Bardejov sa zapísal do Knihy slovenských rekordov

Vivodzeňe kačura zaujalo aj tento rok

Pripravovali rekord

Dnes (piatok, 24. februára 2017) sa na Radničnom námestí koná dlho očakávané podujatie pod názvom Vivodzeňe kačura. Akcia je zameraná na záver fašiangového obdobia. Na Radničnom námestí sa od doobedia prezentujú folklórne skupiny z Bardejovského regiónu. Organizátorom je Mesto Bardejov, oddelenie kultúry. Tento rok sa Vivodzeňe kačura v Bardejove uskutočnilo už po deviaty krát.

Bardejov sa tohto roku pokúsil zapísať do Knihy slovenských rekordov. „Pozmenili sme scenár, pokúsili sme sa o najdlhšiu kačurovsku hurku. Sľúbili sme päťdesiat metrov, čo sa aj podarilo. Po vytvorení rekordu pokračuje veselica, od primátora sme dostali povolenie. Tento krát sme akurát zmenili zabíjačku na prípravu hurky. My východniari sme známi tým, že máme radi dobré jedlo, mastnú bradu. Všetkých ešte do šestnástej hodiny pozývame, aby sa prišli zabaviť pri tónoch dobrej hudby. Pevne verím, že každému sa to bude páčiť,“ uviedol vedúci oddelenia kultúry Martin Choma.

Rekord sa napokon vytvoriť podarilo, keď Bardejov vytvoril hurku v dĺžke 82,34 metrov. 

Pri pomáhaní vytvorenia rekordu asistovali aj členovia skupiny Sami sebe. Okrem tejto folklórnej skupiny na námestí vystúpila aj kapela Čerhovčan, prišli chlapci z Hažlína, dievčatá z Osikova a skupina Lazovka.

Od 13.00 sa predstavil Detský kačurik, vystúpil Osikovčan z Osikova a materské školy z Bardejova. Nasledovalo klopanie na mestskú bránu. K dispozícii boli stánky s občerstvením a so zabíjačkovými špecialitami.

Fašiangy na Slovensku

Vo všeobecnosti sú časom samého vtipu, veselosti a zábavy. Názov týchto veselíc pochádza z nemeckého fasen, faseln a znamená veseliť sa. Fašiangový čas sa počíta obyčajne od 6. januára do Popolcovej stredy. Fašiangy v Bardejove končili v mäsopôstný utorok. Keďže vrchol fašiangových veselostí býva v posledný fašiangový deň, t.j. v utorok, preto ho v Nemecku pomenovali dňom pochabých (Narrenfest).

Fašiangové zvyky majú pôvod ešte v dobe pohanskej a pre svoju obľúbenosť boli vsunuté medzi kresťanské zvyky. Zachovávajú sa na celom Slovensku v určitých podobách, ale fašiangové zvyky v Bardejove sa značne odlišovali od zvykov iných miest. Zaujímavým, pôvodným a jedinečným spôsobom fašiangovania bola veselica“ Kačur“. Je to výlučne bardejovský zvyk, ktorý si v dávnej dobe vymyslela roľnícka vrstva obyvateľstva.

Veselica sa začala výberom najšikovnejšieho a najvtipnejšieho mládenca. Potom si poriadatelia zábavy zvolili štyroch dozorcov, ktorí dozerali na poriadok a správnosť hry na Kačura. Dozorcovia boli určení z radov najstarších a najvážnejších mužov. Miesto dozoru bolo v strede zábavného miesta. Na to miesto položili stôl, naň dve zapálené sviece, ktoré symbolizovali dokončenie fašiangov (posledný tanec). Nesmela chýbať fľaša vína, z ktorej si dozorcovia pomaly upíjali. Víno bolo ako honorár za funkciu dozorcu. Na stole bol prázdny tanier, do ktorého položil peniaze každý tancujúci mládenec.

 Tanec sa začal tak, že hudba zahrala monotónnu pieseň, ktorá znela do ukončenia prvého aktu. Na začiatku tanečnej hry vybehol kačur, ktorý mal na prsiach národnú stužku, čierny potrhaný tvrdý klobúk, okolo neho obviazané povrieslo a za ním zastrčené husacie krídlo.

Niekedy mal aj masku. Vyvolal do tanca najbohatšiu, najkrajšiu dievku a začal s ňou tancovať divý, poskokový kolový tanec.

Po krátkom poskakovaní sa šiel k stolu opýtať dozorcov na meno nasledujúceho mládenca a dievky,  ktorých ako „nový pár“ vyvolal na tanec. Tí boli povinní za ním podobne divo poskakovať. Keď už boli všetci slobodní vyvolaní, priniesli nové dve sviece a nové víno. Zvolili nových dozorcov a nového kačura. Ten vyvolával do tanca najprv najmladšiu nevestu, potom mladých ženáčov a nevesty, ktorí tancovali taktiež divým spôsobom.

Kačur každému vyvolával meno tri razy. Keď niektoré z dievčat nešlo do tanca dobrovoľne, kačur ju priviedol nasilu. Stávalo sa to vtedy, keď dozorcovia dali kačurovi prv vyvolať dievku morálne pochybnú, čím urazili bezúhonné dievky a s tým bol spojený nejeden vzdor a nemilé výstupy.

Bardejovčania sa bavia na plesoch

Aj dnes sa môžu Bardejovčania v čase fašiangov  zabaviť na rôznych plesoch či zábavách. Špecifickou zábavou týchto dní je aj „Fašangová veselica v krojoch s vivodzením kačura“, kde sa hostia zabavia  a zatancujú si podľa pôvodného  zvyku v upravenej podobe. Čaro starého zvyku umocňujú ľudové kroje, výborne gazdovské jedlo a cimbalová hudba.

Z podujatia prinesieme reportáž. 

(12:30, red)