Pýtali sme sa poslancov za vás. Veľká anketa, časť I.

Poslanci hodnotia prvý polčas

Takmer presne pred dvoma rokmi sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Bardejove. Prešli dva roky a terajšie zastupiteľstvo je v polovici svojho vládnutia.

Za toto obdobie zástupcovia ľudu do svojich poslaneckých lavíc zasadli presne šestnásť krát, z toho v polovičke prípadov sa jednalo o riadne zasadnutie, ostatné boli mimoriadne, resp. ustanovujúce.

V polovici vládnutia je čas bilancovať. Opýtali sme sa poslancov, ako hodnotia prvé dva roky, s akými problémami sa na poslancov obracajú občania, ako hodnotia počet vystúpení v poslaneckých laviciach  i aký majú poslanci odkaz pre obyvateľov Bardejova.

Nakoľko odpovedí je mnoho, pripravili sme sériu štyroch článkov. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať prvú časť.

V mestskom zastupiteľstve zasadá 25 poslancov, na otázky odpovedala nadpolovičná väčšina. Ostatní poslanci neprejavili záujem vyjadriť sa k aktuálnym otázkam, ktoré sa týkajú poslaneckej práce.

V prvej časti poslanci odpovedajú na tieto otázky:

- Čo vám tieto 2 roky v mestskej politike ukázali? Akým smerom sa Bardejov uberá?

- Čo vás najviac sklamalo a naopak, čo vás najviac potešilo pri poslaneckej práci? Ako by ste z vášho pohľadu zhodnotili prvé dva roky v súčasnom mestskom parlamente?

- Čo vám tieto 2 roky v mestskej politike ukázali? Akým smerom sa Bardejov uberá?

Jozef Andrejuv:

V Bardejove  bolo zrealizovaných viac úspešných projektov ako napr. obchvat Bardejova, bol dokončený Hnedý park, ukončuje sa rekonštrukcia futbalového štadióna. Boli však aj menej úspešné projekty, napr. protipovodňový múr. Verím, že mesto Bardejov má v zálohe ešte veľa iba kvalitných projektov  a mesto bude naďalej rásť do krásy.

Žaneta Biľová:

Každopádne ma to obohatilo. Spoznala som bližšie charaktery ľudí, ich správanie. Bardejov má veľké možnosti. Je to krásne mesto so šikovnými mladými ľuďmi, ktorí keď dostanú možnosť a šancu, môžu veľa ukázať.

Juraj Bochňa:

Jediná cesta, ako korektne spravovať mesto je správne pomenovať problém, odkomunikovať ho s obyvateľmi a riešiť s odborníkmi. Udalosti z posledných dvoch rokov ma utvrdili v tom, že ak sa čokoľvek z toho zanedbá, môže to skončiť katastrofou. Lebo aj najlepšie myslený zámer sa minie účinku.  Bardejov má obrovský potenciál. A teraz nehovorím len o jeho atraktívnom zovňajšku.  Žije tu množstvo veľmi šikovných ľudí, ktorí sú špičkou vo svojom odbore alebo majú výborné nápady.

Obdobie prvého polčasu štvorročného mandátu mi umožnilo zorientovať sa v jednotlivých oblastiach fungovania mesta, keďže nikto z nás nemôže byť odborník na všetky z nich. Ak ale máme zodpovedne prijímať uznesenia,  ktoré určujú jeho ďalšie smerovanie, musíme mať prehľad o všetkom, čo sa mesta dotýka a navrhovať zmeny v prospech jeho obyvateľov. Toto obdobie ma tiež utvrdilo v názore, že Bardejovčania potrebujú viac príležitostí ukázať svoje schopnosti na domácej pôde. 

Andrej Havrilla:

Som poslancom MsZ už 6-té volebné obdobie za volebný obvod 2. Myslím, že mám dostatočné skúsenosti na to, aby som zhodnotil doterajší vývoj v meste. Podľa môjho presvedčenia je rozvoj mesta úmerný reálnym možnostiam mestského rozpočtu. Viem si však predstaviť aj niektoré iné aktivity, ktoré doteraz nemali prioritu.

Eva Hudáková:

Nehodnotím svoje pôsobenie počas dvoch rokov, keďže pracujem v komunálnej sfére viac ako dva roky, nebudem ani hodnotiť to, akým smerom sa mesto uberá, nie je to hodnotiteľné dvomi, tromi vetami, v meste sa z hľadiska investícii vybudovalo viac ako v iných mestách, mesto je úspešné v projektoch, aj keď za každým projektom je aj spolufinancovanie mesta, ale to nie je v takom rozsahu, aby to mesto v rámci svojho rozpočtu nezvládlo. 

Stanislav Jurčišin:

Som presvedčený, že Bardejov sa dlhodobo uberá správnym smerom, čo občania potvrdili aj v komunálnych voľbách.

Eva Kučová:

Poslankyňou MsZ nie som len dva roky a preto môžem s plnou zodpovednosťou povedať, že mesto Bardejov má vypracované mnohé koncepcie, strategický plán rozvoja mesta, maximálne využíva príležitosti čerpania eurofondov, má svoje vízie a postupne ich napĺňa.

Jozef Pasternák:

Bardejov je celkom dobre rozbehaný mechanizmus. Podľa mňa sa uberá správnym smerom, smerom pre občana, pre zamestnanosť, turizmus atď.

Milan Pilip:

Po dvoch rokoch v bardejovskej samospráve môžem povedať, že sú mnohé veci, ktoré sa dajú zmeniť k lepšiemu, ak je na to vôľa. Pri riešení mnohých problémov sa stretávam s ochotou aj zo strany pracovníkov mestského úradu. Na druhej strane mám pocit, akoby sme niektoré procesy nechceli rozmraziť. Či už sú to nedostatky v transparentnosti, na ktoré nás opakovane upozorňuje Transparency International, alebo riešenie nezamestnanosti. Vysoká nezamestnanosť v regióne spôsobuje, že mnoho rodín žije v odlúčení, čo ale vyhovuje personálnym agentúram. Mrzí ma preto, že sa naša samospráva s niektorými personálkami až príliš „kamaráti“.

Vladimír Savčinský:

Mesto veľmi bolo veľmi aktívne pri využívaní eurofondov, či už vo vlastnej réžii alebo cez štátne investície. To sa výrazne podpísalo množstve investičných akcií. Nie  všetky boli pripravené absolútne ideálne, vzhľadom na ich objem, ale určite posunuli Bardejov ďalej.

Martin Šmilňák:

Samotná lokálna politika je akoby bez vášne, zápalu, nudná.  Mnohí jej aktéri sa jej zúčastňujú bez záujmu, zo zotrvačnosti, poslušnosti.... akoby nebolo čo riešiť.  Na jednej strane sa Bardejov vyvíja ako bezpečné mesto, relatívne čisté, malebné, nepopierateľná je obnova a rekonštrukcia historických pamiatok. Na druhej strane je viditeľný odlev najšikovnejších mozgov, nedostatok pracovných príležitostí pre vzdelaných, chýbajú tu premyslené koncepcie rozvoja mesta na najbližšie desaťročia v mnohých ohľadoch.

František Tkáč:

Mne, ako začínajúcemu poslancovi, dva roky pôsobenia v komunálnej, teda podľa vašej otázky v mestskej politike ukázali, že práca poslanca nie je vôbec jednoduchá, ale práve naopak. Byť poslancom je veľká zodpovednosť voči všetkým občanom v tomto meste. Ja sa o túto zodpovednosť snažím, ale všetci občas robíme chyby. Bardejov je veľmi pekné mesto. Veľa sa toho vybudovalo, vynovilo, ale je tu dlhodobý problém, ktorý určite trápi aj vedenie mesta a to je dlhodobá a veľká nezamestnanosť. Chýba tu práca, kde by ľudia zarobili viac než minimálnu mzdu.  Keď sa toto podarí v blízkej budúcností postupne zlepšovať, tak Bardejov sa určite bude uberať ešte lepším smerom ako doteraz. Ostane tu potenciál, ktorý bezpochyby tvoria šikovní a vzdelaní mladí ľudia. A to je budúcnosť, do ktorej sa oplatí investovať...

Marcel Tribus:

V poslednom období som precestoval množstvo miest na Slovensku, v Poľsku aj v západnej Európe a mohol som ich porovnávať s naším Bardejovom. Myslím, že na svoje mesto môžeme byť právom hrdí. Nielen na jeho históriu, ale aj ako vyzerá a  ako sa vyvíja. Potvrdzujú to aj rozhovory s našimi absolventmi, ktorí sa pravidelne vracajú do svojho rodného mesta.  A to je aj vizitka dobrej práce  našej samosprávy.

Július Zbyňovský:

Myslím si, že sa mesto uberá správnym smerom.

Počas dvoch rokov sa poslanci takto stretli šestnásť krát

Čo vás najviac sklamalo a naopak, čo vás najviac potešilo pri poslaneckej práci? Ako by ste z vášho pohľadu zhodnotili prvé dva roky v súčasnom mestskom parlamente?

Jozef Andrejuv:

Čo ma najviac sklamalo? Nezáujem občanov starať sa o zdravé životné prostredie, anonymita k vandalom, čierne skládky, neporiadok na sídliskách. Ak je vyložené ku kontajnerom pred blok na sídlisku kompletné bytové jadro so zariadením, celá obývacia stena aj s kobercami, alebo vyvezených päť ton nebezpečného odpadu, azbestu do rekreačnej zóny na Kalváriu a my to vyhodnotíme, že je to neznámy páchateľ, a náklady za odvoz a likvidáciu platíme všetci. Je to v poriadku? Kde sú ostatní obyvatelia bloku, domovníci, správcovia? (veď dali súhlas na prerobenie bytu, vedia komu). Asi najlepšia je „pštrosia politika“. Až keď je zle, potom sa ozývajú sťažovatelia. Vieme, aká je povinnosť občana podľa VZN o odpadoch. Prečo sa to nerobí pred rodinnými domami?

Čo ma potešilo? Som veľmi rád, že sa mi podarilo, po piatich rokoch neustáleho snaženia, presvedčiť mestský parlament o nutnosti preložiť karanténnu  stanicu pre psov z  Bardejovskej Novej Vsi a vyčleniť v mestskom rozpočte na to finančné prostriedky. Bol to problém, ktorý rezonoval obcou už ako neriešiteľný, nezrealizovateľný. Bol skolaudovaný  aj obchvat - komunikácia k ČOV. Potešil som sa aj novopostavenému detskému ihrisku na námestí Laca Berku, aj keď bolo odovzdané až v októbri. Je osvetlené, má bezbariérový prístup pre kočiare a bezpečnú podlahu z recyklovanej gumy.

Žaneta Biľová:

Sklamali ma ľudia a potešili tiež ľudia. Sú to väčšinou  ľudské vlastnosti ako závisť, pýcha, ale na druhej strane aj dobroprajnosť a úcta.

Juraj Bochňa:

Keď som do miestnej politiky vstupoval, nemal som žiadne očakávania na základe ktorých by som dnes mohol hovoriť o sklamaní alebo radosti. Mojim zámerom bolo splniť ciele, ktoré som si na začiatku predsavzal a o ktorých som presvedčený, že uľahčia život obyvateľom Bardejova. Časť z cieľov sa už podarilo splniť, časť na to ešte len čaká. Popri tom neustále vybiehajú aktuálne témy, ktoré je potrebné riešiť. Verím však že sa všetko dá dosiahnuť trpezlivou prácou. O politike sa častokrát hovorí ako o panskom huncúctve. Predtým som tomu neveril, ale je to svätá pravda. Mrzí ma, že je to tak. Rád by som všetko čo sa deje alebo chystá viac sprístupnil všetkým, ktorých sa to týka, alebo sa bude týkať dôsledkami rozhodnutí v zastupiteľstve.

Andrej Havrilla:

Tým, že do zastupiteľstva boli zvolení aj noví mladší poslanci, bez dostatočných poznatkov ako funguje život na úrovni samosprávy podľa platnej legislatívy, často sa vyjadrujú k udalostiam absolútne nekompetentne, len v záujme svojej prezentácie. Zavádzajú občanov s tým, že majú na všetky problémy mesta okamžité riešenie. Aj preto je to od nich absolútne nekorektné. Myslím si, že zatiaľ nepochopili hlavné poslanie samosprávy, pri ktorom sú niekedy nevyhnutné aj nepopulárne opatrenia zo strany mesta.

Eva Hudáková:

Otázka, čo ma najviac potešilo  alebo odradilo v práci poslanca nie je celkom namieste, lebo v niektorých veciach môžete mať úspech, ale vás nepotešia, ale v iných veciach úspech nemáte, ale Vás napriek tomu potešia, lebo predstava je jedna vec a realizácia druhá vec a tá nemusí korešpondovať s Vašou snahou. Niekedy je potrebné v záujme veci, ustúpiť od svojich požiadaviek a napokon výsledný efekt Vás  poteší. 

Stanislav Jurčišin:

Ako nováčik v mestskej politike som sklamaný z tých kolegov, ktorí ovládajú všetky problémy mesta. Sú to odborníci na všetko. Prácu poslancov vidím hlavne v komisiách a v teréne vo svojich obvodoch.

Eva Kučová:

Najviac ma sklamali niektorí kolegovia poslanci, ja im hovorím „nespokojné duše“, lebo aj na tom najlepšom počine či návrhu nájdu chybu, len tak, aby boli dôležití. Som si vedomá, že v každom parlamente musí byť opozícia, ale debaty, resp. rozpravy musia byť konštruktívne a nie „mlátenie prázdnej slamy“. Najviac ma teší úspech mesta, jeho občanov a neustály rozvoj.

Ako hodnotím prvé dva roky v parlamente? Som spokojná, aj keď mám iný názor na niektoré veci, aj keď si skočíme sem-tam do vlasov, aj keď sú medzi nimi „frfľoši“, ich nepočítajúc,  je to dobrý výber schopných, kreatívnych a vzdelaných ľudí, pre ktorých je pokojný život občanov a rozvoj mesta na prvom mieste.

Jozef Pasternák:

Ako nováčik som kedysi na FB napísal, že „byť poslancom sa treba naučiť“. Dnes po dvoch rokoch na tom trvám.

Milan Pilip:

Najviac ma potešila aktivita obyvateľov, či už spontánna, alebo vždy keď som ich k tomu vyzval: petície, ankety alebo účasť ľudí na zvolaných stretnutiach. Úlohou voleného zástupcu je presadzovať verejný záujem, a pracuje sa lepšie, keď sa ľudia aktívne zapoja do diania a na tejto práci participujú. Naopak, sklamaný som z toho, že niektorí kolegovia poslanci sa boja povedať svoj názor verejne.

Vladimír Savčinský:

Ako doteraz som pokračoval v aktívnom prístupe k riešeniu samosprávnych problémov. Ako člen užšieho vedenia mám lepšiu možnosť oboznámiť sa s chodom samosprávy a viac vstupovať do rozhodovacích procesov, čo nie je vždy jednoduché.

Martin Šmilňák:

Poslanci v zastupiteľskej demokracii zastupujú záujmy, hlas i moc občanov. Toto poslanie, zodpovednosť i moc si my poslanci celkom neuvedomujeme. Najviac som sklamaný z pasivity v komisiách a na zastupiteľstve. Poteší ma, keď pri riešení nejakého konkrétneho problému zvíťazia najlepšie argumenty a nájde sa rozumné riešenie. Na to však všetci potrebujeme byť aktívnejší, študovať problematiku, hľadať riešenia a potom argumentovať. Jeden poslanec to všetko nedokáže.

Preto sú poslanecké kluby, práca v skupinách...  Osobne som sa snažil aktívne pracovať v školskej a finančnej komisii, pripravovať sa zodpovedne, ale stále je čo zlepšovať. Moju osobnú prácu asi najlepšie zhodnotia voliči.

František Tkáč:

Ťažko jednoznačne odpovedať, čo má najviac sklamalo. Možno jedná vec, možno viac vecí, ktoré má teraz napádajú, ale je to veľmi osobné a preto to nebudem verejne komentovať. Čo má najviac potešilo?  Myslím, že je tu snaha hľadať a nachádzať spoločné riešenia. Najviac má vždy poteší, keď sa vieme dohodnúť na dobrom spoločnom riešení v prospech všetkých občanov nášho mesta... Prvé dva roky v mestskom parlamente boli pre mňa veľmi zaujímavé  z hľadiská komunálnej politiky. Snažil som sa  správne pochopiť ako funguje a o čom je politika na takejto úrovni.

Marcel Tribus:

A čo ma najviac sklamalo? Sklamanie som síce nepocítil, ale určité znechutenie trochu áno. V samospráve nie som nováčik, napriek tomu si veľmi ťažko zvykám v našom mestskom zastupiteľstve na demagogické „jedovaté lastovičky“ podľa vzoru bratislavskej parlamentnej kultúry.

Július Zbyňovský:

Najviac som sklamaný z niektorých kolegov, ktorí si mýlia veci komunálne alebo ak chcete komunálnu politiku s "veľkou" politikou, čo nie každého občana zaujíma. Najviac ma teší, že aj napriek pochybovačom a neprajníkom mesto napreduje ďalej a má hmatateľne výsledky.

(19:20, red)

UniCredit Bank, Czech republic and Slovakia

Našu pobočku nájdete na ulici Dlhý rad 17, Bardejov.

Sme Vám k dispozícii každý pracovný deň od 8.30 hod. do 16.30 hod.

Tešíme sa na Vás.