Košičanka pomáhala v príprave kenským víťazom maratónu. Skončili v jej rukách

 

 

Michaela je vyštudovaná fyzioterapeutka, úspešne ukončila štúdium na Prešovskej univerzite v Prešove, a to Fakultu Zdravotníckych odborov, odbor fyzioterapia. No okrem toho je aj aktívna basketbalistka. Minulý rok sa napríklad zúčastnila Svetových univerzitných hier 2023, ktoré sa konali v čínskom meste Čcheng-tu, doteraz pôsobila v basketbalovej Extralige za CBK Košice.

 

Košičanka sa však v súčasnosti venuje najmä liečbe pohybového aparátu, pričom už v minulosti pomáhala viacerým profesionálnym športovcom. Momentálne pracuje v rehabilitačnom centre Ščerbo Šport na Čermeľskej ceste. Každý človek túži, aby ho práca napĺňala a bola zároveň jeho koníčkom. Miške sa to podarilo. Jej práca sa stala nielen záľubou, ale aj poslaním pomáhať druhým športovcom a dosiahnuť ich vytúžený cieľ.

 

 

K práci počas maratónu sa dostala úplnou náhodou. „Môj vyučujúci na strednej škole Marcel Nemec, ktorý ma učil základy športovej prípravy ma sleduje na sociálnych sieťach. Vidí moju prácu a aj to ako napredujem. Práve on sa ma spýtal či by som nebola ochotná a nemala záujem pracovať pre elitných bežcov počas maratónu.“

 

 

Miška sa rozhodla, že túto ponuku príjme. Predsa išlo o novú skúsenosť, ktorá ju opäť niekde môže posunúť. Pár dní pred behom sa starala približne o 15 bežcov. „Okrem športovej masáže som sa snažila zamerať aj na problémy, s ktorými sa môžu počas behu potýkať. Všetkých som počas terapie diagnostikovala.V piatok som mala na starosti mužov a v sobotu zas ženy. V nedeľu som bola s nimi počas rozcvičky a videla som ako sa hodinu pred pretekom rozcvičujú, zvyšujú svoju tepovú frekvenciu. Robia dynamický strečing, potom si dávajú emulzie a následne sa postavia na štart.“

 

Počas masáže Denisa Chirchira zistila, vďaka komplexnému kiziologickému rozboru, jeho miernu deformitu v oblasti prsov tzv. kladivkové. „Ukázala som mu niekoľko cvikov, ako odstrániť tento mierny problém. Bol za to veľmi rád, že si aj vďaka tomu môže zlepšiť svoj športový výkon. Ešte aj na druhý deň mi prišiel ukázať, že či tieto cviky robí správne. Bol celý čas veľmi milý, išla z neho pozitívna energia aj na rozcvičke sa usmieval a ešte aj posrandoval či mu v cieli pôjdem odovzdať víťazný veniec.“

 

 

Prezradil jej, že tréning mali každý deň, dvakrát do týždňa regeneráciu, pričom denne behali približne po 25 kilometrov. „Tento režim musia mať takto prísne nastavený, keďže sú to profesionálni bežci. Oni k tomu, samozrejme, zodpovedne pristupujú. Majú presný jedálniček a harmonogram, kedy idú spať, kedy vstávajú.“

 

Kenský bežec nakoniec vyhral a v cieli mal čas 2:07:50 h, pričom za traťovým rekordom zaostal o 55 sekúnd. Miška ho naozaj čakala a tľapla si s ním. „Tam mi aj povedal, že mi ďakuje za všetky služby a rady, ktoré som mu dala, pričom ja sama som bola šťastná, že sa mu to podarilo a bol prvý.“

 

 

Košičanka sa však nestarala len o víťaza, ale dokonca aj o ženskú víťazku takisto kenskú bežkyňu Rebbecu Sirwaney Tanuiovú. „Tá mi tiež vravela, že sa cíti skvelo, je veľmi dobre pripravená a chcela by zdolať rekord. S ňou som sa takisto stretla v cieli. Hovorila mi, že je veľmi šťastná, ako jej to vyšlo a keď som jej dávala suché veci na seba, poďakovala mi a dala mi na hlavu veniec.“

 

 

Kenská bežkyňa vytvorila nový traťový rekord Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, keď v nedeľňajšom 101. ročníku dosiahla čas 2:21:08 hod.

 

Miška dodáva, že obaja boli veľmi milí a otvorení. „Sami sa ma počas príprav vypytovali či aj ja robím nejaký šport, kde pôsobím. Hovorila som, že každý jeden šport potrebuje správny stereotyp behu, a preto je dôležité si uvoľňovať chodidlá a medzi priehlavkové prsty na nohách. Ukázala som im ako na to, paradoxne o tom vôbec netušili a vraveli mi, že to budú do budúcna skúšať. “Možno, že aj vďaka jej radám sa dnes sa môžu pýšiť prvenstvom v košickom maratóne.

 

 

Miška maratón ešte nebehala, ale celá atmosféra ju natoľko chytila, že sa určite na to raz dá. „Je to neskutočné ako vás ľudia podporujú a ten pocit byť v cieli musí byť neskutočný.“ Elitných bežcov pripravovala po prvý raz avšak už v minulosti sa venovala profesionálnym futsalistom, basketbalistkám a individuálne aj hokejistom, ktorí hrajú najvyššiu ligu.

 

Spomeňme napríklad dlhoročného slovenského reprezentanta Gabriela Ricka, ktorý hrával za Plzeň a po dlhom čase sa vrátil do materských Košíc. „S ním mám nastavený aj dlhodobý rehabilitačný plán, aby sa dokázal dlhšie udržať vo výkonnosti.“ Okrem neho sa starala napríklad o hokejistu za Banskú Bystricu Alexandra Výhonského alebo basketbalistku Žofiu Hruščákovú, z florbalu Kamila Navrátila.