Financovanie samospráv, decentralizácia či projekty a
investície v kraji. Aj to boli témy dnešných rokovaní prezidenta SR s
predsedom Prešovského samosprávneho kraja Milanom Majerským a primátorom
mesta Prešov Františkom Oľhom počas dnešného, už piateho, regionálneho výjazdu
hlavy štátu.
O konkrétnych problémoch krajov, miest a obcí by chcel
prezident SR Peter Pellegrini diskutovať za okrúhlym stolom
s predstaviteľmi všetkých samospráv.
Na spoločných rokovaniach rezonovala najmä téma financovania
slovenských samospráv, osobitne týkajúca sa zmien pri prerozdelení daní.
Podľa
slov prezidenta nás budúci rok čaká diskusia o zmene financovania
slovenskej samosprávy tak, aby kraje a obce neboli závislé len na dani z príjmov
fyzických osôb, ale aby mala podiel aj na dani z pridanej hodnoty či dani
z príjmov právnických osôb.
V tejto súvislosti prezident zdôraznil potrebu
otvorenia diskusie o decentralizácii, tzn. prenosu určitých kompetencií
štátu na regióny.
„Ukazuje sa, že po 32 rokoch existencie našej republiky
prichádza čas, aby sme otvorili otázku, aké kompetencie by mohol štát preniesť
do regiónov najmä v oblastiach, kde sa ukazuje, že regióny si
s danými problémami dokážu poradiť podstatne lepšie ako keď sú riadené priamo
z centra,“ povedal Peter Pellegrini.
Príkladom jednej z oblastí
efektívnej decentralizácie môžu byť podľa hlavy štátu marginalizované skupiny
v regiónoch, pričom práve v Prešovskom samosprávnom kraji žije
najvyšší podiel marginalizovaných skupín obyvateľstva (až 41%).
Kraj aj vďaka
župnej analytickej jednotke vie na základe dát zhodnotiť aktuálnu situáciu
a tým adresne a efektívne rozhodovať o pridelení finančných
prostriedkov adresátom sociálnych dávok narozdiel od štátu.
Prezident po stretnutiach poukázal aj na defekty
z minulosti vo financovaní Prešovského samosprávneho kraja ako jedného
z ekonomického pohľadu najchudobnejších krajov na Slovensku pri potrebe
sanácie výpadku príjmov Bratislavského kraja.
Ako ďalej vysvetlil,
v súčasnosti nastáva situácia, že zo všetkých finančných prostriedkov,
ktoré výpočtom majú prísť do Prešovského samosprávneho kraja, sú nakoniec
krátené a len 94% z nich prichádza do tohto kraja a zvyšných 6%
odchádza v rámci prerozdelenia do Bratislavy.
„Ešte aj ten najchudobnejší
kraj v našom štáte sa spolupodieľa na financovaní toho najbohatšieho
regiónu, ktorým je hlavné mesto. Je potrebné to do budúcna zmeniť, pretože to
z dlhodobého hľadiska nie je správne,“ poukázal prezident.
Taktiež prezident upozornil na nutnosť prenastavenia alokácie
a prideľovania eurofondov pre slovenské regióny. Napriek tomu, že
v Prešovskom samosprávnom kraji sú regionálne rozdiely najvypuklejšie,
v porovnaní s hlavným mestom opäť nepatrí medzi najväčších
prijímateľov eurofondov.
„Plne podporujem iniciatívu predstaviteľov samosprávy,
že pri vyjednávaní ďalšieho programového obdobia musí Slovensko trvať na
pokračovaní politiky solidárnosti a kohézie s rešpektovaním špecifík.
Nesmieme upustiť od podpory odstraňovania regionálnych rozdielov či dobudovávania
dopravnej infraštruktúry. Špecifiká Slovenska sú iné ako ostatných členských
štátov EÚ a preto musíme urobiť všetko preto, aby kohézia bola zachovaná,“
uviedol Peter Pellegrini.
So županom i primátorom sa zhodli na potrebe
konsolidácie, a teda šetrenia štátu, ktoré sa dotkne aj obcí a miest.
Ako ďalej prezident poznamenal, sú určité oblasti, v rámci ktorých musí
štát podať regiónom pomocnú ruku.
„Štát musí pomôcť regiónom napríklad pri
projektoch miest hradených z eurofondov. Boli vysúťažené projekty za
určitú sumu, ich realizácia už prebieha a faktúry prídu budúci rok,
automaticky im prídu faktúry o 3% vyššie, avšak zmluva nepočíta
s takým navýšením. Pre mesto to znamená, že mu narastú náklady, ktoré bude
buď znášať alebo či mu to bude preplatené z eurofondov. To nie je dopad
konsolidačného balíčka, ale je to situácia, ktorá môže
vyplynúť a štát ju musí riešiť,“ povedal prezident.
Zároveň dodal, že
práve takéto praktické problémy sa môže dozvedieť jedine priamo od zástupcov
samospráv počas regionálnych výjazdov.
Doposiaľ preto absolvoval výjazdy do
Banskobystrického, Košického, Nitrianskeho a Žilinského kraja. Do konca
tohto roka by mal navštíviť ešte Trenčiansky, Trnavský a Bratislavský
kraj.