Rozhodli sme sa ísť vlastnou cestou, bez ohľadu na to, aká náročná bude

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 2/2016

Každý sme dostali rovnaké množstvo času a je iba na nás, ako ho zúročíme

Bardejovské futbalistky si za krátku dobu dokázali vybudovať rešpekt na celom Slovensku. Z historického mesta sa stala bašta ženského futbalu. Partizánky vo svojej druhej sezóne medzi elitou obhájili post vicemajsteriek.

Zo šestnástich stretnutí vyhrali jedenásť krát a len dva razy ťahali za kratší koniec povrazu. Do kroník sa však zlatým písmom zapísal zisk Slovenského pohára. Vo finále ženy porazili slávny Slovan Bratislava 2:1.

História ženského futbalu sa v Bardejove začala písať ešte len v roku 2012. Po premiérovej sezóne v druhej lige si v tej nasledujúcej Partizán vybojoval postup medzi najlepšie celky. Hneď v úvodnej sezóne získali Bardejovčanky striebro, ktoré obhájili.

Obrovský podiel na terajšom postavení má koordinátor ženského futbalu v Bardejove, František Kuľka, ktorý s dievčatami trávi dostatok času. A to nie len počas zápasov, ale aj na tréningoch, pred duelmi či aj počas sústredení. Aj preto pozná každú hráčku veľmi dobre.

S dievčatami sa rozprávate aj o ich ambíciách. Čo im zvyknete hovoriť?

Debatujeme o futbalových ambíciách a cieľoch, o tom, že žiť futbalový život bez toho, aby sme mu zadali cieľ, aby sme mu dali zmysel je ako vystreliť šíp bez toho, aby sme mierili na terč. Tým pádom je to nielen pre ne, ale aj pre  všetkých zúčastnených obrovská strata času a energie. Každý sme dostali rovnaké množstvo času a je iba na nás, ako ho zúročíme. Či ho využívame naplno, každú jednu minútu, ktorá nám bola daná, každý jeden moment, ktorý máme k dispozícii alebo si ho necháme pretiecť pomedzi prsty. Preto ak majú dievčatá v živote pocit, že nie sú úspešné, že sa nenachádzajú tam, kde by chceli byť a ak nie sú spokojné, možno je načase stanoviť si ciele, ktoré chcú dosiahnuť a začať o ne bojovať.

Ten, kto ma pozná vie, že  sa osobne len veľmi ťažko zmierujem s výkonom menším  ako 100% a vždy sa snažím vynaložiť maximálne úsilie. V dnešnej dobe sa totiž vo všeobecnosti veľa ľudí sťažuje, že sa im nedarí, no väčšina k sebe iba nie je úprimná a neprizná si, že nevynakladajú maximum úsilia, aby to zmenili. Z vlastnej skúsenosti viem, že až keď si vyskúšate svoje maximum a siahnete si na dno svojich síl, až vtedy môžete povedať: žijem svoj život naplno. Preto sme sa v Bardejove rozhodli ísť vlastnou cestou, bez ohľadu na to, aká náročná bude.

Úspešní ľudia myslia pozitívne. Je tomu tak aj vo vašom prípade? Snažíte sa vašou energiou ovplyvniť aj hráčky Bardejova?

Určite áno. Pozitívny človek je ten, ktorý verí ľudom aj potom, ako ho niekto iný oklamal, alebo podviedol. Existuje množstvo vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú, že naše myslenie a energia, ktorú vyžarujeme, ovplyvňuje naše konanie nielen v našom každodennom živote, ale aj v živote našich najbližších a nášho okolia. Snažím sa obklopovať ľuďmi, ktorí mi dodávajú pozitívnu energiu. Snažím sa mať profesionálny prístup k plneniu si svojich povinností a len s takýmto prístupom  môžem byť príkladom pre  dievčatá a vyžadovať to isté aj od nich. A ako hovorí moja dcéra Lívia: Môžem stokrát spadnúť a byť zdolaná, ale stokrát vstanem a pôjdem ďalej.

Ženy v uplynulej sezóne obhájili strieborné priečky. Darilo sa aj juniorkám, tie skončili na treťom mieste a žiačky sa stali vicemajsterkami Slovenska. Dá sa teda povedať, že aj minulá sezóna bola pre Bardejov úspešná, alebo ste mali ciele ešte vyššie?

Byť súčasťou tohto projektu je pre mňa veľmi inšpirujúce a obohacujúce. Ak má okolo futbalových družstiev všetko fungovať, vyžaduje si to súčinnosť a spoluprácu funkcionárov i ľudí, ktorí pomáhajú len tak, z vlastného presvedčenia a chuti pomôcť dobrej myšlienke. Preto to má zmysel. Súťažný ročník 2015/2016 v kategórii žiačok, junioriek a žien pri pohľade na konečné tabuľky naplnil všetky naše očakávania.

Mnoho ľudí vám po prvej sezóne vravelo, že konečné postavenie v tabuľke bola iba náhoda. No obhájiť pozíciu a k tomu ešte získať Slovenský pohár, to už asi náhoda nebude.

„Sme opäť vicemajsterkami Slovenska. I keď sa to niektorým nepáči a ležíme ľuďom pekne hlboko v žalúdku a to nielen tým, že sme z východu. Súťaž Slovenského pohára žien sme vyhrali, keď sme vo finále porazili ŠK Slovan Bratislava a pohár víťaza smeroval zaslúžene do kráľovského mesta Bardejov. Veľmi sa teším z celého priebehu súťaží našich dievčat a taktiež z pozitívnych reakcií odborníkov vo futbale na náš herný prejav, ale i samotných partnerov, ktorí sú po celú dobu stále s nami. Sme si vedomí, že náš projekt ženského futbalu v Bardejove silno zarezonoval na futbalovom poli na Slovensku a za tak krátky čas je Partizán Bardejov považovaný za jednu z bášt ženského futbalu. Za našu prácu sú to zaslúžené plody ovocia. Úspech a uznanie sú lahodnou piesňou pre naše uši, ale verte, že viem o čom hovorím ak poviem, že aj zaslúženou odmenou.

V športe na Slovensku máme novinku a tou je Zákon o športe.  Ako ho hodnotíte?

Tento zákon nám prináša množstvo nástrojov ako zatraktívniť pôsobenie dievčat v našom klube, čo s určitosťou aj využijeme. Veľký optimizmus nám dodávajú rokovania s partnermi o ďalšej pomoci v napĺňaní našich zámerov. Som hrdý na ľudí, čo v klube Partizán Bardejov pracujú okolo ženského futbalu a predovšetkým na moje dievčatá. Nadšenie je jednou z dôležitých esencií potrebných na tvorenie. Ak zažívate vo futbale nadšenie a vidíte v ňom ten najvyšší zmysel, tak ste schopný realizovať aj nemožné. Ľudia v klube pracujúci okolo ženského futbalu majú tú silu prekonávať aj najväčšie výzvy, ktoré nám život nadeľuje. 

Zvyknem dievčatám hovoriť, že jediná skala, ktorá zostáva pevná, jediná inštitúcia, o ktorej viem, že funguje, je rodina. A my rodinou v klube sme.  Ak pracujete každý deň, sedem dní v týždni, budete príjemne šokovaný, ak sa obzriete za sebou a zistíte, koľko práce ste odviedli a o koľko ste sa priblížili ku svojmu cieľu. Je naivné očakávať výsledky bez toho, aby ste pre ne niečo spravili. Nakoľko zázračný spôsob, čarovnú formulku, ako to urobiť bez námahy a práce a so zaručenými výsledkami neexistuje.

Boli ste na začiatku, keď ženský futbal v Bardejove začínal. Ako s odstupom času hodnotíte tento krok?

 Povedal by som: minulosť už bola napísaná a zajtrajšok nie je zaručený, preto vítajme v realite.  Snívali sme o tom, kam chceme ísť, ale nemali sme mapu. Nikdy nemôžete vedieť, ktorá cesta je tá správna. Neprestali sme snívať, plánovať, ale hlavne robiť rozhodnutia, ktoré nám udávali smer. Keďže sme sa v klube vydali na nepoznanú cestu s cieľom splniť sny dievčat o aktívnej účasti vo futbale, rátal som, že zopár krát padneme, prepáčte za výraz,  aj na hubu. Bolo nám opakovane ľuďmi z brandže „súdené“ - ako ste rýchlo začali, tak aj rýchlo skončíte. Čo ale môže človek spraviť ešte pred tým, ako sa tak stane, je to, že zmení svoj pohľad na zlyhanie. A nakoniec zistíte, že to nie je to veľké strašidlo, ktorého by sme sa mali báť.

Zlyhanie nie je totiž nič viac, ako iba príležitosť učiť sa. Toto je ten moment, kedy svoj život dokážeme nasmerovať k lepšej budúcnosti – k lepším zajtrajškom. Všetci sme len ľudia. Každý z nás má slabé stránky, tak ako aj tie silné. Jediné, čo potrebujeme urobiť, aby sme uspeli, je naučiť sa využívať svoje silné stránky a nájsť si ľudí, ktorí nám nahradia tie slabé. Som nesmierne vďačný za všetkých ľudí vo svojom okolí, ktorých pri futbale stretávam a spoznávam. Stojím si totiž za názorom, že bohatým človekom nie je ten, kto má veľkú kopu peňazí, drahokamov, ale podľa mňa bohatstvo je merateľné len a len množstvom úprimných priateľov. A ja bohatým človekom vďaka futbalu som.

(18:20, red)