Odborník k protipovodňovému múru: Neočakával som, že je to až tak zlé

19x

11. Február 2017

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 4/2016

Odborník na margo protipovodňového múru: Neočakával som, že je to až tak zlé

Michal Kravčík je vyštudovaný vodohospodár pôsobiaci v treťom sektore. Je spoluzakladateľom a predsedom mimovládnej organizácie Ľudia a voda. Je známy svojimi alternatívnymi koncepciami týkajúcimi sa problematikou povodní a sucha, ozdravovania klímy a klimatickej stability. V roku 1999 bol odmenený Goldmanovou environmentálnou cenou, ktorá je považovaná za obdobu pre Nobelovu cenu v oblasti životného prostredia.

V Bardejove hovoril o udržaní vody v krajine a vyjadril sa aj k tému protipovodňového múru na rieke Topľa.

„Na konferencii som ponúkol niektoré riešenia a poznania, ako sa správa vodný cyklus nielen na lokálnej úrovni v rámci Bardejova, ale aj v súvislosti s okolitým prostredím, hlavne s oblasťou pohoria Čergov a ďalších priľahlých zón. Z toho vyplýva, že pokračovaním nezmyselných trendov vysušovania krajiny sa zvyšuje riziko prívalových dažďov a ťažkých extrémnych prívalových dažďov, ktoré spúšťajú bleskové povodne. Toto je veľmi nebezpečné. Druhá vec sú technické riešenia, ktoré sú zadefinované a vyzerá, že sú viac problémové ako dokážeme vnímať. Taktiež sú veľmi nebezpečné z hľadiska ochrany pred povodňami pre mesto Bardejov,“ uviedol na začiatok rozhovoru Michal Kravčík.

Pozreli ste si aj protipovodňové opatrenia na rieke Topľa – aké dojmy ste si odniesli? „Neočakával som, že je to až tak zlé. Myslel som si, že problém je skôr vizuálny, ale keď som prešiel celý úsek okolo múru nárekov, tak som zistil, že technické riešenie v podstate prináša veľmi vážne riziko z hľadiska možného zatopenia nielen priľahlých častí, ale následky môžu byť aj podstatne drastickejšie. Jedna vec je rast extrémov, ktoré vznikajú v pohorí Čergova a v ďalších oblastiach, no druhá vec je vlastne to technické riešenie, ktoré spôsobuje veľmi veľké riziko na tom premostení Pod Vinbargom, lebo prietočný profil je menší ako múr, to znamená, že tí, ktorí to navrhovali, nedomysleli ten koncept. Prietočný profil je oveľa menší a keď bolo potrebné na takú vysokú vodu na rieke budovať múr, tak potom ten most sa stáva prekážkou a môže spôsobiť veľmi vážnu katastrofu pre zatopenie,“ vysvetľuje problematický múr M. Kravčík.

Dažďová voda je drahá

Na konferencii ďalej Kravčík spomínal, že filozofiou je zadržiavať vodu v území a samozrejme aj v meste. Aké možnosti na zadržiavanie vody sú v Bardejove? „Pre mňa je nepochopením práve to, že mesto malo schválené z úradu vlády projekt za milión eur na manažment dažďových vôd vo vnútorných častiach mesta. Odhadujem, že ročne občania a aj mesto platia okolo dvoch miliónov eur za odkanalizovanie dažďovej vody a tá je tiež vážnym problémom, lebo keď pozrieme aj na samotnú úpravu okolo rieky Topľa a na priľahlé ulice, tak to je tak riešené, že budú vyplavené z vnútorných vôd pri intenzívnych dažďoch. To znamená, že je veľmi dôležité riešiť celý koncept, aj v nadväznosti na to, aby sa znížili poplatky za odkanalizovanie dažďovej vody a zároveň by sa využila na ozdravenie klímy.

„Keď ľudia vo svete začali takto rozmýšľať, zóny sa stali atraktívnejšie a ceny pozemkov vzrástli dvoj až trojnásobne“ Michal Kravčík

Voda z každého domu, z každej ulice, z každého priestoru môže ostať vo verejnej zeleni. Dobrým príkladom je pekný priestor okolo hradieb, kde kedysi bola vodná priekopa z hľadiska bezpečnosti mesta. Je to tiež úžasný priestor, kde sa môžu zbierať dažďové vody a ktoré nemusia prispievať k povodňovej situácii smerom na Východoslovenskú nížinu. Tento koncept by malo mesto riešiť aj kvôli tomu, že prichádzajú ďalšie extrémne výkyvy počasia a extrémne horúčavy. S tým súvisí práve to, aby sme zadržali vodu v meste, aby sme zvýšili výpar a z toho by sme ochladzovali prostredie. Bolo by čistejšie ovzdušie, naše deti by mohli dýchať zdravší vzduch,“ dodal odborník na vodohospodárstvo Michal Kravčík.

(18:00, red)