Čo sa vám stalo v roku 1987?

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 5-6/2017

Biopsychosociálny prístup alebo prečo je veľmi dôležité povedať lekárovi, čo sa vám stalo v roku 1987

Emília Olejárová

Psychiatrické ochorenia, aj keď ľudia o nich veľmi nehovoria, sú veľmi časté.  Najmä depresívne a úzkostné poruchy sa vyskytujú oveľa častejšie, ako si  veľa ľudí mysli.  Keďže psychiatrické ťažkosti sa stále nedajú odhaliť nijakým CT, RTG alebo vyšetrením krvi, jediným diagnostickým nástrojom je rozhovor s pacientom a jeho blízkymi a pozorovanie.  Samozrejme potom lekár môže použiť a zhodnotiť iba informácie, ktoré mu pacient povedal.  Preto je veľmi dôležité povedať vášmu lekárovi, čo sa vám stalo v roku 1987.

Väčšina ľudí si teraz asi kladie otázku - čo to mám s tým rokom 1987?   

Pani A. začala ku mne chodiť ako k psychiatrovi v roku 2008.  Poslali ju z inej ambulancie, špecializovanej na depresívne poruchy, kde chodila asi 10 rokov.  Tam, a na ďalších 3 miestach,  vyskúšali všetko možné i nemožné.  Pani sa možno cítila trochu lepšie, a možno ani nie.  Tam sme sa aj my stretli tak raz za mesiac alebo dva, zmenili zopár liekov, pridali nejakú psychoterapiu, pridali to i ono.  Výsledok bol rovnaký.  Pani A. prišla na každú objednanú návštevu, bola veľmi milá a vyjadrovala spokojnosť s poskytovanou starostlivosťou, lieky pravdepodobne brala, lebo predpisy vždy sedeli. 

Musím vám niečo povedať

V roku 2016, teda po 8 rokoch, sa pani A. raz zhlboka nadýchla a povedala tichým hláskom: “Pani doktorka, ja vám musím niečo povedať. Nemyslím si, že mam depresiu.”  Ja som si pomyslela: ”Hm.“ A spýtala som sa: “A čo si myslite, že je váš problém?” 

Pani A. odpovedala: ”No, v 1987 som sa zoznámila s jedným pánom z inej krajiny.  Písali sme si, aj sme sa stretli a po krátkej známosti sme sa vzali.  Hneď ako môj nový manžel dostal trvalé povolenie  na pobyt v našej krajine, zbalil si kufre a už ho nebolo.  A ja sa neviem od vtedy z toho spamätať. 

Ako som mohla byt taká hlúpa? Prečo sú ľudia takí vypočítaví?  Prečo to zákon tak dovolí?  Čo je na mne také zlé, že ma môj muž nechal hneď, ako mohol?  Tak som začala byť nahnevaná, zatrpknutá, smutná, znovu nahnevaná, nemohla som spať, nemala som o nič záujem, potom som bola nahnevaná, že mi lieky nepomáhajú a tak to išlo ďalej.  Zakaždým keď som prišla k iným lekárom, aj k vám, tak som vedela, že lieky mi s tým nepomôžu.  Ale veľmi som sa hanbila priznať, že som sa nechala takto využiť a nikdy som vám to teda nedokázala povedať.”

Potom si pani A. chvíľu poplakala a potom sme začali hľadať riešenie, ako by sa jej s tým dalo pomôcť lepšie, keď už teraz vieme, že lieky v takejto situácii pravdepodobne naozaj veľa nezmôžu.  Nie, aby na to bola nejaká jednoduchá zázračná formulka, ale zamerať sa na psychoterapiu pravdepodobne pomôže viac.

Psychický teror

Pani B. mala tiež depresívnu poruchu. Žiadne lieky veľmi nepomáhali, pravé naopak - vyzeralo to, že sa jej depresia zhoršuje.  Až po niekoľkých rokoch vyšlo najavo, že manžel ju pravidelne psychicky terorizuje a čoraz častejšie naznačoval, že fyzické násilie je ďalšia fáza ich manželstva.  Vie niekto o lieku, ktorý manželku a dve malé deti ochráni pred psychickým a fyzickým násilím?

Pani C. tiež čakala niekoľko rokov, pokiaľ sa rozhodla pri jednej návšteve doplniť chýbajúcu informáciu o množstve alkoholu, ktorý denne skonzumuje.  Aj to spomenula, len keď už stála na dverách s rukou na kľučke.   

Podať najpravdivejšie informácie

Rovnako, ako je pre lekára veľmi dôležité myslieť na biologické, psychologické a sociálne príčiny, ktoré môžu spôsobiť a potom udržiavať určité psychiatrické ťažkosti, ja neprestávam dúfať, že aj pacienti si budú viac a viac uvedomovať dôležitosť podať lekárovi čo najpravdivejšie informácie.  Možno nie pri prvej návšteve.  Možno má pacient zábrany pri určitom lekárovi.  Silne však odporúčam, ak hľadáte pomoc, povedzte vášmu lekárovi, čo sa vám stalo v roku 1987 (alebo hociktorý iný dôležitý dátum). 

Povedzte mu o vašich biologických súvislostiach - mal niekto v rodine nejaké psychické ťažkosti, máte nejaké fyzické ochorenie, napríklad poruchy štítnej žľazy, beriete nejaké lieky, užívate alkohol alebo drogy - vrátane tabletiek na predpis.  Povedzte mu o vašich psychologických súvislostiach - váš temperament, ako sa vidíte ako človek, ako vnímate iných ľudí a svet okolo seba, ako vnímate svoje miesto vo svete iných ľudí. Povedzte mu o vašich sociálnych súvislostiach - práca, aký je váš šéf alebo spolupracovníci, alebo či vás trápi nezamestnanosť, finančné ťažkosti, straty blízkych osôb, rodinné vzťahy. 

Všetko to a mnoho ďalších nepodstatných vecí, ktoré sa môžu ukázať ako veľmi podstatné. Pomôžete tak nie len lekárovi správne diagnostikovať váš problém a nastaviť potrebnú liečbu, pomôžete tým hlavne sebe.

Autorka je psychiatrička.  Absolventka Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Do roku 2001 pracovala na Psychiatrickom oddelení v NsP v Bardejove. V roku 2002 - Centre for Addiction and Mental Health v Toronte. 2003 až 2004 University of Ottawa - International Medical Graduates program. Od roku 2005 pracuje ako psychiater v Brantforde, Ontario.    

(18:00, E. Olejárová)