Do osvety o zdravom stravovaní zapojili aj Prešovskú univerzitu

 

 

Projekt Zelená jedáleň založila Slovenská vegánska spoločnosť. V rámci svojej činnosti spolupracujú na Slovensku s viacerými univerzitami, jedna zo zastávok bola aj na Prešovskej univerzite v Prešove. Cieľom série prednášok je umožniť nahliadnuť do vegánskeho sveta, motiváciou pre rozširovanie povedomia o environmentálnych dopadoch stravovania sú aj zvieratá, ekológia či plnohodnotné zdravie človeka.

 

V rámci stretnutia spojeného s prednáškou, diskusiou a ochutnávkou jedál sa na stravovanie aj v kontexte udržania kvality životného prostredia nazrelo optikou z viacerých strán. Diskutujúcimi boli Barbara Bagiová, veterinárna špecialistka z organizácie Humánny Pokrok (etické aspekty stravovania), Alexandra Madrová, zakladateľka organizácie Planet Lover (klimatické dopady potravinového priemyslu) a Iveta Martinková Staníková, poslankyňa mesta Žilina. Každá z prítomných diskutérok sa istým spôsobom angažuje v rámci osvety o zdravom stravovaní.

 

Alexandra Madrová začínala kampaňami, skúmaním a dnes konštatuje, že sa dopracovala k poznaniu, že „najväčší zmysel je vzdelávať mládež.“ Ona sama je príkladom, ako hovorí, striktného vegetariána, pričom vegetariánstvo praktizuje už takmer 30 rokov. „Za mňa neexistuje lekár, ktorý by povedal, že jesť mäso trikrát do dňa, sedemkrát v týždni je fit pre niekoho. Telo potom musí brutálne makať, aby spracovalo takú stravu.“

 

 

 

Zakladateľka organizácie Planet Lover Madrová poukazuje na to, že „živočíšna výroba má dopad na ekológiu, ale ak by sa robila v súlade do životným prostredím, tak by možno tak radikálny dopad nemala“. Aj Barbara Bagiová poukazuje na vplyv na životné prostredie - koľko sa rastlín pestuje, za akým účelom, aký je pomer ich pestovania, aký to má vplyv na zvieratá. Tiež pripomenula aj skutočnosť, že zvieratá produkujú skleníkové plyny. „Náročnejšie je pre klímu chovať zvieratá ako pestovať rastliny,“ konštatuje Bagiová s tým, že cestou možného riešenia by mohlo byť presunutie výživy zo živočíšnej na rastlinnú. Takisto poukázala aj na otázku utrpenia zvierat. Ako úspešný krok je podľa jej slov napríklad kampaň za zákaz predaja živých kaprov. „Dnes si už deväť ľudí z desiatich živého kapra nekúpi,“ vypočítava Barbara Bagiová.

 

V rámci prednášky bola upriamená pozornosť tiež na otázku nezdravých stereotypov. „Kedysi sa mäso považovalo za „luxus“. Teraz si ho chcú ľudia veľmi dopriať. A keď si ho dajú, nevedia, že idú sami proti sebe,“ vysvetľuje Iveta Martinková Staníková, ktorá sa 14 rokov stravuje ako vegánka. Odznelo aj to, že strava nemusí stáť zákonite len na mäse. „Ak človek konzumuje pestrú stravu, tak obsiahne všetky potrebné živiny.“ A nepochybný je aj zdravotný benefit. „Rastlinná strava znižuje vznik rakoviny hrubého čreva. Je to dokázateľne zdravšia strava,“ apeluje Barbara Bagiová. A tiež je to aj otázka pestrosti. „Pestrosť je dobrá, nie kuracina na 50 spôsobov,“ upozorňujú s tým, že mäso môže nahradiť napríklad strava plná rastlinných potravín, strukovín či tofu.

 

 

 

Iveta Martinková Staníková konštatuje, že je potrebné z hľadiska zlepšovania kvality životného prostredia aj to, aby sa príroda vrátila nazad do mesta. Ako príklad uvádza mesto Žilina, ktorého záujmy zastupuje ako mestská poslankyňa. „Snažím sa tvoriť viac projektov, napríklad sa nám podarilo 2000 metrov štvorcových betónu premeniť na ovocný sad.“ Ďalšou formou pozitívneho prístupu k životnému prostrediu je výmena vencov pri pamätníkoch za ekologicky prijateľnejšie.

 

Martinková Staníková poukazuje aj na normy pri školskej strave, kde sa do jedálničkov síce za posledné roky dostalo viac zeleniny či tofu, ale aj to je podľa jej slov ešte málo. Žilinská mestská poslankyňa si spomína aj na svoje začiatky, keď bol v tom čase, podľa jej slov, napríklad odbor životného prostredia diskriminovaný. „Občania napíšu projekt, a keď je dobrý, dáme im peniaze. Granty nepodporovali životné prostredie, tu už nastala zmena.“

 

 

 

Ako sa prednášajúce zhodli, „v rámci kontextu udržateľného stravovania je potrebné toto povedomie ešte viac posunúť“.

 

„Spotrebiteľ má možnosti, ako ovplyvňuje ponuku v obchodoch. Je tu sila spotrebiteľstva. Keď niečo nebudeme kupovať, tak sa to nebude objavovať. Možnosťou je i bojkot – kampaňovanie či komunikácia na sociálnych sieťach. Keď firmy cítila tlak, menia postoje,“ upozorňuje Barbara Bagiová. Dotkli sa aj témy odpadov, ktoré taktiež vplývajú na životné prostredie. „Je potrebné radikálnejšie narábať s odpadom. Len separovať nestačí. Podstatné je nevyrábať odpad,“ konštatuje Iveta Martinková Staníková.

 

„Celá klíma je o jednotlivcovi. Keď nás bude viac, budú sa aj veci meniť,“ upozorňuje Alexandra Madrová.

 

Súčasťou prednášky Environmentálne dopady stravovania, ktorá bola zorganizovaná na pôde Prešovskej univerzity pod hlavičkou projektu Zelená jedáleň, bola aj ochutnávka zdraviu prospešných a kreatívne pripravených jedál.