BLOG | Kam zmizol mestský majetok Bardejova? Čo sa dalo, sa predalo!

 

 

Na internete sa medzi politickými oponentmi terajšieho primátora toho popísalo už veľa, no nik mu nevystavil odpočet jeho doterajšieho pôsobenia v úrade, a to najmä z pohľadu ODPREDAJA majetku mesta. Preto by som bol rád, ak by sme sa na to pozreli spolu.

 

 

Objekt získalo mesto bezplatne od Ministerstva obrany v auguste 2007. Hneď od začiatku mesto uvažovalo o odpredaji, keďže v tom videlo spôsob rýchleho získania finančných prostriedkov pre rozvoj mesta. Medzi obyvateľmi sa o možnom odpredaji strhla búrlivá diskusia, ktorá vyvrcholila až petíciou občanov, ktorú podpísalo 5 775 obyvateľov.

 

Pamätám si na to ako včera. Písal sa rok 2009 a ja ako študent, 18-ročný mladík, som stretol petičiarov z OZ Park v meste pred budovou Hypernovy, ktorí sa snažili toto bohapusté šafárenie s majetkom mesta a občanov zastaviť. Neváhal som ani sekundu a ihneď som to podpísal. Veril som, že keďže to bola jedna z prvých mnou podpísaných petícií, bude úspešná. Nestalo sa.

 

Mesto nevypočulo svojich obyvateľov a petíciu ignorovalo. Následne prebehol odpredaj kasární za sumu 2 milióny eur, čo bolo pod hodnotou znaleckého posudku.

 

O odpredaji rozhodli vtedajší poslanci koalície 13 hlasmi ZA (Smer-SD, ĽS-HZDS, HZD, KSS), keďže mali väčšinu. Pán primátor Hanuščák s týmto súhlasil a podpísal aj uznesenie, ktoré rozhodlo o osude bardejovských kasární. Pritom mohol využiť svoje zákonné právo nepodpísať uznesenie, ak by ho považoval za nevýhodné pre mesto.

 

Presne to právo, ktoré využil v roku 2023, keď mu terajším klubom KDH a nezaradených poslancov bol schválený základný plat, ktorý on neakceptoval a nechal si až dodnes vyplácať plat navýšený o 30 %, teda vyšší, ako mu schválilo mestské zastupiteľstvo. Ale to je už téma z iného súdka.

 

Výsledkom odpredaja prišlo mesto o možnosť rozhodovať o priestore, ktorý mohol dodnes slúžiť obyvateľom mesta, minimálne na rekreačné účely. Takto nám pri prejazde okolo areálu bývalých kasární už len ostáva si stále povzdychnúť, aké krásne miesto to mohlo byť...

 

 

Ďalším príkladom odpredaja mestského majetku je bývalé Centrum voľného času, ktoré dlhé roky slúžilo deťom a mládeži. V roku 2015 sa mesto rozhodlo zrušiť toto CVČ, proti čomu sa postavili aj obyvatelia. Petíciu proti jeho zrušeniu podpísalo 3 770 Bardejovčanov. Napriek takémuto výraznému nesúhlasu verejnosti poslanci rozhodli o jeho zrušení a budova bola v roku 2016 predaná spoločnosti XAWAX za 200 000 eur.

 

Mesto argumentovalo zlým technickým stavom budovy a nákladmi na rekonštrukciu. Natíska sa však otázka, či sa nenašlo iné riešenie, ktoré by umožnilo zachovať tento priestor pre verejnosť.

 

3 770 podpisov občanov, a napriek tomu sa ich vôľa nenaplnila. Hlas obyvateľov nebol znova vypočutý. Mesto opäť rozhodlo o nás bez nás a bez rešpektovania vôle občanov. Načo potom ľudia podpisujú petície a vyjadrujú svoj názor, keď ich hlas pri takýchto zásadných rozhodnutiach nemá dostatočnú váhu?

 

Bývalé Centrum voľného času mohlo dodnes slúžiť deťom a mládeži, ktoré sa v dnešnej dobe často nemajú kde realizovať, rozvíjať svoje záujmy a zmysluplne tráviť voľný čas. Aj keď dnes fungujú záujmové aktivity aj pri iných zariadeniach, samostatné centrum mohlo poskytovať ďalší priestor na stretávanie, tvorivosť a rozvoj mladých ľudí.

 

Pri odpredaji mestského majetku totiž nestačí pozerať iba na peniaze, ktoré mesto jednorazovo získa. Treba sa pýtať aj na to, čo tým strácajú jeho obyvatelia. Mesto má spravovať majetok v záujme občanov a ich hlas by pri takýchto rozhodnutiach nemal zostať nevypočutý.

 

 

Ďalším príkladom, pri ktorom sa treba zastaviť a zamyslieť, je X-centrum na Dlhom rade. Koncom roka 2008 sa začal realizovať projekt polyfunkčného centra spoločnosti XAWAX, ktorý mal priniesť nové priestory a zmeniť túto časť mesta. V roku 2010 sa v novom objekte otvorila aj hlavná pošta. Veľké plány však postupne vystriedala realita, ktorú dnes všetci poznáme – nedokončená stavba v centre Bardejova.

 

Podľa môjho názoru tu mesto pochybilo predovšetkým v tom, že odpredajom majetku stratilo priamu kontrolu nad tým, či investor svoj zámer skutočne dokončí. Mesto malo byť pri takomto významnom projekte prezieravé a myslieť aj na možnosť, že investor svoje sľuby nesplní a stavba zostane nedokončená.

 

Práve slovo prezieravé by malo byť pri nakladaní s mestským majetkom samozrejmosťou. Obyvatelia si volia svojich zástupcovv komunálnych voľbách lebo im veria, že budú majetok mesta spravovať rozumne a zveľaďovať ho vo svojom najlepšomzáujme, o to viac musí mesto myslieť dopredu a chrániť majetok, ktorý patrí všetkým Bardejovčanom.

 

Zmluva mala obsahovať jasné termíny dokončenia, účinné sankcie a podmienky, ktoré by mestu umožnili riešiť situáciu, ak investor projekt nedokončí – vrátane možnosti odstúpenia od zmluvy a vrátenia majetku, ak by to zmluva a zákon umožňovali.

 

Dnes sa preto musíme pýtať: kto v mene mesta myslel na ochranu jeho záujmov? Kto zabezpečil, aby sa podobný scenár nemohol skončiť nedokončenou stavbou, ktorá roky pripomína nesplnené očakávania? Pri nakladaní s mestským majetkom sa totiž nemôžeme pozerať iba na to, koľko mesto predajom získa. Musíme sa pozerať aj na to, čo riskuje a aké možnosti mu zostanú, ak investor svoje záväzky nesplní.

 

Ak sa teda pri rozhodovaní o mestskom majetku hovorí o potrebe byť prezieravý, táto zásada musí platiť vždy – nielen vtedy, keď sa to mestu alebo jeho vedeniu hodí.

 

Mestský majetok sa predáva ľahko, no keď sa projekt nedokončí, následky znášajú aj obyvatelia. Mesto má preto chrániť svoje záujmy už pri uzatváraní zmluvy, nie až vtedy, keď je problém na svete.

 

 

A na záver sa musíme pozrieť aj na politickú zodpovednosť za tento stav. Pri rozhodnutiach o mestskom majetku bol aj primátor Boris Hanuščák, ktorý ako najvyšší výkonný predstaviteľ mesta nesie svoju časť zodpovednosti za to, ako mesto so svojím majetkom nakladá a ako chráni svoje záujmy.

 

Je pravda, že o predaji mestského majetku rozhoduje mestské zastupiteľstvo. Tým sa však zodpovednosť primátora nekončí. Boris Hanuščák uznesenia mestského zastupiteľstva podpisuje a zákon mu umožňuje pozastaviť ich výkon, ak sa domnieva, že odporujú zákonu alebo sú pre mesto zjavne nevýhodné. Túto možnosť mohol za zákonných podmienok využiť aj pri rozhodnutiach, ktoré považoval za nevýhodné pre Bardejov.

 

Preto sa pýtam: Ak primátor roky vedie mesto, podpisuje uznesenia a zastupuje mesto navonok, môže sa od výsledkov týchto rozhodnutí úplne dištancovať? Podľa môjho názoru nie. Zodpovednosť za stav, v akom sa mestský majetok nachádza, sa nedá zúžiť iba na poslancov, ktorí o jednotlivých návrhoch hlasovali.

 

Obyvatelia majú právo vedieť, kto za rozhodnutiami stál, kto ich podporil a kto mal možnosť zasiahnuť, aby mesto neprišlo o majetok alebo kontrolu nad jeho využitím. Mestský majetok totiž nepatrí primátorovi ani poslancom. Patrí mestu a jeho obyvateľom – a práve voči nim by mali niesť zodpovednosť.

(19:47, BLOG | Maroš Divulit, kandidát na poslanca za obvod č. 4 v Bardejove. Tento text bol zverejnený ako autorský blog a predstavuje osobné stanovisko autora k uvedenej téme. Redakcia AHOJ.TV nevystupuje ako autor obsahu, nepotvrdzuje pravdivosť všetkých tvrdení uvedených v texte a s obsahom sa nemusí stotožňovať. Prípadná právna zodpovednosť za skutkové tvrdenia obsiahnuté v článku zaťažuje autora v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi a podpísaným vyhlásením autora)