Martina Bukovská - talentovaná nielen futbalová fotografka

 

 

Dnes už môžeme povedať, že renomovaný FB portál Okresná futbalová súťaž Bardejov našiel aj v bardejovskom okrese propagátorku futbalového diania vo svojej obci. Je ňou sympatická Martina Bukovská zo Smilna. Martina je absolventkou Systémovej ekológie na Univerzite Martina Bela a patrí jej magisterský titul.

 

O svojej záľube Martina Bukovská povedala: „Necítim sa ako nejaká veľká fotografka. Fotím starým foťákom bez výbavy.“ Jej slová aj radosť a informácie, ktoré svojou činnosťou rozdáva potvrdzujú, že drahá výbava nie je všetkým. Niekedy stačí len chuť a odhodlanie. Pre Martinu je futbal a fotenie záľubou. „Brala som to len ako voľnočasovú aktivitu, aby mali futbalisti pamiatku na svoje futbalové pôsobenie, možno aj ako "obecný foto archív". Aj keď fotky sú len u mňa na DVD.“

 

 

Martina Bukovská odovzdáva svoje fotografie verejnosti prostredníctvom FB portálu Novinky zo Smilna a tak poskytuje možnosť tým, ktorí na futbale, z nejakých príčin, neboli aby si pozreli ako to na ihrisku vyzeralo. Nefotí však len futbal. „Okrem futbalu fotím hlavne prírodu, viac menej len tak pre seba alebo prispejem na nejaké FB stránky o prírode. Mám skúsenosť s fotením 1. svätého prijímania, či iných podujatí v kostole, obecných akcií, rodinných posedení. Samozrejme zábery do súkromnej zbierky na pamiatku.“

 

Hovorí sa, že futbal nie je šport, futbal je fenomén. O tom, čo ju na ňom zaujalo povedala.

 

„Prečo práve futbal - začalo to nejako prirodzene, najskôr len tak, nech je čo zverejňovať a ak som chcela napísať stručný príspevok, je lepšie byť osobne na zápase a všetko vidieť ako len si domýšľať priebeh zápasu z výsledkov na Futbalnete. Informácie mi poskytuje aj manažér OŠK Smilno ako o zmene času zápasu, alebo ak je preložený zápas napr. u detí U13 či o prípravných zápasoch. Keď si pozerám ešte čiernobiele fotografie zo zápasov, že už vtedy to niekto "zvečňoval" a nám to teraz vyčarí úsmev na tvári. Myslím si, že predstava, napr. o 35 rokov sa niekto pousmeje a pospomína na fotky z týchto čias, je pekná.“

 

 

Jediná žena medzi toľkými chlapmi to nemá jednoduché. A možno práve naopak. Páni si vážia, že je medzi nimi a nedajú na ňu dopustiť. „S futbalistami vychádzam veľmi dobre. Už si zvykli na moju prítomnosť. Baví ma aj futbal, ale poznám len základné pravidlá, takže mnohokrát ani neviem, prečo rozhodca niečo odpískal, to vie on. Skôr to len rada sledujem, bavím sa, prežívam to dianie na ihrisku, najmä ak je zápas napínavejší, je veľa streleckých šancí a aj samotné góly. A áno, k futbalu patria aj emócie, ktoré sú viac menej spontánne, radosť i sklamanie, zlosť či spokojnosť s rozhodnutiami rozhodcu. Tak u hráčov i od divákov. Po zápase sa postupne vytratia a ide sa ďalej.“

 

Už vyššie menovaný portál označil kedysi fotografov Ladislava Lukáča, Jaroslava Šiveca a skromne priznávam, aj autora toho textu za „oči okresu“. Všetci sme traja sme už páni v rokoch a tak mladá krv medzi dokumentaristami okresného futbalového diania poteší. Martina vitajte medzi nami.