Je len na divákovi, aby si vedel vybrať a prejavil aktivitu

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 3/2016

Ak sa rozprávame o kultúre, potom si položme otázku: Pre koho?

Ján Marhulík sa narodil v Levoči. Od roku 1976 pôsobil v Bardejove najprv ako učiteľ, neskôr dlhé roky ako riaditeľ Ľudovej škole umenia. Následne bol vedúcim oddelenia kultúry na Mestskom úrade v Bardejove. 

Prinášame vám prvú časť z rozsiahleho rozhovoru, v ktorom sa dozviete napríklad aj to, ako sa J. Marhulík spätne pozerá na roky pôsobenia v Ľudovej škole umenia a aký je rozdiel medzi bývalou inštitúciou Mestské kultúrne stredisko a terajším oddelením kultúry MsÚ.

Aký bol váš prvý kontakt s kultúrou?

Som z učiteľskej rodiny. To znamená, že ku kultúre a trošku aj k umeniu som mal blízko už z domu. Dá sa povedať, že som vyrastal v šepkárskej búdke. Otec, jeden z prvých absolventov Učiteľského ústavu na Spišskej Kapitule,  nacvičoval ochotnícke divadlá. Bol výborný muzikant, organista  a huslista. Dnes, s odstupom času a pribúdajúcimi rokmi, viem oceniť jeho životnú filozofiu. Často mi vravieval: „ Keď si teraz mladý, vyhľadávaj spoločnosť oveľa starších. Ak budeš oveľa, oveľa  starší ty, často pobudni medzi mladými. V oboch prípadoch viac získaš ako stratíš."  Sto percentná pravda! Preto, aj keď mám sedemdesiatku, snažím sa často pobudnúť medzi mladšími. Napokon: Cítim sa byť mladý, pretože tak  to mám nastavené v hlave. Verím, že viac ako 90 percent postojov k životu v najširšom zmysle je ovplyvniteľných sebou samým.

Aká bola vaša profesijná dráha?

Som vyštudovaný učiteľ, pedagóg. Mám blízko k detskej duši i k duši adolescenta. V roku 1976, keď som sa presťahoval do Bardejova, dostal  som miesto na Ľudovej škole umenia (ĽŠU). Takéto krédo sme si na vtedajšej ZUŠke dali  a myslím si, že sa nám to podarilo do veľkej miery aj naplniť. Napokon 14 rokov na pozícii riaditeľa ma akoby pripravilo na neskoršiu funkciu vedúceho oddelenia kultúry na MsÚ v Bardejove.

Čo Vám napadne, keď sa pozriete naspäť na roky pôsobenia v Ľudovej škole umenia?

Entuziazmus, zápal, chuť napredovať, neustále sa zlepšovať. ĽŠU sa postupne stala plne organizovanou. Mala viac ako 1200 žiakov. Jednotlivé odbory boli roztrúsené po Bardejove, ale tvorili sme jednoliaty pracovný kolektív, ktorý nepoznal slovo nedá sa. Vďaka takým sme patrili k najlepším ĽUŠ na Slovensku. Ba stali sme sa aj najúspešnejšou na Slovensku v počte získaných prvenstiev na najvyšších kolách celoslovenských súťažiach. No nie len tuzemských. Málokto vie, že detským víťazom medzinárodnej speváckej súťaže v legendárnych sopotách (Poľsko) bol Janko Ďurík (uč. I. Hanisová, hudobný sprievod M. Golec). Takto by som mohol pokračovať.

Vymenovanie úspechov, tvorivých počinov by zabralo veľmi veľa priestoru. Desiatky absolventov bardejovskej ĽŠU vyštudovalo hudobné konzervatória, vysoké školy múzických umení, umelecké priemyslovky, vysoké školy výtvarného umenia, divadelné akadémie, tanečné konzervatória. Vynikajúcich, teraz profesionálnych umelcov kreovali učitelia ako napr. Ľ. Kašprik, A. akademický sochár V. Nahalka, J. Roháľ, a mnohí ďalší. Všetci sú uvedení v Pamätnici ĽŠU vydanej pri príležitosti osláv 50. výročia založenia Hudobnej školy (predchodkyňa ĽSU). Rovnako sú v nej uvedené výsledky žiakov a ocenia pedagógov na krajských a celoslovenských súťažiach.

Potom prišli roky po 89-tom. Povedal som si, že by malo po človeku niečo ostať a zabojovali sme o budovu OV KSS. Boli sme úspešní. Odišiel som s pokojným svedomím učiť prváčence. Poznajúc z praxe učiteľskej i rodičovskej viem, aký zlomový je prechod z detstva do pozície školáka, podarilo sa mi na MsÚ založiť tradíciu Deň prváka. Na začiatku školského roka dostanú „prváčence“ vždy iný artefakt, ktorý by si  mali  uchovať ako milú spomienku na prvý školský deň. Potom, ak dovŕšia 18 rokov a prídu s originálnym darčekom daným im vtedy, keď sa stali opravdivými žiakmi veľkej školy (pred 12 rokmi), mali by dostať ako dar od mesta – povedzme najnovšiu knihu o meste.

Čo Vám napadne pri slove "kultúra" v súvislosti s Bardejovom?

Chýba tu kultúrny stánok so svojím zázemím. Nariekať a nič nerobiť by však bola chyba. Ja to otočím, ja som optimista. Na podmienky, ktoré mesto má, sa tu kultúre darí. Je len na divákovi, aby si vedel vybrať a prejavil aktivitu. Poviem to ináč, také kultúrne Las Vegas je naše námestie. Radničné 12 - Šarišské múzeum má svoj výstavný priestor, Radničné 21 - Oddelenie kultúry, ďalšie výstavné priestory, pokračujete v Poľsko-slovenskom dome so svojimi výstavnými priestormi. O 50 metrov ste v Hornošarišskom osvetovom stredisku. Po tejto stránke mi nič nechýba. Čo mi chýba je široké zázemie speváckych zborov, komorných súborov, ochotnícke divadlo, komorné zoskupenia, pre staršie ročníky narodenia dychový súbor, miestne aktivity v tomto smere a podobné dobrovoľné záujmové skupiny. Majú sa však kde stretávať?

Ako vnímate dopyt po kultúre v Bardejove?

Ak sa rozprávame o kultúre, potom si položme otázku: Pre koho? Možno si pohnevám niekoho z obce intelektuálov, lekárov, právnikov, učiteľov na rôznych stupňoch, učiteľov na 5 základných umeleckých školách. Nepociťujú potrebu navštíviť festivalové koncerty v rámci Organových dní Jozefa Grešáka alebo Pontes – mosty medzi mestami? Ale vedel by som vymenovať ľudí, ktorí sú pravidelnými návštevníkmi. Na otázku ako vnímam dopyt po kultúre odpovedám. Po zábave je dopyt veľký. Taký  Jožko Jožka či Drišľak sú vyslovene programy na zábavu. Aj tú ľudia potrebujú. Po kultúre, povedal by som, je dopyt primeraný. Po umení (skutočnom), skôr menší ako väčší.

Čiže rozlišujete medzi kultúrou a zábavou?

Áno. Určite. Predstavte si na Jarmoku len umelecky ladený program.  Ľudia tým opovrhnú.  Chcú sa rozohniť.  Na jarmoku musí byť atmosféra, ktorá tomu zodpovedá. Prevládať musí zábava. Ale aj tá môže byť rôznej kvality. Čím kvalitnejšia – tým lepšie! Veľké zázemie pre kultúru vidím aj v osvetovej činnosti. A tá v Bardejove je na požadovanej úrovni. Svoje si zastane aj oddelenie kultúry, Hornošarišské osvetové stredisko, ale úspešne sekunduje aj Poľsko-slovenský dom či Šarišské múzeum. Ani bardejovské občianske združenia nie sú pasívne, dobrá spolupráca je aj s jednotlivými cirkvami. Čo sa týka návštevnosti moja teória je: sú podujatia, kde 5 tisíc ľudí je málo, ale sú podujatia, kde 50 ľudí je veľa. Rozdiel  pozorný čitateľ postrehne. 

Pokračovanie rozhovoru nájdete v ďalšom čísle novín.

(14:30, red)

http://ahoj.tv/firmy/detail/spojena_skola_stefanikova.html

2840 M Biotechnológia a farmakológia

V študijnom odbore biotechnológia a farmakológia sa žiaci naučia robiť chemické analýzy vzoriek, pripraviť určené liekové formy, analyzovať liečivá. Spoznávajú metódy a technológie, ktoré odrážajú nové trendy v rozvoji biotechnológie a farmakológie, mikrobiológie a biochémie, medicíny a výživy. Po skončení štúdia môžu pracovať v biochemických, mikrobiologických, potravinárskych, farmaceutických laboratóriách, lekárňach, vo výskumných a zdravotníckych zariadeniach. Svoje uplatnenie nájdu nielen v štátnej správe, ale aj pri podnikaní v tejto oblasti. Môžu tiež pokračovať v štúdiu na vysokej škole biotechnologického a farmaceutického zamerania.

 Profil firmy