* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 3/2016
Čo s kultúrnym stánkom?
Dom umení sa stavia pre niekoľko generácií a musí to byť moderný spoločenský priestor hodný kultúrnych tradícií Bardejova. Na zasadaní Mestského zastupiteľstva v júni 2016 sa pri návrhu na predaj budovy bývalého Centra voľného času spoločnosti Xawax, s. r. o. rozprúdila intenzívna diskusia, v rámci ktorej sa otvorila aj problematika kultúrneho domu v meste Bardejov.
V rozprave odznelo, že hlavný kultúrny stánok sa plánuje zriadiť v budove súčasnej Základnej umeleckej školy na Hurbanovej ulici, rekonštrukciou jej koncertnej sály. Musím však priznať svoju miernu rozpačitosť z tohto zámeru. Ak odhliadneme od polohy, kde bude problém s parkovaním, znepokojuje ma hlavne kapacita takého kultúrneho domu, ktorá by bola pre mesto, akým je Bardejov, podľa môjho názoru nepostačujúca.
V Bardejove sme ešte donedávna mali kultúrny dom hodný nášho mesta – Jas. Okrem kinosály v ňom bola aj spoločenská miestnosť a malé divadlo. Kinosála bola veľká, bolo v nej orchestrisko, a hrali sa tu aj opery hosťujúcich divadiel nielen z Prešova a Košíc.
Vieme, že Bardejov mal dôstojný kultúrny stánok aj vo vzdialenejšej minulosti, napr. v budove dnes už zaniknutého hotela Hungaria. Žiaľ, v roku 2016 máme problém zorganizovať obyčajný koncert vážnej hudby, lebo v celom meste nenájdeme krídlo. Preto aj na koncerty Bélu Kélera musíme chodiť do hotela Astória v Bardejovských Kúpeľoch. S kinom je to rovnako. Mali by sme si jednoducho priznať, že sme si za posledné roky zlikvidovali možnosti pre kultúru, ktorá sa presunula na námestie a iné lokality, a ktorá našťastie ako tak prežíva aspoň tam. No na veľké profesionálne divadlo či operu môžeme zabudnúť.
Zámer mesta zriadiť kultúrny stánok treba privítať a toto rozhodnutie ale budeme musieť dobre premyslieť, lebo bude mať dosah na niekoľko desiatok rokov do budúcnosti. Pri riešení tejto problematiky netreba zabúdať aj na ďalší faktor, o ktorom by nám najlepšie porozprával odborník na priestorové plánovanie. Aktivity podobného charakteru by mali byť sústredené v rámci jednej lokality, lebo to spôsobí synergický efekt a daná lokalita pritiahne viac ľudí vyhľadávajúcich daný typ činnosti. V Bardejove máme takto umiestnené športoviská a miesta na rekreáciu, ktoré sú sústredené či ešte len plánované okolo štadióna a rieky Topľa. Podobne by to malo byť aj v prípade kultúry.
Takou zónou by sa mohlo stať zamýšľané námestie času pri židovskom suburbiu, ktoré, zdá sa čoskoro ožije a stane sa bodom, kde sa bude sústreďovať časť kultúrneho diania v meste. Preto by aj hlavný kultúrny dom mal byť v blízkosti tejto lokality, aby sa tým vytvorilo kultúrne centrum mesta, ktoré danú lokalitu oživí a pritiahne viac ľudí. Aj to je ďalší dôvod, prečo by nebolo rozumné zriadiť kultúrny dom na relatívne vzdialenej Hurbanovej ulici v budove ZUŠ. Pri úvahách o umiestnení hlavného kultúrneho stánku by sme sa mali zamerať na blízke objekty plánovaného námestia času: kotolňa bude zrejme po nedávnom stanovisku Pamiatkového úradu musieť byť strhnutá, zaujímavou alternatívou by bola budova Hypernovy (tá je však v súkromnom vlastníctve), alebo... a zase sa dostávame k budove Jasu. Žiaľ tiež v rukách súkromníka.
Nech je už rozhodnutie bardejovskej samosprávy o zriadení hlavného kultúrneho stánku akékoľvek, musí byť dobre zvážené, a to s ohľadom nielen na lokalitu, ale najmä kapacitu. Hlavná sála by mala byť univerzálna, podobná, akú mal Jas: priestranné a modifikovateľné javisko vybavené osvetľovacou technikou, ťahmi a orchestriskom. Musí tam byť dostatok šatní pre účinkujúcich ako i spoločenské priestory s bufetom pre návštevníkov. Sála musí byť zvukovo izolovaná. Profil javiska by sa mal dať upraviť na veľké formy, tj. pre operu, balet, veľkú činohru, koncerty, veľké tanečno-spevácke ľudové formy, ako aj komornejšie produkcie, či moderné digitálne kino.
Dom umení sa stavia pre niekoľko generácií. Rozhodne by sme nemali stavať nejaké provizórium či kongresové centrum. Musí to byť moderný spoločenský priestor hodný kultúrnych tradícií Bardejova.
(21:40, M. Pilip)