Ako vznikol verejný cintorín v Košiciach?
Prvými pochovanými boli deti, 1. júna 1889 mali pohreb 4-ročný syn domáceho sluhu Ondrej Zsampák a len 1-ročný chlapček, syn tesára, Štefan Kovalcsik (Zdroj: FB Košice - Mesto Košice)
Verejný cintorín
na juhu Košíc je najväčším slovenským pietnym miestom. Na 22
parcelách sa nachádza vyše 30-tisíc hrobových miest.
Vznikol v 80. rokoch 19. storočia, keď vtedajšie košické
cintoríny už kapacitne nepostačovali a jeho tradícia trvá
dodnes. O výstavbe nového cintorína (Köztemető) rozhodla mestská
rada na čele s mešťanostom Teodorom Münsterom.
Prvými pochovanými
boli deti, 1. júna 1889 mali pohreb 4-ročný syn domáceho sluhu
Ondrej Zsampák a len 1-ročný chlapček, syn tesára, Štefan
Kovalcsik.
Po pravej strane vstupnej brány sa nachádzal dom správcu cintorína
a po ľavej obradná sieň s malou drevenou vežičkou so zvonom z
roku 1804. Do centrálneho priestoru v roku 1898 umiestnili veľký
kamenný kríž.
Na južnom okraji
cintorína vyčlenili miesto pre zosnulých príslušníkov židovskej
komunity.
Tiché uličky a náhrobky rozprávajú príbehy o živote, smrti, nádeji a viere, ktoré tu zanechali naši predkovia (Zdroj: FB Košice - Mesto Košice)
Nachádzajú sa tu aj viaceré vojenské cintoríny a
miesto posledného odpočinku tu našli tiež mnohé významné
osobnosti z rôznych oblastí spoločenského života.
Tiché uličky a
náhrobky rozprávajú príbehy o živote, smrti, nádeji a viere,
ktoré tu zanechali naši predkovia.
Viac o dejinách a premenách Verejného cintorína počas
uplynulých rokov ako aj víziách do budúcnosti sa dozviete na
výstave Príbeh Verejného cintorína, ktorú nájdete na námestí
pred centrálnym krížom.
(11:30, red.)