Poznáte históriu obce Becherov?

História obce Becherov

Pohľad na obec Becherov

Obec sa prvýkrát spomína roku 1414 pod názvom Kewberher, keď kráľ Žigmund potvrdil barónom Cudarovcom vlastníctvo panstva Makovica, na území ktorého je obec. Je zrejme, že obec existovala už pred rokom 1414, ba aj pred rokom 1241. Pravdepodobne ju vybudovali roľnícke prípadne valašské domácnosti na čele so šoltýsmi.

Jednou z možností, je aj založenie dediny nemeckými prisťahovalcami, o čom svedčia nemecké názvy obce. Až do zrušenia poddanstva (1848) prináležal Becherov Makovickému hradnému panstvu. Zo súpisu makovického panstva z roku 1492 vyplýva, že po Uhorsko - Poľskej vojne bolo z počtu 18 usadlostí iba 7 obývaných. Zostávajúcich 11 zostalo opustených. V tomto období bola v obci drevená kaplnka s cintorínom. V urbáre makovického panstva z roku 1618, ale aj v ďalších (1631, 1636 - 1640) sa obec uvádza ako "orosz" (ruská, rusínska). V Štátnom archíve v Prešove sú uložené matriky obce od roku 1785 do roku 1864.

Od konca 18. stor. sú aj prvé správy o školstve. Kňazom a učiteľom v jednej osobe bol Vasiľ Šalamon. V začatej práci pokračoval po roku 1810 N. Krečinský. Prvým nekvalifikovaným svetským učiteľom bol N. Boris. Vyučoval vo vlastnom dome abecedu, piesne a náboženstvo. V roku 1884 preberá školu učiteľ Kotrenič, ktorého v roku 1905 v čase násilnej maďarizácie pre neznalosť maďarského jazyka zo školských služieb prepustili. Prvým diplomovaným učiteľom v Becherove bol Alexej Farinič, absolvent učiteľského ústavu v Prešove. Jeho pričinením bola v roku 1910 postavená školská budova. Vyučovacím jazykom bola maďarčina.

V roku 1913 sa narodil v Becherove Fedor Lazorík, spisovateľ a básnik, pôvodným povolaním učiteľ.

Najväčší počet obyvateľ obce bol zaznamenaný v roku 1828, a to 971 obyvateľov.

V katastri obce počas 1. svetovej vojny došlo k veľkým bojom medzi rakúsko-uhorskými a ruskými vojskami. Preto je na pohraničnom vrchu Dujava postavený kamenný pomník padlým, kde je pochovaných 168 vojakov rakúsko-uhorskej armády a 135 vojakov ruskej armády. Taktiež na okraji obecného cintorína v Becherove sa nachádza vojnový cintorín z 1. svetovej vojny kde je v 72 hroboch pochovaných celkom 111 vojakov.

Obecná kronika sa začala písať v roku 1933. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 2.11.1933 zvolilo za obecného kronikára učiteľa Alexeja Fariniča, ktorý bol v Becherove od 1.9.1906. Kronikár opisuje aj staršie roky na základe rozprávania starších. Kroniku písal v azbuke. Druhým kronikárom sa stal dňa 17.11.1939 Georgij M. Tkáč, ktorý písal taktiež v azbuke. Od roku 1951 do roku 1958 sa kronika neviedla. 

Tretím kronikárom, zvoleným v roku 1958, sa stal Ján Biľanský st., ktorý opisoval udalosti od roku 1952. Kroniku písal latinkou s rusínskym dialektom. Najdlhšie kroniku písal Jozef Rusiňko, č.d. 12, ktorý ju písal od 1.4.1964 až do roku 2002. Kroniku začal písať azbukou, neskôr pokračoval latinkou s rusínskym dialektom.

DHZ Becherov

Existencia hasičskej čaty v obci sa spomína v r. 1894, veliteľom ktorej bol miestny učiteľ Ján Katrenič. Organizačne bola čata súčasťou XXXIII. Zborovskej stotiny na čele s Barnabášom Dinešom.

DHZ v Becherove dlhé roky patrí k najlepším hasičským zborom v bardejovskom okrese, čo potvrdzujú vynikajúce výsledky požiarnych družstiev mužov a žien na okresných a regionálnych súťažiach.

Dobrovoľní hasiči v Becherove zasahujú pri požiaroch, technických zásahoch, ako čerpanie vody zo zatopených pivníc a studní, organizujú súťaže, vykonávajú domové prehliadky a sú nápomocní obecnému úradu pri organizovaní rôznych podujatí. Členovia sú aj darcami krvi, a tak pomáhajú tým, ktorí to najviac potrebujú.

Výpisy z kroník

Podľa povesti bol v obci gazda, "Šoltýs", ktorý vlastnil aj rybník. Jedného dňa sa išla do rybníka kúpať jeho dcéra a začala sa topiť, krik topiacej počul sluha, ktorý pásol stádo. Skočil do vody a zachránil ju. Otec z vďačnosti vydal svoju dcéru za záchrancu a prijal ho za zaťa. Tento pastier sa volal Becher a pochádzal z Haličiny. Podľa neho sa od tejto doby obec nazýva Becherov.

V roku 1930 bola nad Becherovom postavená budova finančnej stráže, tzv. kasárne. V roku 1936 bol 1. krát zavedený telefón do budovy finančnej stráže - kasárne. 5. decembra 1949 bola daná do užívania garáž ČSAD. Týmto dňom bola obec napojená na pravidelnú autobusovú linku.

V roku 1950 bola zriadená poradňa pre matky a deti. Dvakrát do mesiaca prichádzali do obce lekár a zdravotná sestra. Ošetrovali a sledovali vývoj kojencov do 25 rokov veku. Ordinovali v zasadačke MNV.

Kultúrny dom sa začal stavať 26.5.1952 pod vedením Pavla Kapišovského, riaditeľa miestnej školy. Práce na stavbe trvali do roku 1954. Dňa 19.12.1954 bol kultúrny dom dokončený. Poštový úrad bol v obci otvorený dňa 1. októbra 1954 na bývalej pravoslávnej fare. Do obvodu pošty patrili obce Becherov, Chmeľova a Regetovka.

Miestny rozhlas bol daný do užívania dňa 28. októbra 1960. 

Podľa uznesenia Rady MNV č. 35/1961, zo dňa 15. decembra 1961 bola schválená prevádzka materskej škôlky. Do prevádzky bola uvedená 24. decembra 1961 v bývalej gréckokatolíckej fare. V roku 1967 sa presťahovala do bytovky.

Roku 1968 začala výstavba pomníka padlým z II. svetovej vojny. Pomník bol dokončený v roku 1969. Vrokoch 1971 - 1972 sa uskutočnila výstavba požiarnej zbrojnice. V roku 1978 bola ukončená prevádzka ZŠ v obci Becherov.

 (15:00, obecbecherov.sk)