VIDEO | Ondrejovské pečenie cukru v Poproči

357x

15. Január 2025

Ondrejovské pečenie cukru v Poproči je už tradíciou

Pozrite si našu videoreportáž

Ondrejovské pečenie cukru je tradičné podujatie v obci Poproč, ktoré oživuje starodávnu receptúru a spája generácie. Popročania môžu zažiť jedinečnú atmosféru, ochutnať sladký cukor a byť súčasťou tejto výnimočnej tradície.

„Do toho dac kakao, orechy, rumu, kedz dakus máme, kus dáme maslo a mišame kým nevidzime, že už je dobré a vylejeme na tepšu. Vof tepši tak zatuhne kuščičko a už režeme, už budze dobrý,“ uviedla pekárka cukru.

Ak je niečo, čo spája ľudí, tak je to sladké. Ondrejovské pečenie cukru je tradícia, ktorá spája generácie ľudí a vytvára nezabudnuteľnú atmosféru plnú vôní a chute.

„Je to veľmi dlhá tradícia - už naše babky, prababky takto piekli cukor. Je jedinečná v rámci Slovenska a ani nevieme o nijakej inej dedine alebo meste, kde by sa tento zvyk dodržiaval, takže sme na to veľmi hrdí, my Popročania,“povedala Katarína Katušáková, predsendíčka Matice Slovenskej v Poproči.

Pečenie ondrejovského cukru je pre občanov symbolom tradícií a spomienok na minulosť (Zdroj: AHOJ TV)

„Na Ondreja vlastne veľa rodín jednak pečie ten cukor, varený cukor, ale pečie ho. Okrem toho že sa rodiny schádzajú tak sa mládenci, dievčence zvlášť schádzali,“ prezradil Ján Spišák, zástupca starostky obce Poproč.

„Vždy to bolo na Ondreja, či to súviselo s tým, že sa blížil advent a vianočné obdobie. Oni potom z toho cukru niekedy vyrábali aj tie ozdôbky na stromček,“ prezradila Katarína Katušáková.

„Tento zvyk je u nás stmeľujúcim prvkom ľudí, my sme radi, že sa robí takú dlhú dobu,“ vyjadril svoju radosť z tradície Ján Spišák.

Pečenie ondrejovského cukru je pre občanov symbolom tradícií a spomienok na minulosť. Táto sladká dobrota pripomína rodinné stretnutia a zachováva kultúrne dedičstvo, ktoré sa odovzdáva z pokolenia na pokolenie.

„Tam sme sa spoznávali aj ako mladí ľudia, robili sme si žarty, vystrájali sme,“ priblížila spevácka skupina Fortuna.

„Drevá sme kradli, všetko možné - aj cukre sme si navzájom kradli. Sme videli, v ktorom dvore sa pečie a len sme čakali, kto dá hrniec vonku,“ priblížila spomienky pekárka cukru Poproča.

„Najprv sme si museli nakradnúť drevo a ešte sme chodili do takých domov, kde mali chlapcov. Tak sme prišli a povedali: ,,Cetko dajce nám drevo, žeby vám váš chlapec neprismudnol na harnok.“ zaspomínala si členka speváckej skupiny Fortuna.

Ďalej dodáva: „Cukor sme si museli strážiť, pretože ako ste videli, on trošku potrebuje vychladnúť. A dievčatá, keďže už sme boli také rozkekešené, jak sa hovorí, sme dali ten cukor vonku a chlapci len na to striehli.“

Ak je niečo, čo spája ľudí, tak je to sladké (Zdroj: AHOJ TV)

„Olovo sa lialo, robili sme si takzvané také halušky, písali sme si mená chlapcov akože zopár troch, štyroch. Dali sme do vriacej vody a potom, ktoré vyplávalo, tak sme rýchlo chytili , že kto bude takým naším nádejným frajerom,“ podelila sa so spomienkou ďalšia pekárka cukru.

„Pre mňa to znamená zachovanie si tej tradície. Sú tu konečne aj mladí ľudia, lebo nechodilo toľko mladých ako dnes, a som veľmi rád, že si to takto uchovajú v pamäti, že také sa niečo robilo u nás,“ vyjadril sa Samuel Cingeľ, spevák.

Popročania sa už teraz tešia na ďalší rok, keď tento jedinečný zvyk opäť prinesie sladkosť a hrdosť na miestne dedičstvo.

(10:20, red.)