„Skrátka
maratón patrí k nášmu životu. Nemôže to byť bez toho,
aby my sme sa na ňom tiež aspoň takto symbolicky nezúčastnili.
Každý rok tlieskame a moji chlapci, keď vybehnú spoza
zákruty pri okresnom úrade tak vždy hovoria, že mami mi ťa
počujeme na celú ulicu. Takže to patrí k nášmu životu,” prezradila jedna z účastničiek podujatia.
Kniha,
ktorá na 350-tich stranách zobrazuje sto rokov Medzinárodného
maratónu mieru v Košiciach. Prišli sme sa pozrieť nato, aké
emócie majú ľudia spojené s maratónom.
„Ja by
som tú knihu veľmi pochválila, ja už som nedočkavá na tú knihu
dávno, lebo je to niečo excelentné. To sté výročie je pre nás
úplný zázrak. Je to úžasné u nás v Košiciach. Ja sa
zúčastňujem každý rok , každý rok odkedy žijem, keď ma
rodičia ešte nosili na pleciach. Takže všetkých tých maratóncov
poznám. Vlastne milujem ten beh a ja sama som bola atlétka, ale už
odkedy som mala rodinu som s tým skončila. Ale som obrovský
fanúšik pretože sama som športovala od štyroch rokov do
dospelosti. Takže športu zdar a prajem, aby každé dieťa mohlo
športovať,“ povedala ďalšia.
„Knihu
sme si zaobstarali, lebo beháme maratón. Zajtra ja už pobežím
ôsmy a knihu budeme mať pre spomienku, pre toto krásne mesto a
nadšencov, ktorí to spravili po sto rokoch maratónu,” uviedla jedna z bežkýň maratónu.
Medzinárodný maratón mieru na 350-tich stranách (Zdroj: FB/Kosice Peace Marathon - Medzinárodný maratón mieru Košice)
„Mám vzťah k maratónu
perfektný. Nielen k maratónu, k behu, ľuďom. Atmosféra úžasná
a kniha bude pripomínať sto rokov maratónu a ešte dokonca mám
tu všetkých elitných bežcov podpísaných! To nemá nikto v
tejto knihe!” pochválil sa účastník krstu.
„Ja mám k maratónu veľmi
srdečný vzťah, lebo ako sa tam hovorí, že vyskúšaj raz a
zamiluj si navždy,” povedala účastnička.
„K maratónu mám veľmi
dlhý vzťah, sprevádza ma celým mojím životom, pretože som sa
narodila a vyrástla v paneláku okolo ktorého každý rok
maratónci bežia. Takže od detstva, odkedy si pamätám sme vždy
tlieskali ešte v časoch, keď sa maratón bežal popoludní a
končil po tme na štadióne Lokomotívy. My chodíme vždy
tlieskať, nemôže byť jeden rok taký, že by sme niekde inde
išli v prvú októbrovú nedeľu. Neuveriteľná atmosféra, jedinečná a
neopakovateľná. Nikde inde som nič také nezažila ako v prvú
októbrovú nedeľu v Košiciach. Ja mám knižku o Dóme svätej Alžbety a musím mať knižku aj
o maratóne, pretože to patrí k nášmu :mestu,” vysvetlila ďalšia.
Na tvorbe
knižnej publikácie sa podieľali Ľudovít Korotnoky, Marián
Kalabus, Ján Dvonč, František Záborský a Branislav Koniar,
ktorého sme vyspovedali.
„Nie je
to prvá kniha čiže bolo z čoho čerpať. Tých kníh vyšlo hneď
niekoľko. My sme tie dáta, tie príbehy trošku verifikovali,
trošku rozširovali a mýty sme museli naprávať, lebo keď sa báda
tak sa príde na mnohé zaujímavosti, ktoré dnes vyzerajú inak.
Tak trvalo to niekoľko rokov, ale bola to pekná práca a dúfam, že
sa knižka bude páčiť čitateľom,” uviedol Branislav Koniar, riaditeľ MMM v Košiciach a pokračoval.
Na tvorbe knižnej publikácie sa podieľali Ľudovít Korotnoky, Marián Kalabus, Ján Dvonč, František Záborský a Branislav Koniar (Zdroj: FB/Kosice Peace Marathon - Medzinárodný maratón mieru Košice)
„Základ
sme vedeli, samozrejme ako hovorím otvárate archívy, dívate sa na
dáta, sú to nové súvislosti, mnoho sa udialo a vidíte v inom
svetle mnohé skutočnosti než pred 20 rokmi. Niektoré veci nám
priniesli zberatelia alebo rodinné archívy. Požiadali sme ľudí o
nové fotografie. Takže bolo to krásne obdobie a čitateľ, ešte
raz hovorím, zhodnotí tých sto rokov spolu s nami.”
„Je to
úžasný fenomén a podľa mňa aj ľudia po nás mu nedoprajú
žiadne krízové situácie, ktoré tu síce boli. Všetky sme
prekonali. Za sto rokov tu boli vojny, revolúcie, zmeny režimu,
hospodárske krízy, covidové krízy a ten maratón prežil všetky
obdobia takže je zocelený a nič ho neprekvapí. Ja želám len
našim nástupcom, aby s takou vervou a vášňou
pokračovali. Ako začal pán Bukovský, ako sme to dotiahli dnes my,” dodal na záver Koniar.