Ingrid Petnuchovú preslávili hlavne úspechy na MMM v Košiciach

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 2/2016

Petnuchová rada využíva trať cez Mníchovský potok, Čerešňu, po hrebeni až do Bardejovských Kúpeľov

Bardejovská vytrvalkyňa Ingrid Petnuchová sa behu venuje  už od základnej školy, preslávili ju hlavne úspechy na Medzinárodnom maratóne mieru (MMM) v Košiciach, kde dosiahla viacero skvelých výsledkov. S behom na dlhé trate začínala až po skončení univerzity.

„So súťažením vo vytrvalostnom behu v seniorských kategóriách som začala pomerne neskoro, prvý štart na pretekoch bol v roku 2002. Keď som po ukončení vysokej školy v roku 1999 prišla do Bardejova, pridala som sa k početnej komunite žien, ktoré cvičili aerobik a pamätám si hodiny, ktoré zaplnili takmer celú palubovku v športovej hale. 

Potom prišlo do módy tae bo a veľa žien sa naň preorientovalo. Mne toto cvičenie nevyhovovalo, tak som hľadala náhradu a tú som našla práve v behu. Aj keď priznávam, že to nebol začiatok, skôr návrat k atletike, ktorej som sa venovala už na základnej a strednej škole. A boli to práve behy na 800 a 1500 metrov,“ uviedla na začiatok rozhovoru I. Petnuchová.

Začínala pri Topli

Prvé kilometre si bežkyňa odkrútila okolo rieky Topľa. Zo začiatku behala iba rekreačne. „Beh sa mi zdal ideálny, pretože si nevyžadoval viazanosť na priestor ani na čas. Behať sa dá v podstate kedykoľvek a kdekoľvek. Postupne som si zlepšovala kondíciu a účasť na niektorom z miestnych pretekov v okolí bola len otázkou času.

Preteky na trase Dukla – Svidník behával dlhé roky môj otec, sama som ho ako dieťa povzbudzovala a asi bolo prirodzené, že som začala pretekať práve na tomto behu. Bolo to v už spomínanom roku 2002. Beh mal necelých 20 kilometrov a dovtedy som takú vzdialenosť neodbehla ani v tréningu. Ľudia sú asi tak nastavení, že ak si dajú jednu métu a zdolajú ju, tak si dávajú ciele vyššie a vyššie. Tak to bolo aj u mňa,“ pokračovala šesťnásobná majsterka Slovenska na trati MMM v Košiciach.

Pri jednom z tréningov a po menších úspechoch na polmaratónskych tratiach skrsla myšlienka skúsiť odbehnúť celých 42,195 km na MMM v Košiciach. „Hneď na premiére maratónu som zabehla svoj najlepší čas 2:48:23. V tom období to bol historicky šiesty najlepší výkon v ženskom maratóne na Slovensku a vybojovala som si prvý titul majsterky Slovenska,“ povedala vtedy členka BŠK Bardejov.

Na maratóne patrí k najlepším

Postupne sa sympatická bežkyňa udomácnila na maratóne v Košiciach a pravidelne sa umiestňovala na špici. S úsmevom hovorí: „Je to tak. Každé jedno moje maratónske vystúpenie netrvalo dlhšie ako tri hodiny. Nechodím na preteky s tým, že budem stať na stupni pre víťazov. Ani zbierať tituly. Skôr ma teší zlepšovanie časov a zdolávanie súperov. Odbehnúť maratónsku trať s kvalitným výsledkom si vyžaduje okrem systematickej prípravy aj dostatok času. Možno aj preto sa vytrvalostnému behu nevenuje tak veľa žien.“

Petnuchová behá počas celého roka, intenzívna príprava pred maratónom je asi trojmesačná.  Tempové behy sa striedajú s vytrvalostnými. „Doposiaľ som nemala trénera, nebola som na sústredeniach, pripravovala som sa v domácom prostredí. Od joggingu okolo Tople sa prešlo k trasám dlhším, zaujímavejším. Máme pekné trate, cez Mníchovský potok, Čerešňu, po hrebeni do Bardejovských Kúpeľov. Každý rok pred MMM som si zvykla urobiť Yassov test (10x800m) na mestskom štadióne. Podmienky boli skromné, nevýhodou bol škvarový povrch, čakali sme na tartan.  Keď bolo mokro, tak dráha neslúžila svojmu účelu, bolo tam blato. Keď dlho nepršalo, víril sa tam prach. Ale bola dostupná kedykoľvek a dala sa na nej objektívne odmerať vzdialenosť.“

Chýba motivácia a financie

Šport upadá, nielen v Bardejove. Rušia sa školské súťaže, mládež sa pohybovým aktivitám venuje čoraz menej.  Aj učitelia strácajú motiváciu. Školy, čo sa športu týka, prestávajú medzi sebou súťažiť.  „Je to komplikované, no na problém by sa bolo treba pozrieť komplexne. Počítačová doba je jedna vec, ale výchova v rodine, motivácia športových trénerov a podpora zo strany štátu druhá. V dnešnej dobe rodičia radšej zabezpečia potvrdenie od lekára pre svoje dieťa, aby bolo oslobodené od telesnej výchovy niekedy len preto, lebo sa mu nechce nosiť úbor, alebo sa mu nechce v škole prezliekať. A pri otázke, kedy vlastné dieťa naposledy zobrali na športovisko alebo do prírody, odpovedajú, že nemajú čas. A tak sú deti pri počítačoch, rodičom to vyhovuje, veď aspoň neotravujú. Deti vo všeobecnosti "zmizli" z ihrísk, nenaháňajú loptu, nehrajú vybíjanú. Nerozvíjajú svoju pohybovú inteligenciu, kondíciu a koordináciu, čo sa už vo vyššom veku nedá dobehnúť. A ak sa talentované deti nájdu a chcú sa športu venovať, navštevovať kluby, vyžaduje si to často nemalé peniaze (lebo tu zlyháva štát).

Niekedy aj zopár eur navyše dokáže nabúrať rodinný rozpočet tak, že si to rodič nemôže dovoliť. A tak športové kluby nerobia výber talentov, ale skôr nábor. A tréneri majú z tých detí vychovať športovcov schopných dosahovať vrcholové výkony? A nedajbože, že tréner je odmeňovaný na základe výsledkov, aká je jeho motivácia? Vie, že má zverenca, ktorého limity sú obmedzené. A pokiaľ netrénuje klub, ktorý má štedrého sponzora, jeho mesačný príjem je častokrát na hranici pokrytia mesačných nákladov. A to je ďalší problém v športe - sponzorstvo. Štedrý mecenáš má niekedy "svoje" predstavy o zložení kádra a veľakrát trénerom diktuje, čo a ako. A tak sa stáva, že niekedy nešportujú tí, ktorí majú talent, ale tí, ktorí majú finančné krytie.

A finančnú podporu zo strany štátu radšej nerozoberajme. Mnohých našich úspešných športovcov by svet nespoznal, nebyť ich nezlomnosti, obetavosti, húževnatosti a schopnosti športovo rásť aj v jednoduchých podmienkach,“ zamyslela sa I. Petnuchová, ktorá v máji štartovala na pretekoch v Rige a po ročnej pauze kvôli zraneniu sa postupne vracia k tréningom. Opäť zvažuje štart na MMM v Košiciach, na ktorom od roku 2008, až na minulý rok, nechýbala. 

(18:55, red)

Pizza Robertto