Ako to bolo so Židmi v Bardejove?

História židovského obyvateľstva v Bardejove 

Po bitke pri Mohači v roku 1526, všetkých židovských obyvateľov v Rakusko-Uhorskej monarchii vyhnali z miest a boli nútení žiť za hranicami mesta.

Preto sa takáto komunita začala formovať na západe mesta. Postupne mimo ich domov a malých obchodov boli postavené modlitebne, synagóga, kúpele, expanzná veža, kosher bitúnok, budova zhromaždenia.

Suburbium bolo vytvorené podľa Talmudistickej doktríny a fungovalo až do roku 1944. Jej obyvatelia neobrábali pôdu (židovským obyvateľom nebolo dovolené vlastniť pôdu) ale živili sa obchodom a remeslami.

Najstarší dokument o pobyte židov na území mesta je z roku 1599, kde sa spomínajú dve židovské osoby, ktoré boli v roku 1631 z mesta vykázané. Ďalší pobyt židov v Bardejove sa nachádza v dokumentoch z roku 1716. V súpisoch z roku 1738 je uvedená len jedna rodina páleníka pôvodom z poľského mesta Zamošč. V roku 1767 žilo v meste celkom 17 osôb židovského pôvodu a živili sa čapovaním liehových nápojov. Platia ale dvojnásobné dane ako ostatní obyvatelia mesta.

Rozvoj komunity v Bardejove

Až začiatkom 18-ho storočia, keď sa v Bardejove usadila rodina Guttmanova sa začína rozvoj židovskej komunity v Bardejove. Prichádzajú ďalšie rodiny z Haliče a v roku 1784 býva v Bardejove 14 rodín, celkom 67 osôb. Zatiaľ obývali len domy za mestskými hradbami, mali modlitebňu a cheder. Patrili pod náboženskú obec v Zborove. Koncom 18-ho storočia dostali prví židovskí obchodníci povolenie obchodovať v centre mesta. Prvá dochovaná zmienka o samotnom suburbiu je z roku 1877 a nachádza sa na mape mesta.

Prvá veľká modlitebňa za mestskými hradbami bola ale postavená už okolo roku 1771. Po požiari na jej mieste začali v roku 1810 stavať novú s pôdorysom 23m x 15m. Je to najstaršia stavba židovského suburbia, ktorú potvrdzuje aj hebrejský text na kamennej platni umiestnený na parapete ženskej galérie. Tento nápis – chronostichon uvádza dátum ukončenia stavby  1. elul (novolunie) 5596, čo zodpovedá dňu 14.8.1836. (existujú aj iné dátumy ukončenia tejto stavby). Postupne po roku 1880 pristúpila židovská obec k modernizácii suburbia. Tým pribudli ďalšie stavby – mikve, beth hamidraš – budova zhromaždenia, neskoršie veľká učebňa, kotolňa a kóšer jatky.

Bardejovská náboženská obec sa v prvej polovici 19-ho storočia stala sídlom rabinátu. V tom istom období bol zrušený zákaz usídľovania sa židov v mestách a nastal rýchly nárast jej členov. Za 20 rokov od roku 1860 sa počet židovských obyvateľov strojnásobil a v Bardejove bolo 1113 osôb židovského vierovyznania. K Bardejovskému rabinátu patrilo celkom 1440 osôb. V roku 1895 žilo len v Bardejove 1650 osôb židovského vierovyznania. Pre nesúhlas rabínov  bola v Bardejove otvorená židovská ľudová škola až počas druhej sv. vojny. Náboženské predmety sa dovtedy učili v miestnej talmudistickej škole. Začiatkom 20-ho storočia tvorilo židovské obyvateľstvo viac ako 30% z celkového počtu obyvateľov mesta. Vlastnili okolo 220 podnikov a asi 80 remeselníckych dielní.

Počas prvej svetovej vojny ruské vojská dvakrát obsadili Bardejov. Časť židov z mesta ušla a ich majetok bol zväčša rozkradnutý.

Medzivojnové obdobie

Po vzniku ČSR sa židovská komunita naďalej rozvíjala. K bardejovskému rabinátu patrili židia asi z 30 obcí. Náboženská obec bola v roku 1922 tvorená z 300 hláv rodín platiacich cirkevnú daň a mala spolu okolo 2800 členov, ktorá sa rozrastala a začiatkom 30-tych rokov mala židovská obec vrátane 57 obcí celkom 3475 obyvateľov židovského vierovyznania. Náboženská obec vlastnila veľkú synagógu, malú chasídsku synagógu a štyri menšie modlitebne, cintorín, mikve, kóšer jatky, niekoľko učební a dom s veľkou knižnicou. Mikve s vaňovými kúpeľmi slúžili nielen židovským ale aj nežidovským obyvateľom mesta.

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1930 sa 42,7% židovského obyvateľstva hlásilo k židovskej národnosti a približne polovica k národnosti československej.

Začiatkom 20-tych rokov  vlastnili židia 187 podnikov, 3 priemyselné podniky, 2 peňažné ústavy, a niekoľko menších tovární.

Po vyhlásení autonómie Slovenska Hlinková garda a je príslušníci organizovali protižidovské demonštrácie. V roku 1938 (5.11) odvliekli gardisti okolo 150 židov bez štátnej príslušnosti do obce Čaňa na územie odstúpené Maďarsku. V decembri 1938 bola zakázaná Židovská strana a jej príslušnosti boli vylúčení z mestského zastupiteľstva. Vznikom Slovenského štátu sa začali ďalšie represálie voči židovskému obyvateľstvu, odobrali im živnosti, židia pracujúci vo verejnej správe boli prepúšťaní. Židovské deti boli v škole šikanované. Až v tomto období bola otvorená 8-triedna ľudová škola a navštevovalo ju okolo 200 žiakov.

Vojaci obchody vyrabovali

V roku 1940 žilo v Bardejove a okolí viac ako 3500 židov. Nemeckí vojaci počas prechodu cez Bardejov na začiatku vojny vyrabovali židovské obchody. V priebehu roku 1941 boli židovskí obyvatelia vytláčaní zo spoločenského a hospodárskeho života. Postupne bolo uzatvorených takmer 450 židovských obchodov a ďalších 45 bolo árizovaných.

V roku 1942 sa začali prípravy na sústredenie a postupný odsun mladých židov do zberného tábora v Poprade. 20.3.1942 bol vydaný zákaz vychádzania pre židov. 21.3.1942 bolo zo zberných táborov v Raslaviciach a Zborove odvezených 76 židovských žien  do zberného tábora v Poprade a nasledovne boli deportované do tábora v Osvienčime.

Ďalšie deportácie nasledovali cez zberný tábor v Žiline. Postupne v troch transportoch odvliekli z Bardejova a okolia okolo 2500 židov, v prvom bolo 1028, v druhom 1015 a tretom 400 osôb. V roku 1942 bolo odvlečených 87% židovského obyvateľstva z Bardejova a okolia. Okolo 100 členov komunity  s rodinnými príslušníkmi boli dočasne chránení výnimkami s celkovým počtom asi 380 členov. 

V roku 1944 bolo v Bardejove registrovaných  okolo 230 židov chránených výnimkami a ďalších 200 v okolitých obciach. Začiatkom mája sa opäť začalo násilné vysídľovanie židov. Po vypuknutí SNP sa viacero bardejovských židov pridalo na stranu partizánov. Nemecká jednotka bezpečnostnej služby, ktorá sa v Bardejove usídlila v septembri 1944 pátrala po židoch a partizánoch. Posledných židovských obyvateľov zaistili 18 septembra 1944 a 20 októbra boli deportovaní do Osvienčimu.

Po skončení druhej svetovej vojny sa do Bardejove vrátilo asi 300 židov. Boli to židia, ktorí prežili koncentračné tábory alebo sa zachránili v lesoch a bunkroch. Obnovili činnosť náboženskej obce, vyčistili synagógu a renovovali niektoré kultové objekty. Väčšina sa v rokoch 1948 -1949 vysťahovali do Izraela a zámoria.

(10:10, Ličová)