podstate ani pomaly nevidí alebo zápästkov, ktoré používali gazdovia na salaši alebo chlapi v lesoch,“ porozprával Lukáš Jonov, etnológ národopisného oddelenia Šarišského múzea v Bardejove.

 

„Máme tu furmanské vlnené rukavice. Je to také staré remeslo, ktoré sa nám podarilo zapísať na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Poľska. Toto remeslo bolo rozšírené v celých Karpatoch a tiež na Slovensku.“

 

 

„Ako materiál používame ovčiu vlnu z našich oviec, z nášho chovu. „Skanzeny máme naozaj radi. Smejeme sa, že veľmi pasujeme do tohto skanzenu. Takže, áno, veľmi sa nám tu páči,“ zasmiala sa Malgorzata Polańska-Kubiak, remeselníčka z Łomnice-Zdrój Poľsko.

 

„Pre Bardejove je veľmi silným remeslom od stredoveku tkáčstvo, plátno bielenie a tkania plátna a naše múzeum tohto roku v spolupráci s turisticko-informačnou kanceláriou s pani Gutovou. Má veľmi pekný produkt – Kvitečkovo, ktorý tu chcem odprezentovať,“ informoval Harčar.

 

  „Primárne z tejto bavlny sú urobené tašky, vankúšiky, obrusy a saténové šatky," povedala Lucia Gutová, turisticko-informačná kancelária Bardejov

 

„Inšpiroval ma pán Martin Mešša, to je jeden z obrusov, ktorý sa nachádza v depozite Šarišského múzea. Vytvorený bol takou, tiež pre Bardejov veľmi príznačnou a populárnou technikou pozitívnej tlače. Ide o špecifickú techniku bardejovských, stredovekých a renesančných umelcov. Je to folklór, ktorý vidíme akokeby všade, ale je to predchodca modrotlače. Ja som sa rozhodla ho urobiť na moderný spôsob a dokonca sme ho kolorovali na tri rôzne farby. Aj keď originál je taký šedý, tak sme ho dali zafarbiť a zelená, modrá a červená, čo sú príznačné farby pre jednoduchý remeselný ľud, nám naozaj ukázala takúto krásnu látku a krásny motív,“ priblížila Lucia Gutová, turisticko-informačná kancelária Bardejov.

 

Gutová dodáva: „Primárne z tejto bavlny sú urobené tašky, vankúšiky, obrusy a saténové šatky – taký jeden z luxusnejších produktov a potom také drobnosti robené napríklad zošit, drevené brošne alebo náušnice.“

 

„Sme veľmi radi, že tu prišli remeselníci. Pochutnať si môžu aj na nejakých lakocinkach – medoch, máme tu langoše, výbornú atmosféru, kultúrny program. Ľudia sa tešia z toho podujatia, tak sa tešíme aj my,“ doplnil na záver Lukáš Jonov.

(15:30, red.)