Duchovné centrum bolo odsúdené na zánik

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 5/2016

Jedinečná pamiatka európskeho významu

Pohľad na obnovenú Starú synagógu a Budovu zhromaždenia

Svetlo sviečok vytvára neopakovateľné čaro Vianoc, ktoré sú najvýznamnejším duchovným sviatkom roka pre kresťanov. A podobne svetlo vnáša radosť a pohodu aj do židovských rodín počas sviatku Chanuky. Najznámejší židovský sviatok je spomienkou na zázrak, ktorý sa stal v druhom storočí pred n.l. pri opätovnom zasvätení Jeruzalemského chrámu.

V zničenom svätostánku našli Makabejci, víťazi povstania proti gréckej nadvláde, len jednu nádobu s olejom nesúcu pečať kňaza. Napriek tomu, že olej v chrámovom svietniku mal vydržať najviac jeden deň, svetlo horelo až osem. Za ten čas stihli vyrobiť nový olej. Odvtedy židia počas Chanuky zapaľujú svetlá svietnika tak, že každý deň postupne po dobu ôsmych dní pribúda jedna sviečka. Podľa tradície je svetlo symbolom nádeje v ťažkých časoch tak, ako sviečka osvecuje noc.

Vianoce a Chanuku oslávime tento rok v tom istom čase. Na námestí bude adventný veniec, ale nikde nebude chanukový svietnik. Každé jedno z ôsmych svetiel by mohlo horieť za desaťročia, ktoré uplynuli od poškodenia vzácnej Starej synagógy (známej ako bužňa) a ostatných židovských rituálnych stavieb na Mlynskej ulici. Ich skazu začali gardisti a podporovatelia hnedej totality. Zostali nemým svedkom tragédie komunity, ktorej slúžili a bola storočia súčasťou dejín mesta.

Zmizli spomienky a atmosféra

Úpadok stavieb pokračoval aj v období komunistickej totality. Celé desiatky rokov boli využívané na skladovanie poľnohospodárskych plodín, chemických látok, umelých hnojív, náhradných dielov či železiarskych materiálov. Vtedy dedičstvo šiestej najväčšej židovskej komunity na Slovensku upadlo do zabudnutia. Zmizol Dlhý rad, zmizlo Námestie sv. Jána, zmizli aj spomienky a atmosféra starého Bardejova. Kedysi pulzujúce židovské duchovné centrum ostalo osamotené, ošarpané a bolo odsúdené na zánik.

Len malá skupina odborníkov, pamiatkarov a znalcov architektúry upozorňovala od 60-tych rokov minulého storočia, že v našom meste sa skrýva jedinečná pamiatka európskeho významu – súbor stavieb, ktorý tvoria rituálne kúpele, kotolňa, vodárenská veža, rituálny bitúnok, Dom zhromaždenia a Stará synagóga. Vlastník, bardejovská Židovská náboženská obec, nebola skutočným vlastníkom, musela sa podriadiť nariadeniam vtedajšieho Okresného národného výboru. Objekty boli po dlhých rokoch namáhavej práce pamiatkarov vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, no ku zmene využitia areálu nedošlo.

Prišiel aj prezident Václav Havel

Výraznú zmenu nepriniesla ani eufória porevolučného vývoja. Historická príležitosť, keď v roku 1991 Starú synagógu navštívil prezident ČSFR Václav Havel, ostala nevyužitá. Privítali ho tam potomkovia bardejovskej židovskej komunity. V polovici 90-tych rokov sa vlastníkom Židovského suburbia stal Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike (ÚZŽNO). Nový vlastník od začiatku hľadal spôsob záchrany a budúceho využitia objektov. Židovské suburbium sa v roku 2001 stalo neoddeliteľnou súčasťou zápisu mesta Bardejov na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ocenenie prinieslo nové otázky: „Ako ďalej? Prečo si to „židia“ neobnovia sami? Načo je nám taká pamiatka?“ Niet jednoduchých odpovedí ani jednoduchých riešení. Na Slovensku je vyše sto synagóg, osemsto židovských cintorínov. Pár tisíc členov jestvujúcej komunity nedokáže všetko zachrániť. Boli to „židia“, ktorí zdevastovali bardejovské Židovské suburbium?

Zámerom vlastníka bolo vrátiť areál na mapu kultúrnych, historických a turistických pamiatok. V spolupráci s mestom Bardejov bola vypracovaná architektonická štúdia na využitie celého areálu. V roku 2008 bola obnovená budova rituálnych kúpeľov. Iniciatívu prevzal ÚZŽNO a s využitím podpory Ministerstva kultúry SR začala záchrana objektov. Priestory pomaly ožili.

(19:55, Pavol a Peter Hudákovi)