Zborov leží v rovnomennej kotline v údolí Kamenca

História Zborova

Pohľad na obec Zborov

Zborov leží v rovnomennej kotline v údolí Kamenca, ktorý rozdeľuje oblasť Nízkych Beskýd na horstvo Busov na severozápade a Ondavskú vrchovinu na juhovýchode. Nadmorská výška zvlneného až mierne členitého chotára sa pohybuje od 300 do 700 m. Východné zemepisná poloha zohrala pri osídľovaní Zborova dôležitú úlohu. Údolím Tople viedla v minulosti významná obchodná cesta umožňujúca tranzit medzi oblasťami Karpatskej kotliny na juhu a Povislím a Pobaltím na severe. Jedna z jej vetiev prechádzala Zborovskou kotlinou, kde sa opäť rozvetvovala a cez Karpatský oblúk pokračovala v smere Biecz – Czchów – Krakov, resp. Dukla – Sanok – Ľvov. Druhá vetva je až po Smilno dodnes v teréne zreteľná. Napriek tomu sú z pravekého osídlenia len veľmi skromné doklady.

Archeologicky je oblasť Zborova a okolia takmer nepreskúmaná. Osídlenie z neskorej doby kamennej je doložené iba dvoma náhodnými nálezmi sídlištného charakteru zo sklonku eneolitu. Jeden z nich, kamenný sekeromlat zo zelenosivej bridlice päťuholníkového tvaru, s rovným obuchom a zaoblenými bokmi, našiel L. Žurav pri kopaní studne a druhý z rovnakého materiálu, ale srdcovitého tvaru našli M. Dráč a J. Litecký – Šveda Pod Hurkou. Obidva sú uložené v Šarišskom múzeu v Bardejove.

Súčasný stav historického a archeologického poznania nedovoľuje ucelenejší obraz ani o vzniku a formovaní sa stredovekého Zborova a počiatkoch stavebného vývoja Zborovského hradu. Jazykovedec J. Stanislav odvodzoval názov obce od staroslovanského slova zbor vo význame zhromaždenie. Na základe neskorších písomných prameňov možno datovať vznik Zborova asi do pol. 13. storočia. Nepochybné je však, že až do r. 1364 patril do majetku zemianskeho rodu Thekule na panstve Smilno, ktoré odkúpili v r. 1269 od bodrogkeresztúrskej vetvy Abovcov. Koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia bola časť majetku zo smilnianského panstva vyňatá a dostala sa do kráľovského vlastníctva za bližšie neznámych okolností. Pravdepodobne do tohto, príp. do obdobia konsolidácie vnútorných pomerov v Uhorsku a upevnenia ústrednej kráľovskej moci v osobe panovníka Karola Róberta po r. 1317, možno klásť stavebné počiatky Zborovského hradu na vyňatom majetku a následne vznik hradného panstva Makovica.

Kalendár udalostí

http://ahoj.tv/kalendar/mesiac/06/2016/

Zatiaľ nepoznáme hodnovernú listinu, ktorá by bližšie objasňovala dobu a dôvody vedúce k výstavbe hradu. Podľa jeho polohy analogickej s polohou hradov Ľubovňa a Nedeca súdime, že pôvodne mal plniť strážnu funkciu na obchodnej ceste a funkciu pohraničného hradu. Čoskoro sa stal aj sídlom feudálneho domínia. Problém doby vzniku a jeho prvotnej podoby by za týchto okolností mohol rámcovo vyriešiť len archeologický výskum. Aj keď odborná polemika na túto tému nie je ukončená, nenachádzame v písomných prameňoch dostatočnú oporu na tvrdenia, že by vznikol v druhej, alebo dokonca v prvej polovici 13. storočia.

Prvou overenou písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa Ľudovíta I. z r. 1347, ktorou zakázal kastelánom "de Makouicha" Štefanovi a Jurajovi Bubekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno a lákať poddaných na makovické panstvo. V tom istom roku nariadil kastelánom, aby nebránili Bardejovčanom užívať majetok v Mokroluhu darovaný Bardejovu jeho otcom Karolom Róbertom. Aj prvá hodnoverná písomná správa viažuca sa k dedine Zborov bola vydaná v súvislosti s domáhaním sa majetkových práv smilnianskými Thekulovcami, ktorí sa sťažovali u kráľa a žiadali vrátenie celého panstva Smilno.

Na podnet a z poverenia Ľudovíta I. vykonal zástupca Jágerskej kapituly obhliadku smilnianského panstva a v listine z r. 1355 uvádza okrem iných dedín aj hrad Makovicu a dedinu Zborov s kaplnkou a mlynom. Z uvedenej listiny vyplýva, že Zborov existoval už niekoľko desaťročí a že tu stála kaplnka a mlyn, ktorý sa spomína aj v r. 1492. To znamená, že obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom. O jeho pomerne vyspelej úrovni svedčí aj pestovanie chmeľu. Dokladá nám to chotárny názov Chmeľník, ktorým je dodnes označovaná poloha s najúrodnejšou pôdou v Zborove.

Z listiny sa ďalej dozvedáme o doosídľovaní hradného panstva Makovica – Zborov a pohraničných oblastí kastelánom Mikulášom Forgáčom, ktorý si od Ľudovíta I. zároveň vymohol povolenie na otvorenie baní na striebro (asi na Koldoríne a pri dedine Zlaté). Nároky Thekulovcov neboli uspokojené a už v roku 1364 získal kráľovské hradné panstvo Makovica spolu so smilnianským panstvom do dedičnej držby šľachtic Peter Cudar z Olnoru a do nájmu mýta v Bardejove a Gaboltove. Cudarovci v zapätí rozšírili hradné panstvo o majetky panstiev Radoma a Kurima a najneskôr do r. 1387 aj panstva Stročín. Vytvorili tak rozsiahle feudálne domínium v severnom Šariši, jedno z najväčších na Slovensku.

(15:30, J. Kuča)

Bufet Tetria

 http://ahoj.tv/firmy/detail/bufet_tetria.html