V Bardejove sa navždy rozlúčili s Jozefom Bližinským

Rozlúčka so saleziánom Jozefom Bližinským

Svätá omša sa uskutočnila v bazilike

V nedeľu 22. januára predpoludním, na spomienku bl. Laury Vicuňovej, zomrel v Žiline salezián kňaz don Jozef Bližinský. Svoju dušu odovzdal Pánovi vo veku nedožitých 67 rokov života, 38 rokov rehoľných sľubov a 31 rokov kňazstva. Bol jedným z prvých, ktorí zakladali saleziánske dielo v Bardejove. Pohrebné obrady a svätá omša sa v Bardejove uskutočnila v piatok 27.1.2017 v Bazilike sv. Egídia. Telo zosnulého spolubrata bolo následne pochované na cintoríne sv. Anny.

Don Jozef Bližinský pochádzal z veriacej rodiny. Obaja jeho rodičia pochádzali z Hažína nad Cirochou. Otec Andrej, rímskokatolík, bol robotníkom v ČSD v Humennom, matka Mária, rodená Pavlíková, gréckokatolíčka, pracovala ako robotníčka. Jozef mal troch súrodencov – sestru Helenu, brata Františka a najmladšiu sestru Máriu.

Základnú školu po piaty ročník absolvoval v Hažíne nad Cirochou a ďalšie ročníky v blízkej Kamenici nad Cirochou. V Snine v roku 1969 maturitou ukončil strednú priemyselnú školu strojnícku (SPŠS).

V rokoch 1969-74 študoval na strojníckej fakulte Vysokej školy technickej (SF-VŠT) v Košiciach a stal sa inžinierom. Hneď potom, od 1. septembra 1974 do 31. augusta 1975 absolvoval základnú vojenskú službu, mesiac v Brne a jedenásť mesiacov v Prahe.

Po vojenčine nastúpil do zamestnania ako technologický projektant v podniku Vihorlat Snina. Popri zamestnaní dva roky ešte navštevoval postgraduálne štúdium a od 1. apríla 1978 začal pracovať v projektovom ústave Kovoprojekt Bratislava, závod Prešov. 

Už ako chlapec uvažoval o kňazstve. Počas zamestnania v Snine sa skontaktoval so saleziánmi a napokon v januári 1978 začal tajný saleziánsky noviciát.

Prvé sľuby zložil 4. februára 1979 do rúk magistra; na sviatok sv. Jána Bosca 31. januára 1985 zložil doživotné sľuby a o rok 21. februára 1986 bol vysvätený za kňaza, v súkromnom byte svätiteľa – otca biskupa Jána Korca, v Bratislave-Petržalke. 

Nechýbala najbližšia rodina

V januári 1987 spolu so spolubratom Vincom Macejkom začal tajne pôsobiť ako salezián kňaz v Bardejove. Zamestnal sa vo výrobnom družstve Snaha Bardejov. Spoločne bývali v podnikovom byte a ako predtým v Prešove, či Vincent Macejko v Košiciach, začali utvárať prvé spoločenstvá chlapcov. Už cez letné prázdniny 1987 urobili pre niekoľkých chlapcov z Bardejova a okolia bicyklový výlet po mestách východného Slovenska, kde žili v tom čase tajní saleziáni

Pravidelne začali pre chlapcov kázať duchovné cvičenia. Aby sa neprezradil že je kňazom, kňazskú službu poskytoval chlapcom, ktorým sa venovali Popradskí spolubratia a cez prázdniny kázal duchovné cvičenia pre chlapcov z Prešova. Z týchto chlapcov viacerí išli aj za duchovným povolaním. V tomto období bol zároveň poverený učiť a skúšať spolubratov v začiatočnej tajnej formácií z predmetu Starý zákon.

Začiatkom jesene 1989 prišiel do Bardejova ďalší spolubrat – Peter Bešenyei. V tomto zložení ich zastihla v Bardejove nežná revolúcia. Vo výrobnom družstve Snaha Bardejov bol zamestnaný do februára 1990.

Verejné kňazské a saleziánske účinkovanie začal 12. marca 1990 v kostole sv. Anny v Bardejove. Za širokej pomoci dobrodincov so spolubratmi zrekonštruoval a kompletne vybavil tento kostol. V roku 1991 saleziáni kúpili a rekonštruovali budovu škôlky na Kellerovej 7, kde vznikol saleziánsky dom a oratórium.

Okrem stavebných prác sa hneď rozbehol mládežnícky apoštolát: stretká, duchovné obnovy, duchovné cvičenia, bicyklové výlety, hokejbal, sánkovačky... V roku 1992 sa prvý raz uskutočnilo divadelno-spevácke pásmo VALDOCCO, ktorého režisérom bol on – don Jozef.

Od roku 1996 do roku 2001 pôsobil don Jozef vo formačnej komunite v saleziánskom noviciáte v Poprade-Veľkej ako formátor, ekonóm a neskôr ako vedúci oratória. S pomocou novicov, dobro-voľníkov a dobrodincov na sídlisku Juh zrekonštruoval oratórium a v ňom 7. decembra 1998 bola požehnaná aj kaplnka Panny Márie Pomocnice.

Roky vo formačnej komunite a práca s mládežou v oratóriu priniesli bohaté ovocie aj vo forme rôznych duchovných povolaní. Niektorí z mladých sa stali saleziánmi spolupracovníkmi.

Od augusta 2001 ďalšie tri roky vykonával službu direktora saleziánskej komunity v Košiciach na Kalvárii. Mimo pastoračnej práce, vyučovania náboženstva, venovania sa saleziánom spolupracovníkom, spolu so spolubratmi zakúpili pozemok v lokalite Tri hôrky a pripravovali výstavbu nového saleziánskeho strediska v Košiciach.

V roku 2003 začal na Katolíckej univerzite v Ružomberku – na Teologickej fakulte v Košiciach – prvý stupeň doktorandského štúdia v odbore katolícka teológia, čo aj ukončil 19. decembra 2008 a získal akademický titul „licenciát teológie“ (ThLic).

Ďalšie trojročie (2004-2006) pôsobil v saleziánskej komunite v Rožňave ako ekonóm domu, delegát saleziánov spolupracovníkov, spovedník sestier saleziánok a asistent Dobrovoľníčok dona Bosca.

V septembri 2006 sa po desiatich rokoch vrátil do Bardejova, kde opäť tri roky vykonával v komunite službu ekonóma domu, bol asistentom Dobrovoľníčok dona Bosca, delegátom saleziánov spolu-pracovníkov a duchovným správcom kostola sv. Anny. Ďalšie dva roky pôsobil v Sabinove opäť ako ekonóm a delegát pre spolupracovníkov.

V júni 2012 odišiel na pozvanie hlavného predstaveného dona Pascuala Cháveza pracovať do hlavného domu saleziánov v Ríme, kde dva roky pracoval v centrálnom saleziánskom archíve. 

Na jar 2014 sa vrátil do Popradu-Veľkej a od 1. júla 2014 bol určený za kaplána do saleziánskej farnosti v Žiline. Tu sa venoval pastorácií rodín, pastoračnej činnosti na filiálke Bánova, mládeži, ale aj starostlivosti o starých a chorých. Naďalej vykonával službu asistenta Dobrovoľníčok dona Bosca.

V roku 2016 sa stal onkologickým pacientom, začal sa podrobovať liečbe, napokon však v nedeľu 22. januára 2017 na sviatok blahoslavenej Laury Vicuňovej vo veku 66 rokov odovzdal, zaopatrený sviatosťami, svoju dušu Stvoriteľovi. V službe Pánovi v Cirkvi a v Saleziánskej kongregácii prežil 38 rokov rehoľného a 31 rokov kňazského života.

(14:10, D. Imriška)