* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 1/2017
Fejtón: Palacinky
Objednal som si na obed palacinky. Emailom. Možno sa divíte, čo je na tom také výnimočné. Veď elektronická pošta je už dnes úplne bežná vec, takže objednať si obed emailom je samozrejmosť.
Pravda, pokiaľ by som vzápätí nedostal späť asi tridsať odpovedí. Všetky sa týkali môjho menu, palaciniek. Národ sa zbláznil, ľudom akiste šibe, pomyslel som si. No hneď mi napadla otázka, ako vedia všetci, čo budem konzumovať v piatok. Takí rôzni ľudia, väčšinou neznámi.
Firmy, či inštitúcie, Bicák- elektrárne, Delejová - Weget, Chovanec- Drevona, Hudák- Istrobanka, Šoltýsová- autoservis, knižnica, Ekonfin, Sociálna poisťovňa a ďalej ma už prestalo baviť čítať. Pozrel som si pozorne ešte raz email od neziskovky Via, kde si objednávam stravu a okamžite som pochopil. FROM: Via, TO: všetci vyššie menovaní a mnohí ďalší, ktorých som ani nemenoval, nuž a medzi nimi aj ja na spoločnom objednávkovom jedálnom lístku.
Takto som nechtiac prezradil všetkým svoje chute a možno vzbudil u mnohých i rôzne otázky, prečo si dávam v piatok také ľahké jedlo. Tri palacinky, holé, iba plnené tvarohom. Ten Harajda je asi škrob, pomysleli si jedni. Iní možno hútali, či sa v piatok kresťansky postím a vynechávam mäso. Ale veď on nie je veriaci, myslia si isto ďalší a možno vzápätí uvažujú o tom, že som pracoval ako poslanec v klube KDH dlhých dvanásť rokov, takže sa na mňa azda muselo čosi nalepiť.
Väčšina odpovedí bola ironická, s narážkami, ale i impertinentná typu: „Nemáš na normálne jedlo ako správny chlap?“ Alebo tiež: „Začínaš dezertom?“ Zahromžil som, že som si nedal pri objednávaní obedu väčší pozor a rozhodol sa, že počítač vypnem, keď tu zrazu prišla celkom iná, milá správa: „Pán Harajda! My palacinky nevaríme. Xawax.“
(19:50, Vladimír Harajda)