Kaplnka svätej Kunhuty vo Veľkom Šariši prechádza obnovou

 Kaplnka aj jej okolie si však vyžadujú nielen stavebnú a reštaurátorskú, ale aj koncepčnú obnovu. (Zdroj: Mesto Veľký Šariš)

 

 

Kaplnka sv. Kunhuty je jedinou svojho druhu na Slovensku a jej dejiny siahajú až k bývalému augustiniánskemu kláštoru. Kaplnka zaujíma v rámci slovenských pamiatok špeciálne miesto – neexistuje iný kostol či kaplnka s týmto zasvätením.

 

„Je jediným sakrálnym objektom na Slovensku s týmto zasvätením. Je teda veľkou vzácnosťou, na ktorú sme v regióne Šariša veľmi hrdí,“ hovorí historik, Mgr. et. Mgr. Dominik Sabol.

 

Jedným z hlavných historických faktov, ktoré pridávajú Kaplnke sv. Kunhuty na dôležitosti, je prepojenie s už zaniknutým augustiniánskym kláštorom. Jeho časť – konkrétne západný múr – je zakomponovaná priamo do stavby. Z tohto dôvodu odborníci poukazujú na kombináciu starších, ranogotických prvkov s novšími zo 16. až 18. storočia.

 

 

„Obsahuje časti starého kláštora. Ide o západný múr kaplnky, ktorý bol pôvodne súčasťou areálu už zaniknutého augustiniánskeho kláštora,“ vysvetľuje Sabol.

 

„Samotná kaplnka bola dobudovaná okolo roku 1541 a bola súčasťou areálu kaštieľa, ktorý vlastnil rod Rákóczi,“ dopĺňa.

 

Historické pramene potvrdzujú, že okolo tohto objektu sa kedysi rozprestieral aj menší kláštorný dvor. Po zániku rehoľného spoločenstva zostal len fragment múru, ktorý sa zachoval najmä vďaka neskoršiemu využitiu ako kaplnky. Tú vystavali za použitia materiálu zo zaniknutého kláštora, pričom nešlo iba o obyčajný stavebný materiál – klenbu kaplnky vytvorili z rebrovej klenby kláštorného kostola vrátane kamenných prípor a svorníkov. V polovici 16. storočia znova osadili kamenné okná zo 14. storočia aj s kružbami.

 

 Kaplnka sv. Kunhuty je jedinou svojho druhu na Slovensku a jej dejiny siahajú až k bývalému augustiniánskemu kláštoru. (Zdroj: Mesto Veľký Šariš)

 

Rok 1541 sa v kontexte Veľkého Šariša spája s rodom Rákócziovcov. Títo šľachtici výrazne ovplyvňovali dejiny kraja a stáli pri budovaní či prestavbách mnohých významných objektov v okolí. Kaštieľ, ktorého súčasťou sa kaplnka stala, patril v tom čase k dôležitým sídlam, čo zvyšovalo jej vážnosť a význam pre miestnych obyvateľov.

 

„Rodina Rákóczi tu zohrávala významnú úlohu. Ich prítomnosť sa dodnes odráža na architektúre a celkovej podobe kaplnky. To, že kaplnka pretrvala až do dnešných čias, je nesmierne dôležité – vďaka nej stále vidíme stopy starého kláštora i kaštieľa,“ konštatuje Sabol.

 

Kaplnka sv. Kunhuty dnes predstavuje jediný priamy nadzemný odkaz na bývalý augustiniánsky komplex (pod terénom sú však stále zachované základy kláštora).

 

 

 

Napriek jedinečnej hodnote kaplnky nebol jej vzhľad dlhé roky v popredí záujmu širokej verejnosti. V druhej polovici 20. storočia sa v jej areáli vykonali zásahy, ktoré z dnešného pohľadu pôsobia necitlivo. Betónové plochy, asfalt, kovové oplotenie či nevhodné doplnky znižovali estetický aj historický charakter miesta.

 

„V tejto časti areálu kaplnky sa nachádzali spevnené plochy – poväčšine betónové či asfaltové. Tie nahrádzame kamennou dlažbou,“ opisuje terajší stav Dominik Sabol.

 

„Betónové oplotenie a kovové ploty zo 60. rokov sme odstránili a realizujeme tu kamenný (pieskovcový) múr, aký kaplnku obkolesoval podľa historických fotografií – určite z východnej a južnej strany (ostatné strany na historických fotografiách viditeľné nie sú),“ dodáva.

 

Kaplnka aj jej okolie si však vyžadujú nielen stavebnú a reštaurátorskú, ale aj koncepčnú obnovu. Projekt sa realizuje s prihliadnutím na pamiatkarské požiadavky, aby sa zachovalo všetko cenné a dôležité pre budúce generácie. Prvým a najvýraznejším krokom bolo odstránenie nevyhovujúcich spevnených povrchov. Keďže sa k pamiatkam v 60. rokoch často pristupovalo bez hlbšieho ohľadu na ich historickú podstatu, v okolí kaplnky pribudli betónové a asfaltové pásy.

 

„Odstránili sme starú betónovú plochu, nahradíme ju kamennou dlažbou, aby bol priestor v historickom a estetickom súlade,“ spresňuje Sabol. „Ide o dôležitý krok: návštevník by mal hneď pri príchode cítiť, že vstupuje na miesto s vysokou historickou hodnotou,“ približuje.

 

Kamenná dlažba nie je iba vizuálnym benefitom, ale aj praktickým riešením – zlepší drenáž a predĺži životnosť plochy.

 

 Interiér ohrozovalo vtáctvo a rôzny hmyz, ktoré mohli stavbu narušiť či znečistiť priestor. (Zdroj: Mesto Veľký Šariš)

 

Ďalšou zmenou je náhrada betónového a kovového oplotenia. Podľa dochovaných fotografií a pamiatkových prieskumov stál v areáli kaplnky nízky kamenný múrik, ktorý pôsobil oveľa prirodzenejšie v kontexte historického areálu. Kovová konštrukcia s bránkou nevyhovovala z estetického ani z funkčného hľadiska.

 

„Odstránili sme aj betónový plot pri ceste a nahradíme ho priehľadným oplotením, aby kaplnka zostala viditeľná a nezatienená vysokou bariérou,“ dopĺňa Sabol.

 

Takto obnovené oplotenie umožní priamy vizuálny kontakt s kaplnkou aj ľuďom, ktorí len prechádzajú okolo. Ide o kompromis medzi potrebou chrániť historický objekt a zároveň ho prezentovať ako prístupnú súčasť mestského historického centra.

 

Pri kaplnke, kde sa prelína história so súčasnosťou, je dôležité aj vnútorné zabezpečenie. Interiér ohrozovalo vtáctvo a rôzny hmyz, ktoré mohli stavbu narušiť či znečistiť priestor.

 

„Zabezpečili sme interiér pred vtáctvom a hmyzom, namontovali sme sieťky do okien, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodeniu,“ zdôrazňuje koordinátor. „Kaplnka nemá takú úroveň uzavretia ako moderné budovy, preto sme museli nájsť rozumné a nenásilné riešenie,“ objasňuje.

 

Zaujímavým detailom je aj provizórna dlažba. Počas archeologického výskumu, ktorý prebiehal v kaplnke, sa odkryli viaceré vrstvy podložia a časť podlahy museli vybúrať. Výsledkom boli otvory, ktoré mohli ohroziť návštevníkov.

 

„Asi jedna pätina súčasnej dlažby bola vybúraná pri archeologickom výskume. Kým nedokončíme definitívnu pokládku (navrhovanú tehlovú dlažbu), vytvorili sme dočasné riešenie, aby tu nedošlo k úrazom,“ opisuje Sabol. „Neskôr, keď sa dokončí reštaurovanie interiéru, vrátime sa k pôvodnému dizajnu dlažby,“ dodáva.

 

 

Veľký Šariš je známy najmä vďaka hradu týčiacemu sa nad mestom, no kaplnka svätej Kunhuty môže byť rovnako silným lákadlom pre turistov a milovníkov histórie.

 

„Myslíme aj na návštevníkov – v budúcnosti by sme tu radi videli informačné tabule, ktoré priblížia históriu kaplnky a jej spojenie so starým kláštorom a kaštieľom,“ hovorí primátor mesta Viliam Kall a dopĺňa, že v pláne je aj prezentačný systém s QR kódmi či krátkymi videami, vďaka ktorým by si návštevníci mohli prejsť okolie a interiér kaplnky interaktívnou formou.

 

Veľký Šariš láka turistov najmä na hrad, jeho okolie však ponúka oveľa viac. „Kaplnka svätej Kunhuty by sa mohla stať ďalším pilierom v rozvoji turizmu. Spolu so šarišskou prírodou, rybníkmi, miestnym pivovarom a ďalšími pamiatkami v meste by mohla vytvoriť kultúrno-historický okruh, ktorý priláka návštevníkov z rôznych kútov Slovenska. Vždy je dôležité prepojiť viaceré pamiatky a vytvoriť z nich jednotnú ponuku. Len tak dokážeme ukázať bohatú tvár nášho regiónu,“ zdôrazňuje primátor.