Otázky pre poslancov z Bardejova. Veľká anketa, časť II.

Pýtali sme sa za vás

Poslanci mestského zastupiteľstva odštartovali druhý polčas

Takmer presne pred dvoma rokmi sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Bardejove. Prešli dva roky a terajšie zastupiteľstvo je v polovici svojho vládnutia. Za toto obdobie zástupcovia ľudu do svojich poslaneckých lavíc zasadli presne šestnásť krát, z toho v polovičke prípadov sa jednalo o riadne zasadnutie, ostatné boli mimoriadne, resp. ustanovujúce.

V polovici vládnutia je čas bilancovať. Opýtali sme sa poslancov, ako hodnotia prvé dva roky, s akými problémami sa na poslancov obracajú občania, ako hodnotia počet vystúpení v poslaneckých laviciach  i aký majú poslanci odkaz pre obyvateľov Bardejova. Nakoľko odpovedí je mnoho, pripravili sme sériu štyroch článkov. Po prvej časti si môžete prečítať časť druhú.

V mestskom zastupiteľstve zasadá 25 poslancov, na otázky odpovedala nadpolovičná väčšina. Ostatní poslanci neprejavili záujem vyjadriť sa k aktuálnym otázkam, ktoré sa týkajú poslaneckej práce.

V druhej časti poslanci odpovedajú na tieto otázky:

S akými problémami sa na vás občania najčastejšie obracali a v približne koľkých prípadoch?

Počas dvoch rokov sa zastupiteľstvo zaoberalo aj viacerými nepríjemnými témami (napr. výstavba benzínovej pumpy, výstavba protipovodňového múru...) – ako ste tieto témy videli vy (z vášho pohľadu)? Ktoré vám robili najviac vrások na čele?

S akými problémami sa na vás občania najčastejšie obracali a v približne koľkých prípadoch?

Jozef Andrejuv:

Sú to najmä požiadavky k  výstavbe chodníka na  Giraltovskej ulici a na zvlášť nebezpečnom úseku pri štátnej  ceste pred Hospicom v Bardejovskej Novej Vsi. Chýba aj chodník na Záhradnej ulici, problémy sú aj s nevysporiadanými pozemkami zo strany mesta v bývalých skleníkoch, nie sú vôbec riešené protipovodňové opatrenia, rigoly na uliciach Giraltovská, na ulici Lesná a na Novej ulici.

Žaneta Biľová:

Neobracajú sa často! Bolo to len štyrikrát. Išlo prevažne o otázky, ktoré sa týkali nášho sídliska (málo zelene, oddychových častí, parkovania).

Juraj Bochňa:

Bolo toho veľa. Najčastejšie je to problém parkovania v jednotlivých častiach mesta, ale veľakrát som sa stretol aj s tým, že ma niekto poprosil, aby som mu vysvetlil niektorú problematiku. Najhoršie je, že ma to vôbec neprekvapuje, pretože informovanosť je u nás na veľmi slabej úrovni. Nemôžeme od ľudí chcieť, aby každý týždeň niekde prácne vyhľadávali dokumenty mestského úradu.

Transparentnosť a informovanosť je veľmi dôležitá a závisí od nej dôveryhodnosť samosprávy.  Zaujímavosťou je však aj jeden pán, ktorý mi pravidelne volá, že niekde nesvieti pouličné osvetlenie. S chlapmi z Baposu, ktorí to majú na starosti a ktorých potom žiadam o nápravu, si už tykám.

Andrej Havrilla:

Problémy občanov sú rôznorodé a často sa obracajú na nás poslancov. Na mňa sa najčastejšie obracajú s problémami parkovania na sídlisku Obrancov mieru, kde je z rozvojom počtu áut nedostatok parkovacích miest pred obytnými domami. Druhým najčastejším problémom je riešenie odpadu v meste, najmä kvality a estetiky zberných miest v rámci sídliska. Okrem toho sú aj problémy sociálneho charakteru, ktoré sa snažím riešiť v rámci možností. 

Eva Hudáková:

Čo sa týka problémov, tie sú rôzne a žiaľbohu v mojej profesii sa problémy poslanca niekedy prelínajú s problémami a požiadavkami ako advokáta, avšak aj napriek tomu som sa snažila tieto problémy riešiť v rámci svojich možností a v súlade s platnými právnymi predpismi Medzi nimi rezonovali najmä problémy obytného bloku K4, ktoré nespôsobilo mesto ani poslanci a problémy týkajúci sa miestnych komunikácií, parkovísk, nelegálnych stavieb a pod.  

Stanislav Jurčišin:

Som poslancom časti mesta Dlhá Lúka, kde je bežný život občanov úplne iný ako v meste. Je tu chýbajúca občianska vybavenosť, aspoň potraviny, spoločenská miestnosť, detské ihrisko, telocvičňa, pošta a pod. Na to sa obyvatelia hlavne pýtajú. 

Eva Kučová:

Občania majú rôzne problémy, či už osobné alebo ako členovia nejakej komunity. Najčastejšie sa dožadujú opravy ciest, chodníkov, výstavby parkovacích miest, detských ihrísk, opravu, resp. výmenu lavičiek pri bytových domoch, ale sa pýtajú, aké sú možnosti nájsť si prácu. A na to sa odpovedá najťažšie.

Jozef Pasternák:

Občania sa na mňa obracajú hlavne v oblasti poriadku okolo kontajnerov, venčenia psíkov, vybavenia detských ihrísk, lavičiek, chodníkov, prístupových ciest na naše sídlisko Vinbarg, kosenie trávy, autobusové spojenie a tak podobne.

Milan Pilip:

Veľmi často sa ľudia obracajú s bežnými problémami, ktoré sa týkajú ich každodenného života alebo bezprostredného okolia. Niektoré z tých problémov, ktoré nepatria do pôsobnosti mestskej samosprávy postupujem kompetentným subjektom, počnúc železnicami, správe ciest, polícii, župe či dokonca cirkvi. Prípadov bolo už mnoho, všetky si archivujem. Okrem toho sa ľudia radi porozprávajú aj o fungovaní samosprávy ako takej. 

Vladimír Savčinský:

S občanmi komunikujem na rôznych úrovniach. Či už sú to stretnutia s rôznymi záujmovými skupinami, napr. dôchodcami, ale aj nespočetné stretnutia s občanmi osobne. Problémy s ktorými sa na mňa obracali mali často osobný charakter, ale mnohé sa dotýkali širších súvislostí, napr. úpravy chodníkov, parkovania, MHD, škôl. 

Martin Šmilňák:

Občania sa najviac ozývali v súvislosti s rekonštrukciou ciest, chodníkov, osvetlenia, reguláciou Šibského potoka a potom s financovaním škôl a školských zariadení na území mesta. Presné číslo nepoviem, ale komunikácia s občanmi je celkom živá. 

František Tkáč:

Občania sa na mňa dosť často obracali z rôznymi požiadavkami, čo má veľmi tešilo. Najviac, čo občanov okrem iného trápi na sídlisku Vinbarg, kde som poslancom, je predovšetkým veľký neporiadok pri odpadových kontajneroch, údržba detských ihrísk, chýbajúce vonkajšie  fitness náradia. Tiež musím znova spomenúť budovu nedokončenej  plavárne a nebezpečné okolie okolo tejto budovy. Na Vinbargu sa zriadilo detašované  pracovisko Mestskej polície z dennými službami policajtov, za čo sme vďační. Ale oveľa viac by obyvatelia sídliská  privítali a boli spokojní s nočnými službami Mestskej polície. Tá je tu určite viac potrebnejšia z hľadiská bezpečnosti a poriadku. 

Július Zbyňovský:

Problémom mestskej dopravy na sídlisku Družba (niektorým občanov nevyhovujú ranné spoje, čo im komplikuje návštevu nemocnice)  problém likvidácie komunálnych odpadov najmä umiestnenie smetných nádob a neporiadok okolo nich (nerobíme si to aj sami?). Rozšírenie detského ihriska. Tu musím smutne konštatovať, že jedno už bolo v minulosti zdevastostované.

Počas dvoch rokov sa zastupiteľstvo zaoberalo aj viacerými nepríjemnými témami (napr. výstavba benzínovej pumpy, výstavba protipovodňového múru...) – ako ste tieto témy videli vy (z vášho pohľadu)? Ktoré vám robili najviac vrások na čele?

Jozef Andrejuv:

Nepríjemné témy? Odpadové hospodárstvo, protipovodňový múr okolo Tople. Ten má svoje opodstatnenie z hľadiska protipovodňových opatrení, ale architektonicky ani technicky nebol zvládnutý. Verím, že ku kvalite ďalších investičných akcií v meste sa bude svojím odborným stanoviskom vyjadrovať aj novovzniknutý Cech architektov Bardejova a budú to dobrí oponenti. Možno ešte bude rezonovať problém s výstavbou polyfunkčných objektov na Hurbanovej ulici.

Žaneta Biľová:

Tieto projekty boli rozpracované už v minulosti. Výstavba benzínovej pumpy spadla pred nás ako rana z čistého neba. Potešilo ma, že ľudia sa zmobilizovali a boli veľmi aktívni. Najviac vrások mi robili a stále robia: zrušenie CVČ, málo pracovných príležitostí, narábanie s majetkom mesta...

Juraj Bochňa:

Žiadnu tému, ktorú rieši mestské zastupiteľstvo nemožno podceňovať. Aj pri schválení drobnej zmeny môžeme obyvateľom Bardejova veľmi pomôcť alebo po nepremyslení dôsledkov im veľmi znepríjemniť život. Žiaľ, uplynulé dva roky priniesli aj témy, ktorých riešenia podľa mňa neboli najšťastnejšie. Nesiem za nich rovnajú zodpovednosť ako ostatní poslanci, aj keď som hlasoval proti nim a niekoľkokrát som aj upozorňoval na ich negatívne dopady  (predaj budovy CVČ, plánovaná rekonštrukcia verejného osvetlenia bez použitia grantov a pod.)

Téma protipovodňového múru a toľko spomínanej benzínovej stanice je však presne to, o čom som hovoril v prvej odpovedi. Musíme si priznať, že naše mesto tu zlyháva najmä v komunikácii. Zámer ochrániť  životy a majetok svojich obyvateľov, ktorý je nad akýmkoľvek iným záujmom nikto spochybniť nemôže. Ochrana života a majetku je predsa to najdôležitejšie. A predsa sa to stalo.

Prečo? Je množstvo prostriedkov, ktoré umožňujú lepší a najmä sledovanejší prístup k informáciám, ako tie, ktoré využívame dnes. Prevenciou, verejnou diskusiou, anketou alebo hoci aj miestnym referendom sme mohli mnohým problémom predísť. Najťažšími súpermi sú tí, ktorí všetko spochybňujú po realizácii zámeru.  A internet je ideálnym prostriedkom na špekulácie. Zvíťaziť musí vždy zdravý rozum, nie vášne.  Netreba sa navzájom  donekonečna obviňovať, treba urobiť všetko pre to, aby sa to neopakovalo a ísť ďalej s jasnou víziou, s ktorou sa musí stotožniť aj občan. 

Andrej Havrilla:

Výstavbu benzínovej pumpy nepovažujem za tému, ktorá si zaslúži až takúto pozornosť, akú jej robili médiá. Myslím si, že tento problém bol rozpitvaný do takých detailov, že viac nemám k tomu čo dodať. Osobne som sa zaujímal o tento problém z hľadiska dodržania platnej legislatívy. Keďže nie som právnik, všetci ma ubezpečovali o tom, že nebol porušený zákon. Je pravda, že niektorým občanom mesta sa s touto výstavbou zníži ich komfort bývania, ale s tým by sa mali vyrovnať. Množstvo občanov mesta má podľa môjho názoru v meste oveľa horšie podmienky (napr. ul. Slovenska – SAD, železnica, Dlhý rad a pod.

Eva Hudáková:

Nepovažujem problém protipovodňového múru a benzínky za taký akútny, alebo neriešiteľný. Čo sa týka múru pri Tople, ak sa dokončia všetky predstavy a projekty s tým spojené, nevidím v tom problém, čo a týka benzínky, tento problém pretrváva od roku 2007 a zrejme už v súčasnom období nie je riešiteľný, keďže všetky ponuky mesta Bardejov na riešenie tohto problému investor odmietol, čo je pre mňa záhadou, keďže niektoré ponuky boli zo strany mesta voči investorovi viac ako veľkorysé. Pre mňa je dôležitejšie v terajšom období doriešiť  zefektívnenie svietivosti mesta, odpadové hospodárstvo, komplexné doriešenie miestnych komunikácií, nájsť finančné prostriedky na rekonštrukciu športovej haly a ostatných športových zariadení mesta. 

Stanislav Jurčišin:

Rešpektujem odborné vyjadrenia, nie emocionálne výstupy. Výška protipovodňového múru bola vyrátaná odborníkmi, vodohospodármi, nie primátorom, k benzínke sa nevyjadrujem, viem však, že aj v iných mestách sú postavené benzínky v obytných zónach.

Eva Kučová:

Prečo tomu hovoríte nepríjemné témy? Ten prívlastok „nepríjemné“, kto ho vymyslel? Výstavba benzínovej pumpy na súkromnom pozemku, horšie by bolo, keby tam bola postavená krčma alebo verejný dom, ale čerpacia stanica, je to predsa občianska vybavenosť, povodňový múr – pre ľudí, ktorí bývajú na kopcoch či sídliskách, je to nepochopiteľne vysoký múr, ale pre tých, ktorí už majú skúsenosť s potopou, je to ochrana majetku. No pre mňa je najväčším strašidlom zelený dom na Rhodyho ulici (dúfam, že dlho nebude).

Jozef Pasternák:

K benzínovej pumpe toľko. Výstavba bola schválená v roku 2007. Protipovodňový múr staval SVP š. p. a výška múru bola stanovená podľa SHMU. Trošku ma trápi Hnedý park kvôli zamestnanosti pre našich občanov, ale čoskoro sa zvýši zamestnanosť príchodom investorov.

Milan Pilip:

Žiaľ, aj pri výstavbe čerpacej stanice na Ťačevskej, aj v prípade protipovodňového múru sa ukázalo, že je za tým aj zjavné pochybenie zo strany mesta, hoci sa tomu spočiatku vždy bránilo. Okrem toho sa mi nepáčili niektoré zmeny územného plánu, jednu sa mi podarilo úspešne zablokovať, či predaje mestských nehnuteľností cez inštitút osobitného zreteľa, napr. predaj budovy CVČ. Čo nám tu v samospráve chýba, je schopnosť sebareflexie a priznania si chýb, čo je moment, ktorý by nás mohol posunúť viac dopredu. Ale na druhej strane sa urobilo veľa dobrého.

Vladimír Savčinský:

Ak nič nerobíte, nič nepokazíte. Za veľký úspech som považoval, keď naša samospráva presvedčila štátne orgány, aby realizovali obchvat mesta a protipovodňové opatrenia. A tieto investície sa uskutočnili, aj keď nie celkom podľa mojich predstáv. To ale neznamená, že to boli zlé rozhodnutia. Možno pribudli vrásky, ale vzniknuté problémy musíme riešiť, nie o nich rozprávať. A riešiť musíme aj odpadové hospodárstvo, MHD, školstvo či budúcnosť sociálnych zariadení.

Martin Šmilňák:

To, čo ste označili za vážne témy súčasní poslanci nemali ako ovplyvniť. Nahnevaní ľudia hľadajú vinníka a chcú vyvodiť zodpovednosť, lenže územný plán aj s možnosťou výstavby  benzínky bol riešený takmer pred desiatimi rokmi. Protipovodňový múr, jeho výška a prevedenie sa mi tiež nepáči. Zasa to však nie je hlasovanie mestských poslancov, ale štátne orgány, vodohospodársky podnik a názor odborníkov v oblasti vodného hospodárstva. V prvej otázke som spomenul odliv najšikovnejších ľudí z mesta. S tým súvisí aj odliv najlepších možných riešení... V najbližšom období musíme nájsť riešenie ako čo najlepšie, najšetrnejšie a najlacnejšie nakladať s odpadmi, ako čo najrozumnejšie nastaviť hromadnú dopravu, ako dostať do Bardejova zaujímavú prácu, ako vytiahnuť naše školy na úroveň a potreby súčasného sveta ... výziev je dosť.

František Tkáč:

Výstavba benzínovej pumpy bola schválená, keď sa nemýlim už v roku 2007. Zrejme to nebolo najšťastnejšie rozhodnutie, ale ja si to nedovolím naďalej hodnotiť. Myslím, že obyvatelia danej lokality sú právom nespokojní s jej výstavbou... Protipovodňový múr je veľmi dobrá vec. Škoda, že sa nenaprojektoval o niečo nižší. To najviac vadí väčšine občanov. Verím, že aj to sa v blízkej budúcnosti vyrieši k spokojnosti všetkých, ako to aj na poslednom decembrovom zastupiteľstve prisľúbil primátor mesta, pán Boris Hanuščak. Ďalšou z najháklivejších tém je,  ako  som už  spomenul v prvej otázke,  dlhodobá nezamestnanosť. Chýba tu kvalitný investor. Verím, že veci sa pohnú a čoskoro v hnedom priemyselnom parku nájde pre začiatok prácu minimálne 100 ľudí.   

Marcel Tribus:

Musím sa priznať, že neviem o „viacerých nepríjemných témach“ v mestskom zastupiteľstve. Viem o dvoch, na ktoré mám dva odlišné názory.

V prípade benzínky rozumiem nespokojným obyvateľom z  bytového domu susediaceho s benzínkou. Ja totiž tiež patrím k ľuďom, ktorí riešia spravidla len problémy, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Ostatné v letku života prehliadame. Veď kto by sa v rokoch 2007 či 2009 zaoberal obchvatom za milióny eur v nejakom Bardejove. Vyzeralo to skôr ako fantazírovanie.

Problém je však v tom, že práve vtedy pri diskusiách k územnému plánu bol čas na zmenu projektu. Ja som ako poslanec MsZ pozorne sledoval túto dvojročnú verejnú diskusiu. Vtedy jasne prevládali chvály na pripravovaný projekt. Myslím, že o pár rokov neskôr, v čase budovania obchvatu, ostali zaskočení aj viacerí majitelia chát a domov v jeho blízkosti. Ale to už bolo neskoro.

Problém protipovodňového múru považujem za čisto politickú aktivitu. Múr bol projektovaný na mieru bardejovskej Tople na základe výpočtov vodohospodárov. Menší múr by bol iba dekoráciou v strede mesta. Výpočty na jeho stavbu nespochybnil ani seminár na tému protipovodňovej ochrany, ktorého sa zúčastnilo niekoľko desiatok odborníkov.  Nezachytil som ani protesty tých, ktorých má múr chrániť. Protestujú len tzv. „externisti“.  Ak sa vám zdá náš múr vysoký, choďte sa pozrieť na protipovodňový múr do Muszyny, ktorý bol postavený ako odpoveď na poslednú povodeň, ktorá im Muszynčanom odniesla všetky mosty.

Myslím, že aktivity pri tomto „probléme“ by mali byť smerované k úprave okolia múru. Videl som pikniky pod takým múrom v Štrasburgu a desiatky ľudí  na ochrannom  múre v Havane, ktorí tam posediačky alebo poležiačky na ňom oddychovali. Predpokladám, že máte informáciu o tom, že aj „na meste“ sme už vyhodnocovali návrhy našich domácich architektov na oddychovú zónu okolo Tople. A verím, že tieto zámery sa podarí aj zrealizovať. Tým smerom by sa mali orientovať tlaky verejnosti.

Július Zbyňovský:

Mesto sa pýši prekrásnou pamiatkovou rezerváciou, ktorú nám mnohí závidia. Pýtam sa: chceme, aby mesto ako celok bolo naozajstnou rezerváciou bez výstavby, priemyslu atď.? Alebo chceme moderné pulzujúce mesto, čo sa často neobíde so stavbami, ktoré nie každému vyhovujú. Som presvedčený, že keby niektoré objekty ohrozovali zdravie občanov, určite by ich výstavba nebola povolená. Bohužiaľ nie vždy účelové a potrebné objekty spĺňajú aj estetické kritéria. Ale čo preváži, ukáže až budúcnosť.

(19:55, red)