Ako prispieva svet k rozvoju Bardejova

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 7/2017

Z Bardejova sa vysťahovalo 2222 ľudí

Často sa opakujúcou témou pri úvahách o rozvoji Bardejova je problém nedostatku práce v meste a odliv produktívnych vzdelaných ľudí mimo Bardejova. Poďme sa na túto tému pozrieť možno trochu inak. Začnime číslami.

V rokoch 2011 až 2015 sa podľa Štatistického úradu SR vysťahovalo iba z Bardejova 2222 obyvateľov, čo predstavuje 2 väčšie dediny v bardejovskom okrese. Len Zborov a Raslavice v bardejovskom okrese majú viac obyvateľov ako vysťahovaných Bardejovčanov počas týchto rokoch.

Dá sa predpokladať, že išlo predovšetkým o ľudí v produktívnom veku, ktorí nenašli uplatnenie v Bardejove, ale boli schopní sa uplatniť a realizovať inde. Môžeme tiež tušiť, že išlo predovšetkým o vzdelaných mladších ľudí. Predstavuje to 14% ekonomicky aktívneho obyvateľstva Bardejova v roku 2011.

Podotýkam, toto číslo nezahrňuje Bardejovčanov odchádzajúcich za prácou s trvalým bydliskom v Bardejove.

Podľa Štatistického lexikónu obcí Slovenskej republiky bolo v roku 2011 v Bardejove 16 280 ekonomicky aktívnych obyvateľov z toho 12 924 boli odchádzajúci za prácou. Toto číslo je neuveriteľné! Takmer 80 percent Bardejovčanov v roku 2011 odchádza za prácou. Inými slovami, iba 3356 obyvateľov Bardejova pracovalo v roku 2011 v Bardejove. Z tohto počtu nezanedbateľná časť pracuje v štátnej a miestnej správe.

 V tom istom období na začiatku roku 2011 štatistický úrad evidoval v Bardejove 2559 živnostníkov, zatiaľ čo v roku 2015 to bolo už len 1907 Bardejovčanov so živnostníckym listom. Počet malých súkromných podnikateľov sa znížil o 652. V priebehu 5 rokov to znamenalo zníženie o 25%.

Čo nám tieto čísla hovoria?

Bardejovčanov neživí práca v Bardejove, živí nás v prevažnej väčšine práca vo svete alebo inde na Slovensku. A trend sa zhoršuje.

Ak pracujete v Bardejove, ste jeden z desiatich percent Bardejovčanov s týmto privilégiom. Na desiatich Bardejovčanov pripadá 1 pracujúci v Bardejove. Reči o vytváraní pracovných miest v Bardejove ostávajú len rečami. Hnedý priemyselný park je dobrý zatiaľ len na prehliadky a návštevy zahraničných investorov a vytváranie ilúzie, že sa niečo v tomto smere spravilo. V skutočnosti je aktívne vytváranie pracovných miest v Bardejove oblasť s veľkým potenciálom na zlepšenie.

Napriek tomu, mesto sa buduje a rozvíja. Ako je to možné?

1. Eurofondy a štátne investície. Bardejov je údajne najúspešnejším mestom na Slovensku v získavaní eurofondov v prepočte na jedného obyvateľa. Je to oceniteľný úspech našej samosprávy, nevytvára to však predpoklady pre udržateľný rozvoj nášho mesta v budúcnosti, pretože program podpory EÚ raz skončí a nebude to trvať dlho. Zrekonštruované ulice, hradby a iné kapitálové výdavky vytvárajú len dočasné pracovné miesta, aj to občas pre mimobardejovské firmy.

Program eurofondov nie je nič iné ako prerozdeľovanie daní podobajúce sa princípom socializmu. Hodnoty vytvorené na jednom mieste sa prerozdeľujú na inom, čo prirodzene vytvára individuálne “príležitosti” pri prerozdeľovaní peňazí a oslabuje to princíp trhového hospodárstva. Na to, aby sme si mohli opravovať ulice a hradby v Bardejove, musel niekto prispieť, nevyrobili sme si to.

Môžeme si povedať, že sme našťastie na správnej strane prerozdeľovania. Je tomu skutočne tak? Ak táto podpora skončí, budeme si musieť poradiť s rozvojom nášho mesta sami. Sme na to pripravení? Úspešné čerpanie eurofondov zakrýva skutočný problém v meste, neschopnosť tvorby lokálnych pracovných miest a sebestačnosť lokálnej ekonomiky. Spoluúčasť na financovaní projektoch viedla k zadlžovaniu samosprávy. Budeme popri splácaniu úverov schopní podporovať rozvojové projekty z vlastných zdrojov, keďže sme zvyknutí, že tieto financie prichádzajú z vonku vo forme podpory?

Dobré správy

2. Určitým udržiavateľom ekonomiky v meste sú okrem statočných bardejovských firiem aj Bardejovčania pracujúci v zahraničí alebo inde mimo Bardejova, ktorí v meste investujú, alebo zarobené peniaze v Bardejove míňajú a tak čiastočne vytvárajú kolobeh peňazí v miestnej ekonomike.

To napomáha aj miestnym firmám a ľuďom, ktorí za prácou ešte nevycestovali, alebo sa vrátili.

Je len škoda, že časť tých peňazí končí v supermarketoch a tak opäť putujú naspäť do sveta bez výraznejšieho vplyvu na podporu miestnej produkcie a lokálnej ekonomiky.

Vrátiť sa a žiť  tam, odkiaľ pochádzam

3. Nie je pravda, že cesta sťahovania ide len von z Bardejova. V období, o ktorom rozprávame, sa do Bardejova prisťahovalo 1166 obyvateľov. Aj keď sa jedná stále o negatívnu bilanciu a napriek prirodzenémo prírastku 249 obyvateľov v rokoch 2011-2015 (narodení mínus zomretí), v meste stále ubudlo 807 obyvateľov. “Imigranti” alebo vracajúci sa bývalý Bardejovčania čiastočne kompenzujú ľudí, ktorí sa rozhodli žiť a pracovať mimo Bardejova. 

Z vlastných skúseností viem, že časť týchto Bardejovčanov pracovala dlhodobo v zahraničí a po rokoch získavania skúsenosti sa rozhodli vrátiť a žiť tam odkiaľ pochádzajú, kde využívajú svoje skúsenosti aj v prospech ostatných v Bardejove.

Aj o týchto ľuďoch je posledné vydanie novín našich,  v ktorom sa pokúšame zistiť, čo ich prilákalo do Bardejova a prečo sa rozhodli tu pôsobiť alebo vrátiť sa. Práve aj prostredníctvom nich, svet pôsobí na rozvoj Bardejova.

Ak budeme poznať dôvody, prečo sa ľudia do Bardejova sťahujú, môžeme ich podporiť a vytvoriť tak predpoklady pre príchod ďalších Bardejovčanov, ktorí budú schopní svoje vo svete získané pracovné skúsenosti použiť v prospech ďalšieho rozvoja mesta.

A možno tak aj obrátiť súčasnú nevýhodu úbytku vzdelaných ľudí v budúcu výhodu nášho mesta. Čo je ich hodnota? Je to ich schopnosť presadiť sa vo svete. Je to ich návyk zarobiť si poctivou prácou a svojimi schopnosťami. Je to ich presvedčenie, že poctivým podnikaním a službami zákazníkom zájdu ďalej ako rýchlym zbohatnutím na úkor ostatných.

(19:25, M. Olejár)