Výskum dvoch stredoškolákov s podporou VSE môže byť prelomový pri likvidácii PCB v Strážskom

 

 

K vyčisteniu PCB z pôdy môže významne prispieť výskum dvoch stredoškolákov – Alexa Kanderku a Jozefa Jabczuna, ktorý podporila spoločnosť Východoslovenská energetika a.s. (VSE). Mladí vedci dosiahli aj vďaka jej podpore unikátne laboratórne výsledky. V Strážskom sa nachádza jedna z najvážnejších ekologických záťaží na Slovensku. Zároveň je to podľa Greenpeace aj celosvetovo najrizikovejšia lokalita kontaminovaná PCB. Ohrozuje zdravie viac ako 220 tisíc ľudí.

 

Väčšina doterajších pokusov riešiť situáciu sa zamerala len na zneškodnenie obsahu sudov s PCB v areáli pôvodcu kontaminácie. Látky sa však medzičasom uvoľnili aj do okolitej pôdy. Mladí výskumníci sa preto sústredili práve na ňu. Keď s výskumom začínali, mali len 14 resp. 16 rokov.

 

Z pôdy v Strážskom sa im podarilo identifikovať unikátne baktérie, ktoré rozkladajú PCB s vysokou účinnosťou na menej toxické medziprodukty. Mladí vedci našli aj spôsob transportovania mikroorganizmov do zasiahnutých lokalít tak, aby na mieste efektívne vykonávali svoju prácu – rozkladali PCB. Svoju metódu nazvali MARS PCB a odskúšali ju zatiaľ v laboratórnych podmienkach.

 

„Chceli sme vytvoriť nielen efektívnu, ale hlavne regeneratívnu, udržateľnú a cenovo dostupnú metódu na riešenie PCB environmentálnych záťaží nielen na Slovensku,“ hovoria o svojej motivácii Alex a Jozef.

 

Priznávajú, že sa to síce celé začalo ako študentský projekt, keď však videli, že ich metóda dokáže rozkladať niektoré druhy PCB až s účinnosťou 90 percent, bolo jasné, že musia pokračovať.

 

 

Výskum zaujal aj slovenské univerzity. Najvýznamnejšiu pomoc poskytla Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Mentor Alexa a Jozefa, docent Peter Pristaš hovorí, že projekt ho oslovil nielen preto, že sa v tejto kontaminovanej oblasti narodil a žije tam dlhé roky, ale aj kvôli odhodlanosti chalanov. Tá sa vyplatila.

 

„Unikátne sú nielen baktérie a nosič, na ktorý prišli, ale aj výsledky výskumu. V simulovaných experimentoch v laboratórnych podmienkach dokázali odstrániť vysoké percento PCB z pôdy, v priemere až 40 – 50 percent. To je úroveň, aká v odbornej literatúre nie je ešte ani popísaná. Ide o neuveriteľne dobré až unikátne výsledky,“ hovorí docent Pristaš.

 

 Jozef Jabczun (vľavo) a Alexa Kanderka (online) (Zdroj: VSE)

 

Podľa pedagogičky Miriam Feretovej, učiteľky biológie, ktorá neúnavne podporuje mladých vedcov v Prešove a okolí a ujala sa aj Alexa a Jozefa, ich výskum prekročil slovenský aj regionálny význam.

 

„Okrem húževnatosti im v tom pomáha aj to, že ich na rozdiel od dospelých nebrzdia žiadne limity. Všetko je pre nich možné. Ich výskum má potenciál významne urýchliť nájdenie účinného riešenia PCB problému,“ dodáva.

 

 

Výskum získal podporu VSE nielen prostredníctvom nadácie tejto energetickej spoločnosti, ale spolu so zákazníkmi VSE aj cez službu Zelená energia. V rámci nej ponúka zákazníkom elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov a garantuje, že podporuje udržateľnosť a prispieva na komunitné projekty. Do nich sa môžu zapojiť aj zákazníci. PCB výskum mladých vedcov je práve tento prípad.

 

„Tento výskum je okrem sľubných výsledkov ukážkou spolupráce talentovaných mladých ľudí, akademického a komerčného sektora. Spoločnosť VSE dlhodobo podporuje udržateľné projekty s pozitívnym dopadom na životné prostredie a okolie. Výskum Alexa a Jozefa považujem za veľmi dôležitý nielen pre náš región,“ hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VSE, Juraj Bayer.

 

  Prvé známky intoxikácie PCB, ktoré sa dostali do životného prostredia, boli zistené v roku 1936 (Zdroj: VSE)

 

Aktuálne študijné povinnosti chlapcov síce objektívne uberú z tempa výskumu, ale obaja sa mu chcú venovať aj naďalej. A hoci bude potrebný ešte nejaký čas, aby táto metóda priniesla výsledky v praxi, ide o veľmi sľubný projekt. Ten nielen oživil záujem o závažný problém, ale dáva nádej, že existujú relatívne lacné a jednoduché biologické možnosti na zníženie kontaminácie PCB.

 

 

PCB sú polychlórované bifenyly. Prvé PCB boli syntetizované už v roku 1881 a ich priemyselná produkcia sa začala v roku 1929 v USA vo firme Monsanto Chemical Company. Vo veľkom objeme sa vyrábali najmä v období 30. až 70. rokov dvadsiateho storočia. Odhaduje sa, že celkovo sa ich na svete vyrobilo 1,2 až 1,5 milióna ton a na Slovensku viac ako 20 tisíc ton.

 

Používali sa najmä ako nehorľavé elektroizolačné kvapaliny, náplne kondenzátorov a transformátorov či teplonosné médium v ohrevných systémoch. Pridávali sa tiež do pesticídov, tlačiarenských farieb, lepidiel a tmelov. Prvé známky intoxikácie PCB, ktoré sa dostali do životného prostredia, boli zistené v roku 1936. Tieto látky sa u nás používali až do roku 1984, kedy bola ich výroba kvôli vysokej toxicite zakázaná.

 

V roku 2020 bola v lokalite Strážske vyhlásená mimoriadna situácia kvôli ohrozeniu zdravia II. stupňa. Platí zákaz konzumácie rýb z rieky Laborec či Zemplínskej Šíravy, a tiež ulovenej divokej zveri z oblasti. PCB sa vyznačujú vysokou chronickou toxicitou a hromadia sa v tukových tkanivách zvierat a ľudí. Človek ich prijíma potravou a z tela živočíchov sú prakticky neodbúrateľné. Škodliviny pretrvávajú v pôde veľmi dlho a len veľmi pomaly podliehajú rozkladu. Preto patria k najzávažnejším environmentálnym hrozbám.

(8:10, TS)