Košice sčítali ľudí bez domova: Žije ich tu viac ako 2 300, z toho takmer tisícka detí

Mesto chce lepšie pomáhať ľuďom v bytovej núdzi. (Zdroj: Mesto Košice) 

 

 

Výsledky majú pomôcť mestám lepšie cieliť pomoc. V Košiciach bolo identifikovaných 2 300 ľudí bez domova, z toho 1 304 dospelých a 996 detí, ktoré žijú so svojimi rodičmi v zariadeniach, alebo nevyhovujúcom bývaní. Najviac ľudí žije v neštandardných obydliach – chatrčiach, prístreškoch či záhradných chatkách. Bezdomovectvo má v Košiciach rôzne podoby – od jednotlivcov prespávajúcich na ulici až po rodiny s deťmi v prechodnom či nevyhovujúcom bývaní.

 

Najväčšia koncentrácia osôb bez domova je v Starom Meste, na Luníku IX a v mestskej časti Juh, kde už dnes pôsobí terénna sociálna práca a partnerské organizácie. Údaje potvrdili, že mesto Košice správne identifikuje ľudí zažívajúcich rôzne typy bezdomovectva a bytovej núdze, avšak systém pomoci potrebuje ďalšie posilnenie.

 

 

Výsledky sčítania budú slúžiť ako podklad pre plánovanie nových sociálnych služieb, rozvoj sociálneho a dostupného nájomného bývania a spoluprácu s mestskými časťami aj neziskovými organizáciami. Mesto chce posilniť terénnu sociálnu prácu, zapájať sa do národných výziev a ďalej rozvíjať bytovú politiku.

 

 

Podľa primátora Jaroslava Polačeka sa Košice už niekoľko rokov zameriavajú na obnovu mestského bytového fondu a rozbiehajú zásadné projekty dostupného nájomného bývania.

 

„Od roku 2019 sme poskytli viac ako 120 nízkonákladových mestských bytov, ktoré boli predtým nevyužívané či zdevastované. Pre porovnanie – v rokoch 2017 a 2018 to boli spolu len dva byty. Mesto vlastní vyše 1600 bytov, tie sú prenajímané predovšetkým ľuďom, ktorí si nemôžu dovoliť vlastné bývanie či komerčný podnájom. V spolupráci so štátom a súkromným partnerom zároveň realizujeme projekt výstavby približne 5400 nájomných bytov s investíciou vo výške 1,3 miliardy eur. Výstavba týchto nájomných bytov by pomohla uvoľniť sociálne byty,“ uviedol primátor mesta Košice Jaroslav Polaček.

 

Sčítanie pomohlo získať dôležné dáta o tom, ako a kde žijú ľudia v bytovej núdzi. (Zdroj: Mesto Košice) 

 

Mesto spolupracuje s partnermi a organizáciami ako Nadácia DEDO, Oáza – nádej pre nový život či Úsmev ako dar, ktoré mu pomáhajú vytypovať rodiny najviac ohrozené stratou bývania a predchádzať vyňatiu detí do ústavnej starostlivosti. Na slová primátora nadviazala jeho námestníčka Lucia Gurbáľová, ktorá zdôraznila, že bezdomovectvo nie je len otázkou výstavby, ale aj solidarity a pomoci.

 

„Za každým číslom v štatistike je konkrétny príbeh. Mnohí z týchto ľudí prešli ťažkými životnými krízami – stratili prácu, zdravie či rodinu. Preto sa v Košiciach usilujeme o systematickú sociálnu pomoc, ktorá im pomáha postaviť sa na nohy. Len nedávno sme otvorili mestský hospic. Tak, ako si želáme dôstojné bývanie, prajeme si aj dôstojné starnutie a odchod – a to je v skutočnosti ten istý princíp ľudskej dôstojnosti.“

 

 

Prekvapením je skutočnosť, že bez akéhokoľvek prístrešia, teda na ulici, žije približne 150 osôb, čo je oveľa menej ako mesto predpokladalo.

 

Údaje zo sčítania ukazujú, že drvivá väčšina ľudí bez domova má aspoň provizórny prístrešok:

 

43,1 % dospelých osôb bolo sčítaných v neštandardnom obydlí, ako sú chatrče, prístrešky či záhradné chatky,

22,1 % plánovalo nocovať v útulku, domove na polceste alebo zariadení núdzového bývania,

16,2 % v nocľahárni,

151 dospelých osôb – teda približne 6,6 % z celkového počtu – prespávalo priamo vonku na ulici bez akéhokoľvek prístrešku.

 

Tento údaj potvrdzuje, že v Košiciach ide menšiu skupinu ľudí, než sa pôvodne predpokladalo.

 

 

„Mestská polícia v zimných mesiacoch intenzívne spolupracuje s oddelením sociálnych vecí a terénnymi pracovníkmi pri monitorovaní ľudí bez domova. Ak policajti nájdu osobu prespávajúcu vonku, poskytujú jej informácie o možnostiach prenocovania v nocľahárni alebo útulku, aby sa predišlo ohrozeniu zdravia a života. Nie každý však túto pomoc prijme,“ hovorí vedúca oddelenia sociálnych vecí Magistrátu mesta Košice Eva Dudová.

 

 

Väčšinu dospelej populácie ľudí bez domova sčítaných v Košiciach tvorili muži (44,2 %), avšak 21 % neudalo pohlavie. Z hľadiska veku mala najvyššie zastúpenie stredná generácia. Osoby vo veku 30-49 rokov tvorili 29,5 % všetkých sčítaných osôb.

 

Medzi ľuďmi bez domova v Košiciach prevládali osoby, ktoré žijú samy – bez partnera/partnerky a bez detí. Takúto situáciu celkovo deklarovalo 28,9 % osôb.

 

Druhým najčastejším typom bolo spolužitie s partnerom/partnerkou a deťmi, ktorý reportovala štvrtina sčítanej populácie. Podiel osamelých rodičov predstavoval 7,1 %.Sčítanie sa venovalo napríklad aj príčine straty bývania či dĺžke trvania bytovej núdze.

 

„Bytová núdza zahŕňa širokú škálu životných situácií. Je potrebné brať do úvahy, že počet ľudí bez domova sa v čase mení a závisí aj od dĺžky obdobia, kedy sčítanie prebieha,“ doplnila Barbora Vávrová, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

 

Počas sčítania navštevovali aj rodiny žijúce v provizórnych podmienkach. (Zdroj: Mesto Košice) 

 

Potvrdili sa skúsenosti z iných miest, že z hľadiska dĺžky trvania bezdomovectva sú najviac zastúpenou skupinou ľudia, ktorí čelia bytovej núdzi viac ako 5 rokov – v Košiciach išlo o 63,2 % odpovedajúcich. Rovnako nebolo prekvapivé, že k strate domova obvykle vedú viaceré dôvody – v Košiciach boli najčastejšie zastúpené rodinné a finančné problémy.

 

Pomerne veľká skupina košickej populácie v bytovej núdzi však nikdy v minulosti stabilné bývanie, vlastný alebo prenajatý byt alebo dom, ani nemala – išlo o viac ako 27 % osôb, ktoré bývali v neštandardnom obydlí alebo v zariadení dočasného ubytovania pre ľudí v bytovej núdzi a vyše 21 % v nocľahárni.

 

 

Sčítanie prebiehalo súčasne v ďalších 14 európskych mestách: Miláno a Catania (Taliansko), Porto (Portugalsko), Ľubľana (Slovinsko), Budapešť (Maďarsko), Dublin a Cork (Írsko), Namur a Charleroi (Belgicko), Bochum a Münster (Nemecko), Lyon (Francúzsko), Nijmegen a región Západné Frízsko (Holandsko).

 

Pri porovnaní zisteného počtu ľudí bez domova s ostatnými mestami zapojenými do projektu sa do úvahy brali len dospelé osoby prespávajúce vonku, v nocľahárňach alebo v zariadeniach dočasného ubytovania. Neboli do neho započítaní ľudia v nevyhovujúcom bývaní (chatky, chatrče).

 

V Košiciach bolo takto sčítaných 520 dospelých osôb. Po prepočte na celkový počet obyvateľov bol v Košiciach zistený podobný podiel ľudí v uvedených situáciách ako vo väčšine ostatných miest. V porovnaní s ostatnými mestami, v ktorých prebiehalo koordinované sčítanie, však bol v Košiciach zistený vysoký podiel ľudí bez prístupu k 24-hodinovému ubytovaniu (v útulkoch či zariadeniach núdzového bývania).

 

 

Proces prípravy sčítania ľudí bez domova bol realizovaný v partnerstve mesta Košice, Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) a Nadácie DEDO. IVPR bol v sčítaní koordinátorom aktivít vo vzťahu k európskym partnerom a rovnako zastrešoval metodiku sčítania v Košiciach a spracovanie a vyhodnotenie získaných dát.

 

Nadácia DEDO riadila koordináciu prípravy na lokálnej úrovni, vrátane komunikácie s poskytovateľmi služieb ľuďom bez domova v meste, tvorby mapy a trás sčítania, náboru dobrovoľníkov – anketárov a ďalších organizačných aktivít.

 

V čase sčítania vyše 140 anketárok a anketárov vypĺňalo dotazníky s ľuďmi prespávajúcimi vonku na ulici a tými, ktorí žijú v nevyhovujúcich obydliach, ako napr. prístrešky a chatrče.

 

Do sčítania boli takisto zapojení ľudia žijúci v zariadeniach pre ľudí v bytovej núdzi – v nocľahárňach, útulkoch, zariadeniach núdzového bývania. S nimi vypĺňali dotazníky zamestnanci týchto zariadení.

 

Mesto Košice sa témou bezdomovectva zaoberá dlhodobo, ako jedno z málo slovenských miest má vypracovanú Koncepciu postupného ukončovania bezdomovectva a riešenie nelegálnych osídlení na území mesta Košice 2022 – 2030, pričom úzko spolupracuje s príslušnými štátnymi inštitúciami aj poskytovateľmi sociálnych služieb pôsobiacimi v meste.