V Bardejove vidím kultúrny stánok na rôzne žánre od tanca, baletu po divadlo

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 4/2016

Kultúra nemá pracovnú dobu od ôsmej do štvrtej

Ján Marhulík sa venuje aj fotografovaniu

Ján Marhulík sa narodil v Levoči. Od roku 1976 pôsobil v Bardejove najprv ako učiteľ, neskôr dlhé roky ako riaditeľ Ľudovej škole umenia. Následne bol vedúcim oddelenia kultúry na Mestskom úrade v Bardejove. Prinášame vám druhú časť z rozsiahleho rozhovoru.

Pamätáme si vás tiež činného na Oddelení kultúry na Mestskom úrade.

Posledná časť môjho profesného života bola na Mestskom úrade na oddelení kultúry. Mestský úrad je predovšetkým „úrad.“ Oddelenie kultúry by malo byť  úradovňou. Nám tu v meste ale neostala inštitúcia, po zrušení Mestského kultúrneho strediska, ktorá by robila výkonnú kultúru. Oddelenie kultúry, ako bolo koncipované, malo svoju výhodu aj nevýhodu. V rokovaniach na rozličných pozíciách vystupovala ako hodnoverná mestská inštitúcia.

Na druhej strane to stále bolo o tom, že to bol úrad. Čiže od ôsmej do štvrtej úradničite. Vydávate povolenia, odpovedáte na poštu, pripravujete materiály na rokovanie komisii MsZ, na zasadnutia MsR a MsZ, zabezpečujete prijatia vzácnych hostí, sobáše, rôzne stretnutia. Kultúra však nemá pracovnú dobu od ôsmej do štvrtej.  Dokázali sme urobiť hybrid aj za tu cenu, že veľa nadčasov išlo na "oltár vlasti“. Neskôr sme si vymohli premenlivú pracovnú dobu. Aj tak však ostávalo veľa, čo sa nevošlo do plateného pracovného času.

Myslím si, že v živej kultúre sa ani ináč nedá. Teda, ak sa robí ako poslanie a nie ako zamestnanie. Bonusom kultúrneho pracovníka je najmä spokojnosť s vydareným podujatím, ktorá sa dotýka návštevníka i realizátora.

Spomenuli ste Mestské kultúrne stredisko. Prečo bolo zrušené?

Bolo to racionalizačné opatrenie. Mestské kultúrne stredisko zamestnávalo veľký počet ľudí a bola potreba aj niečo kumulovať. Prišli nové podmienky a nové vízie. Stredisko sa etablovalo na šesť – sedem ľudí. Bolo to zaujímavé obdobie, ktoré kreovalo, ale aj mnoho vecí odpílilo. Bol možno potrebný väčší časový odstup. Nebolo všetko zlé. Boli mnohé veci, ktoré nám dnes chýbajú. Mestské kultúrne stredisko malo svoje dielne s vlastnými výtvarníkmi. Robila sa aj propagácia. Neskôr to bolo  nahradené agentúrami. 

Kultúrne akcie sa vytvárajú aj mimo, nazvime to, oficiálnych štruktúr. Vedeli by ste si predstaviť financovanie aj alternatívnej kultúry?

Určite áno. Tu by sme však narazili na problém, čo považovať za vhodné podpory. Ja budem vždy propagovať hodnoty, ktoré sú estetické navonok a vnútorne. Preto napr. za môjho pôsobenia nedostali možnosť prostredníctvom oddelenia kultúry účinkovať skupiny ako Kontrafakt či im podobné. Vyslúžili sme si všakovaké onálepkovania od mladých, chtivých po módnosti a „originálnosti“. Organové dni doteraz dostávali podporu z kultúrneho programu Pro-Slovakia, teraz sa to od Ministerstva kultúry odčlenilo.  Faktom je, že toho roku na medzinárodný festival európskej úrovne nebola priznaná žiadna podpora.  Je to festival, ktorý ma renomé, tradíciu. Teraz  sa podporí nejaká alternatívna kultúra. Možno je teraz módna, nevravím, že ju netreba. Tu mám však pochybnosti, či rozhodovanie bolo správne.

„Videli ste v poslednej dobe ísť chlapca na rande s kvetinou?“   Ján Marhulík

Keď sa pozeráte do budúcna, čo vidíte v súvislosti s kultúrou v Bardejove?

Vidím kultúrny stánok, ktorý by bol prispôsobený na rôzne žánre od tanca, baletu po divadlo. A ešte veľa výstavných priestorov. Máme tu výborné fotografické združenia, organizujú sa maliarske plenéry, sochárske sympózia. Verím, že to ešte zažijem a prídem tam na koncert v smokingu. 

Na druhej strane vravím, netreba všetko zvaľovať na priestory a donekonečna opakovane frflať, že sa tu nič nedeje.  Som alergický na podobné vyjadrenia. Áno, rozšíril by sa diapazón možnosti. Uľahčilo by sa usporadúvať rôznorodejšie tvorivé počiny. Zabudli sme snáď ako sa kalí charakter? V akých podmienkach vyrastajú najodolnejšie stromy?

Ako by ste zosumarizovali tému kultúry, čo je pri nej dôležité?

Kultúra a umenie by mali robiť ľudí lepšími, povznášať. Mala by  vyvažovať  stres a náhlenie. Kultúra má funkciu výchovnú i poznávaciu. Ja ju nechápem ako niečo samoúčelné. Som za rozlišovanie kultúry, spoločenskej zábavy a umenia. Umeniu nemôže rozumieť každý a nie je pre každého, bez toho, aby som sa chcel niekoho dotknúť. Ku kráse, estetičnu, kultúre či umeniu, treba vychovávať.  Preto ako učiteľ nie som za zredukovanie hudobnej výchovy, ale ani telesnej výchovy. Osobne si myslím, že kultúry nebude nikdy dosť. Kultúra je aj to, ako idete na rande, ako viete vyjadriť náklonnosť k milovanej osobe, či prinesiete dievčaťu kvetinu. Len tak na margo: Videli ste v poslednej dobe ísť chlapca na rande s kvetinou?

Hovoríte o kultúrnom prejave aj v bežnom živote?

Áno, to je kultúra obliekania, to je kultúra stolovania. Hovorím o kultúre v tom najširšom slova zmysle. Aj o kultúre životného prostredia. Prečo musí mestský úrad riešiť denne divoké skládky. To je priam barbarstvo, ak niekto vyvezie stavebný odpad po prerábke domu napríklad smerom na Mihaľov. Veď niekto to musí po ňom odpratať. V najširšom slova zmysle kultúra je vzťah a prejav človeka ku človeku, k hodnotám, ktoré niekto vytvoril, aby nás poučil, pobavil, urobil vnímavejším, poučiteľnejším a v konečnom dôsledku aj lepším.

(19:00, red)