Miloslav Olejár: Šport patrí k životu moderného mesta

 

 

Obe kľúčové činnosti patria medzi základné v príprave a vzdelávaní mladej generácie do aktívneho života v regióne.

 

Prejaviť svoj občiansky názor sa rozhodol aj 52-ročný rodák z Bardejova Miloslav Olejár. Architekt, bývalý poslanec MsZ kandidoval na post primátora v roku 2022. Autor diel v meste, dom smútku v Dlhej Lúke a Bardejovskej Novej Vsi, spoluautor pamätníka Holocaustu, obnova Budovy Zhromaždenia. Predstavuje víziu a možný spôsob ako vyleštiť zhrdzavenú značku športu v meste.

 

 

Šport bol integrálnou súčasťou života veľkej časti mladých ľudí, či už na základnej, alebo strednej škole. Sám som bol súčasťou basketbalového tímu. Dalo mi to nielen veľmi veľa zážitkov, priateľov, ale aj skúsenosti, ako spoločne dosahovať výsledky. Šport prináša pozitívne účinky na zdravie, nielen fyzické, ale aj psychické a mal by byť súčasťou prípravy mladých ľudí na život aj dnes.

 

 

Všetci sme ovplyvňovaní okolím. Ak mladí ľudia nevidia športovať svojich rovesníkov, neťahá to ani ich. Dobrý pocit z výhry v športe nahrádza v dnešnej dobe dobrý pocit z výhry v počítačovej hre.

 

 

Momentálne mám pocit, že šport nie je veľmi v trende ani v našom meste. Je tu však veľa zanietených trénerov, športových klubov, bývalých športovcov. Vážim si ich za to, že sa venujú mládeži a sú pre mňa nádejou, že šport v meste ešte čakajú lepšie zajtrajšky.

 

 

Bolo by určite lepšie, ak by sme mali vo výkonnostnom športe odchovancov z Bardejova a okolia. Mali by to byť miestne vzory pre mládež. Bohužiaľ, ak sa nájdu, talenty získajú väčšie kluby. Tie sú lepšie finančne zabezpečené a naši odchádzajú. Niektorí jednoducho len študovať na strednú či vysokú školu. Nám potom asi neostáva nič iné, len hľadať legionárov. Tých si viem predstaviť v kombinácií s odchovancami.

 

 

Treba však rozlišovať pro-šport. Ten je o fanúšikoch, výsledkoch, zábave divákov, ale aj o peniazoch a biznise. Na druhej strane je tu mládežnícky šport, ktorý je o výchove a zdraví. To sú dva rôzne svety. Potrebujeme sa sústrediť hlavne na mládežnícky šport. Je potrebné hľadať cesty ako do Bardejova vrátiť prvú ligu aspoň v jednom, dvoch športoch. Patrí to k životu moderného mesta.

 

 

Nie som si istý, či je to len o infraštruktúre. Máme zrekonštruovanú športovú halu. Využívajú sa telocvične základných škôl. Máme dve plavárne, prekrytý zimný štadión. Robia sa ihriská na sídliskách. Je však pravda, že tu chýba klasická 400 m atletická dráha, ktorá ustúpila futbalovým tribúnam. Plná kapacita štadióna sa zatiaľ nevyužíva. Atletická dráha doteraz nebola nahradená. Pričom Bardejov bol v minulosti úspešný práve aj v atletike.

 

 

 

Áno, tu je obrovský priestor na navrátenie pozornosti športu, ktorú si zaslúži. Je tu mnoho ľudí, ktorí sa športu venovali a venujú. Robia čo môžu. Potrebujú však viac pozornosti a všestrannú podporu. Moderné mesto má mať aj isté pravidlá na prideľovanie dotácií. Aby to nebolo len o tom, kto si koľko vydranká, vybaví. Posledný viditeľne úspešný seniorsky šport v meste bol ženský futbal. Teraz početní fanúšikovia a sponzori pomáhajú ľadovému hokeju. Som presvedčený že aj futbal, tradičný bardejovský šport, ale aj iné v minulosti úspešné športy v meste tu ostávajú a čakajú ich lepšie zajtrajšky.

 

 

 

Predaj Pionierskeho domu ma veľmi mrzí. Mnohí ho budú poznať aj pod neskorším názvom CVČ. Uvedomte si, že doteraz nie je využívaný novým majiteľom. Neslúži na verejné účely a bol predaný za sumu okolo 200 tisíc eur. Musí byť každému jasné, že to bol veľmi nevýhodný predaj. Mesto prišlo nielen o hodnotnú multifunkčnú budovu, ale aj o mestské peniaze. Odhadujem, dnes má táto budova určite trhovú hodnotu 600-800 tisíc eur aj v neobnovenom stave. Ak sa vrátim k peniazom na šport, je určite vhodné, aby bol podporovaný väčšou sumou. Aby boli jasné pravidlá na prerozdeľovanie. Aby podpora športu bola jednou z priorít mesta.

(16:52, J. Ščerbík)