Jozef Šváb - významný bardejovský rodák

Prvý prednosta Urologickej kliniky v Čechách

Prof. MUDr. Jozef Šváb, CSc., patrí k významným rodákom Bardejova. Narodil sa 27. júla 1916 v Bardejove v rodine elektrotechnika. Jeho otec sa zaslúžil o vybudovanie prvej mestskej elektrárne v Bardejove (1912). Základné vzdelanie prof. Šváb získal v Bardejove, gymnázium ukončil v Prešove. V roku 1937 začal študovať na LF KU v Prahe. Po uzatvorení českých vysokých škôl počas vojny v roku 1939 odchádza do Bratislavy, kde pokračuje v štúdiu na Lekárskej fakulte UK.

Promovaný bol v roku 1944. Po promócii začal pracovať ako sekundárny lekár aj v bardejovskej nemocnici, avšak po vypuknutí SNP musel nastúpiť na chirurgické oddelenie v Martine, aj napriek tomu, že pôvodne chcel byť internistom. Tam pracoval pod vedením prof. J. Kňazovického a neskôr od roku 1947, na Chirurgickej klinike v Košiciach. Tu sa začal v roku 1948 venovať urológii, kde získal aj titul odborného lekára pre urológiu.

V októbri 1951 bol povolaný do armády a rozkazom prevelený do Vojenskej lekárskej akadémie v Hradci Králové, kde prežil viac ako 41 rokov svojho produktívneho života. Stal sa vedúcim asistentom urologického oddelenia Chirurgickej kliniky pod vedením akademika Jana Bedrnu. Po jeho predčasnej smrti v roku 1956 sa stal vedúcim lekárom Urologického oddelenia.

V roku 1959 sa stal kandidátom vied a v roku 1960 habilitoval na docenta. V roku 1962 bola zriadená prvá Urologická klinika v Čechách a docent Šváb sa stal jej prvým prednostom. V roku 1968 bol menovaný profesorom. Vo funkcii prednostu kliniky pôsobil až do roku 1983, kedy odchádza do dôchodku. Aj potom sa ešte venoval svojej práci a vykonával funkciu konziliára na klinike až do roku 1992, kedy definitívne ukončil pracovnú kariéru a vrátil sa do rodného mesta Bardejova.

Profesor Šváb bol vynikajúcim odborníkom, urológom, pracovitým, čestným a dobrým človekom. Pre tieto vlastnosti sa tešil obľube u všetkých svojich spolupracovníkov a vrstovníkov na Lekárskej fakulte KU a vo fakultnej nemocnici v Hradci Králové. Spájal v sebe ideálne funkciu vysokoškolského pracovníka.

Počas svojho plodného medicínskeho života ovládol celú škálu otvorených aj endoskopických operácii a vypracoval klinické zásady resekcie obličiek. Táto metóda sa v praxi osvedčila a využíva sa dodnes. Veľkú pozornosť venoval aj vývojovým chybám močových ciest, kde pri plastickej operácii využíval črevné kľučky. Publikoval viac než 100 prác v našich aj zahraničných časopisoch.

V roku 1961 bol členom operačného tímu spolu s profesorom Navrátilom, neskorším prednostom Urologickej kliniky a profesorom Procházkom, prednostom Chirurgickej kliniky, ktorý realizoval prvú transplantáciu obličky v Československu u 16-ročnej študentky z Košíc, u ktorej vznikla akútna obličková nedostatočnosť. Anastomózu t.j. napojenie močovodu pri tejto operácii vykonal v tom čase docent Šváb.

Počas aktívnej činnosti vychoval viacero odborníkov, jedného profesora, troch docentov a mnohých primárov urologických oddelení v Čechách aj na Slovensku. Patril k zakladateľom Česko-slovenskej urologickej spoločnosti, ktorej bol prvým predsedom od roku 1969 do roku 1973, potom bol členom výboru nepretržite do roku 1981. Napriek svojej pracovnej vyťaženosti sa rád vracal do rodného mesta. Mal tu vždy veľa priateľov i pacientov, ktorým nezištne pomáhal.

V roku 1992 sa po ukončení práce na klinike s manželkou Oľgou vrátil do rodného Bardejova. Aktívne sa zapojil do činnosti Spolku lekárov v Bardejove aj v rámci Regionálnej lekárskej komory, kde bol členom Čestnej rady. Svojou pravidelnou a aktívnou účasťou sa stal vzorom najmä pre mladých lekárov. V roku 1996 sa pri príležitosti životného jubilea konalo v Bardejove odborné sympósium za účasti špičkových urológov z Čiech a Slovenska. Pri tejto príležitosti sa stal aj čestným občanom mesta Bardejov a získal medailu Za zásluhy o rozvoj mesta Bardejov. Okrem toho tiež obdržal Zlatú pamätnú medailu Lekárskej fakulty v Hradci Králové, Karlovej univerzity v Prahe. Za zásluhy o rozvoj urológie získal viacero ďalších ocenení. Bol čestným členom Českej lekárskej spoločnosti, Slovenskej lekárskej spoločnosti , Českej urologickej spoločnosti, Českej transplantologickej spoločnosti.

Napriek pribúdajúcim rokom sa stále živo zaujímal o všetko nové, najmä čo sa týka zdravotníctva a zvlášť v bardejovskej nemocnici. Medzi občanmi mesta Bardejov sa vždy tešil veľkej úcte. Neľutoval seba, ak bolo potrebné priniesť obeť pre záchranu zdravia a dobro iných. Stelesňoval typ univerzitného profesora, lekára odborne hlboko fundovaného, citovo bohatého s láskavým a smelým srdcom, ktorý by bol určite ideál dnešnej doby.

Inštalovaná pamätná tabuľa od akademického maliara Mikuláša Lovackého v bardejovskej nemocnici je žijúcou spomienkou na bardejovského rodáka, prejavom vďaky za jeho ľudský prístup k pacientom i jeho záslužnú medicínsku prácu.

Zomrel dňa 13. marca 2005 vo veku nedožitých 89 rokov. Pochovaný je v rodinnej hrobke na evanjelickom cintoríne v Bardejove.