Ako trávia Štedrý deň jednotlivé farnosti v Bardejove?

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 5/2016

Vigília v jednotlivých farnostiach má spoločné znaky

Vianočná atmosféra láka pri stole sa zíde celá rodina

Na Štedrý deň, 24. decembra, začíname sláviť Vianoce. Pri štedrovečernom stole sa zíde celá rodina, v slovanskej tradícii má tento deň symbolizovať štedrosť a hojnosť. Na východnom Slovensku nesie pomenovanie „vilija“ alebo „vigília“, čo znamená predvečer sviatku. Každý kút Slovenska má počas tohto výnimočného dňa iné zvyky a tradície.

Ale prebieha Štedrý deň v jednotlivých cirkvách?  A aké zvyky dodržiavajú konkrétne cirkvi? Objasňujú jednotlivý zástupcovia štyroch cirkví a prezrádzajú, ako to vyzerá priamo u nich.

V. Riško, Katolícka cirkev, salezián: „Don Bosco nás učil vo všetkom sa prispôsobiť miestu, kde pôsobíme, aj vo vianočných zvykoch a tradíciách. Pre niektorých členov komunity je kapor ťažšie sústo, takže je namiesto neho rezeň. Samozrejme s účinnou rusnáckou modlitbou: prekrešťaju ťa na rybu! V komunite to bude ako v rodine, spoločné upratovanie, Štedrá večera, symbolické darčeky a šup-šup do služby, lebo kňaz by na polnočnej omši chýbať nemal.

V poslednej dobe veľmi silno vnímam Vtelenie Ježiša Krista ako akt Vykúpenia celého ľudstva, ale hlavne mňa z mojich slabostí a hriechov, teda, že Ježiš tu neprišiel "frajerovať", ale zachrániť nás svojim utrpením. Pre mňa Vianoce majú význam len vo výhľade Veľkej Noci.“

J. Velebír, Evanjelická cirkev: „V našej rodine sa na vianočnom stole stretávajú viaceré tradície. Niečo zo Šariša, niečo zo Spiša, odkiaľ pochádza moja manželka, niečo z Novohradu, niečo z Liptova, kde sme predtým pôsobili. Zo všetkého si vyberáme to, čo nás oslovilo. No dnes už musíme dávať pozor aj na to, čo nám dovolí zjesť naša diéta. Dobré jedlá sú súčasťou osláv, lebo v nás vyvolávajú vďačnosť voči Pánu Bohu za všetko, čo nám dáva. Atmosféru Vianoc výrazne povzbudzuje aj krásna výzdoba, o ktorú sa každý rok stará moja manželka. Robí to rada a so zanietením, čo nám všetkým robí počas niekoľkých sviatočných týždňov oprávnenú radosť.

Pokiaľ ide o evanjelickú cirkev, po stránke liturgickej svätíme pred Vianocami štyri adventné nedele. Počas adventu zvykneme mať aj viac stretnutí v týždni. Osobitne vážne vnímame pozvanie Jána Krstiteľa k pokániu. Preto je obvyklé, že celé rodiny prichádzajú k večeri Pánovej. Je to krásny zážitok, zvlášť, keď vidíme kľačať pred oltárom celé rodiny, dve i tri generácie. Veľkej obľube sa teší Štedrý večer, kedy máme skutočne v kostole najviac ľudí z celého roka. Ale aj na Prvú vianočnú slávnosť musíme robiť služby Božie v Bardejove dvakrát, lebo by sme sa naraz asi nepomestili. Okrem toho slúžime aj vo všetkých štyroch kostoloch na dedinách, ako vždy.“

I. Petrovaj, Pravoslávna cirkev: „Poznám ľudí,  ktorí tieto sviatky prežívajú veľmi tradične. To znamená, že sú spolu celá rodina. Pod stôl dávajú slamu, okolo neho reťaz, sviečka na stole, umývajú sa v potoku, od stola počas večere neodchádzajú a mnohé iné. Väčšinu z toho sme dodržiavali i my doma a to isté sa snažíme so ženou dodržiavať aj tu v Bardejove. Keďže bývame v byte na sídlisku, isté tradície sa dodržiavajú ťažšie. Základom však je pôstna večera pri jednom stole, po ktorej ideme všetci spoločne do chrámu na bohoslužbu. Tam už veriaci spievajú koledy, ktoré si počas sviatkov aj my radi doma zaspievame.

My s manželkou nepochádzame z rovnakého kraja, preto u nás večera pozostáva z niektorých jedál, ktoré sme mali u nás a niektoré sú zas prevzaté z manželkinej strany. Na stole u nás doma nájdete chlieb, soľ, cesnak, varené hríby s kyslou kapustou, koločenú fazuľu, pirohy s kapustou, slivčanku, bobaľky s makom, kapustnicu (samozrejme bez mäsa), fanky a varené zemiaky s cibuľkou. Všetko samozrejme veľmi chutné a pôstne! V tento deň takisto dodržiavame prísny pôst, čo znamená, že do večere nič nejeme ani nepijeme vodu."

M. Uhriňák, Cirkev bratská: „Pochádzam zo Spiša, moja manželka z Levíc a teraz žijeme na Šariši, tak už nevieme, kto sme, čo sa týka tradícii. Spolu sa učíme zvykom na Šariši. Počas štedrovečernej večeri  máme na stole oplátky, potom väčšinou kuraciu polievku, zemiakový šalát s rezňom, alebo s rybou. Nejaké koláčiky. Ale to nie je pre nás tak dôležité. Bruchá sa dajú zasýtiť rôznymi dobrotami, ale to, čo je podstatné, je ten čas pred večerou, keď sa rozprávame o  príbehu Vianoc, ako o príbehu Božej lásky. Potom spolu ďakujeme Bohu, že prišiel k nám na zem, že sa stal jedným z nás, aby nás zachránil. Vianoce nemôžeme nevidieť bez Veľkej noci, bez kríža. Jeho príchod bez jeho smrti.

Veľmi sa mi páči, že niektoré rodiny chodia na štedrý deň spievať starým a chorým ľuďom. Je to krásny zvyk. A potom spoločné stretnutia pri Božom slove, piesňach a na modlitbách. Spolu prežívame Vianočný príbeh v rodinách i spolu ako cirkev."

(11:20, red)