Dostal som možnosť reštaurovať gotické oltáre v bazilike

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 2/2017

Martin Kutný patrí k známym Bardejovčanom

Akademický sochár a reštaurátor Martin Kutný sa narodil v Bardejove. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, odkiaľ sa vrátil späť do rodného mesta, kde pôsobí doteraz. „Cítim sa byť pravým Bardejovčanom. Robím pre Bardejov a chcem robiť pre Bardejov,“ uvádza na začiatok rozhovoru.

Najnovšie M. Kutný dokončil oltár sv. Barbory, ktorý bol osadený v priestoroch baziliky. Cesta k výtvarnému umeniu však bola ťažká. „Narodil som sa ešte v socializme, na školu som sa dostal až na štvrtýkrát. Pred vysokou školou som pracoval v Spišskej Belej ako rezbár. Dva roky som bol na geodézii. Od detstva som kreslil, vždy ma tento smer zaujímal. Sochárstvo mi v Ľudovej škole umení priblížil akademický sochár Vladimír Nahálka. Odvtedy som už chcel ísť iba za sochára.

Ale keďže sochárske disciplíny na vysokej škole boli vždy obsadené, tak som zvolil reštaurátorskú cestu. Vďaka tomu môžem reštaurovať, no môžem robiť aj voľnú tvorbu,“ prezrádza Martin Kutný, podľa ktorého je jednou z výhod terajšej doby možnosť ísť študovať aj do zahraničia.

Po skončení školy nasledovala ročná stáž na vojenčine. Plánovalo sa vytvorenie strediska pre reštaurátora na pamiatkovom úrade. „No prišla revolúcia v roku 1989 a všetky plány padli. Naskytla sa možnosť podnikať a ja som to hneď využil. Z výtvarníka sa teda stal reštaurátor – podnikateľ. Mal som rôzne ponuky, no chcel som ostať v Bardejove. Videl som, že je tu čo robiť, mal som známych, ktorí ma podporovali,“ pokračuje.

Martin Kutný sa rozhodol ísť vlastnou cestou a postupne si vybudoval skvelé meno nielen v odbornej verejnosti. „Poznám ľudí, ktorí sa spájali, no vždy to zle dopadlo. Nemám proti tomu síce nič, no na nikoho som sa nespoliehal a svoju prácu som si robil najradšej sám.“

Reštaurovať gotiku je ako spievať v La Scale

Nasledovali prvé väčšie práce, napr. rozvešanie originálnych kamenných prvkov v bývalej záhrade ETS. „Pomaličky som sa dostal k reštaurovaniu v roku 1991, keď som bol zodpovedný za reštaurovanie kamenných prvkov na fasádach vtedy ešte Kostola sv. Egídia. Dostal som možnosť reštaurovať gotické oltáre v Bazilike, čo si veľmi vážim. Reštaurovať gotiku je ako spievať v La Scale.“

„Vedia už o mne, že mám skúsenosti a prax. Som aj lacnejší od iných, pretože som domáci a nemám zvýšené náklady s dopravou a ubytovaním.“ Martin Kutný

Okrem oltárov v Bardejove sa M. Kutný venoval aj oltárom zo širokého okolia. „Vďaka tejto práci som nabral obrovské skúsenosti, ktoré človek nenaberie iba tak. Stretával som sa so špičkovými odborníkmi na drevo a vôbec na históriu obrazov. Človeka to obohatí.  Čo oltár, to jedinečná záležitosť.  Zaujímavé bolo robiť Oltár sv. Kríža, Oltár Piety s kamennou sochou Sedembolestnej Panny Márie. Za najvýznamnejšie v Bazilike považujem reštaurovanie Kalvárie pod víťazným oblúkom. Lebo reštaurovať také veľké súsošie, ktoré sa považuje za najväčšie súsošie Kalvárie na Slovensku, s tým, že socha Krista má 2,5 metra, kríž ma 9 metrov, sochy Panny Márie a Jána Evanjelistu majú 2,2 metra, je pocta a takáto šanca sa naskytne raz za život.“

Ako jeden tím

Výber reštaurátora sa v poslednej dobe pritvrdzuje, sú verejné súťaže a prihliada sa hlavne na cenu, čo je podľa Martina Kutného chyba, keďže by sa malo prihliadať hlavne na odbornosť a skúsenosť. Napriek tomu nemá núdzu o nové zákazky. „Vedia už o mne, že mám skúsenosti a prax. Som aj lacnejší od iných, pretože som domáci a nemám zvýšené náklady s dopravou a ubytovaním. Pomáhajú mi tiež Bardejovčania. Možno sa zdá, že ja ich reštaurujem sám, ale je to stále v spolupráci s inými reštaurátormi.

Najviac spolupracujem s rodákom z Bardejova, s akademickým maliarom Ľubomírom Cápom a s akademickým maliarom a reštaurátorom Petrom Gombošom. Sú to špecialisti na tabuľové maľby a ja ako sochár reštaurovať takéto obrazy ani nemôžem. Máme to podelené, ja sa venujem sochárskym a plastickým disciplínam, ak plošným disciplínam – nástenná maľba, závesné obrazy, tak si prizývam kolegov.  Zodpovedám za celok, ale robíme to ako tím,“ vysvetľuje uznávaný odborník.

Výtvarné umenie vo vývine

V Bardejove vzniká množstvo zaujímavých výstav. Stretávajú sa tu významné osobnosti kultúrneho a výtvarného života z Bardejova a širšieho okolia. Priestory oddelenia kultúry, Šarišského múzea, okresnej knižnice, Poľsko – slovenského domu či Hornošarišského osvetového strediska poskytujú dostatočnú kapacitu na prezentáciu mnohých autorov.

„Obdivujem mladých výtvarníkov, ich názory, ale aj ich experimenty. Ich tvorba je zaujímavá, ale štýlovo odlišná od mojej, nakoľko každý výtvarník má svoj rukopis. Je to dané dobou a jej progresom. Vývoj a progres vo výtvarnom umení je neustály. Takáto situácia ma teší a napĺňa. Možno niekto povie, že kultúra je mŕtva, no nie je tomu tak, len za ňou nechodíme.  Usporadúvajú sa mnohé koncerty, výstavy a debaty,“ myslí si Kutný.

Vytvoriť spolok umelcov

Spolu s kamarátmi má jednu myšlienku, ale aj keď sa ešte nezrealizovala, netreba ju pochovávať. „Chceli sme vytvoriť skrášľovací spolok Bardejova, v ktorom by boli nielen výtvarníci, ale aj architekti, spisovatelia, básnici, hudobníci a remeselníci. Jediným kritériom tohto skrášľovacieho spolku by bolo,  nie kritizovať, ale chváliť. Lebo v Bardejove je čo chváliť. Keď budeme len kritizovať a poukazovať na to zlé, tak v ľuďoch vytvárame negatívny pohľad na Bardejov. Chceli by sme naše mesto ukázať z krajšej stránky  a ospevovať ho.

Mali sme vypracovaný už aj štatút, no skrachovalo to na tom, že to nemal kto dotiahnuť do konca. Takýto spolok by priniesol do mesta Bardejov množstvo výhod nielen pre kultúrne zmýšľajúcich občanov mesta,“ dodal Kutný.

(18:55, red)