Bratislavský Bardejovčan inšpiruje

Adam, rodený Bratislavčan s koreňmi v de­dine Kurov v bardejovskom okrese, odkiaľ pochádzal jeho starý otec, sa prisťahoval do Bardejova v roku 2011. V Bardejove žije a pôsobí šesť rokov. Cíti sa komfortne ako bratislavský Bardejovčan. Je presvedčený, že Bardejov je skvelé miesto na život.

Počas nášho nedávneho stretnutia moja prvá otázka smerovala k uplat­neniu v jeho profesii v našom regióne, keďže Adam pôsobí v oblasti architek­túry a priestorového plánovania na región.

“Naša profesia je špecifická, nie je naviazaná na región. Ak sa človek dokáže predať, môže pôsobiť nadregionálne. Architekti nie sú viazaní na určité miesto. Ak je človek zdravý a môže riadiť auto, tak nie je nevyh­nutné byť tu Je však rozdiel v zákazkách, ktoré môžem získať tu a inde. Rodinkárst­vo je tu na neuveriteľne vysokej úrovni.

Ak človek nie je súčasťou chobotnice, tak nemá možnosť sa dostať k zaujímavejším zákazkám, ako sú rodinné domy, čo však neľutujem. Toto napokon i tak nelimituje človeka v iných mestách/štátoch,“ hovorí Dzamba. V rámci Adamovej profesie sme sa rozhovorili aj o územnom plánovaní mesta.

O územnom pláne

„Je dôležité previazať územný plán, strate­gický plán a priestorový plán mesta. Je po­trebné naučiť ľudí, že územný plán je serió­zny dokument. Ako môže mať jedno mesto  30+ zmien územného plánu za 10 rokov jeho existencie? Ak má mať územný plán nejakú hodnotu, tak sa musí dodržiavať.

Ak ho meníme a dopĺňame, tak nastáva cha­os. Napríklad predošlé územné plány riešia pri rieke Topľa športové aktivity a teraz tam stojí takmer 30-40 rodinných domov. Ak postavíte v záplavovom území rodinné domy, budete mať vo dvore vodu.

Následná výstavba protipovodňového múru je už nekoncepčné riešenie. Rieše­nie, ktoré nerieši problém, ale hľadá záplatu. Dobrý územný plán tieto veci rieši. Do­bré riešenia vznikajú, ak sa oslobodíme od myslenia s výhľadom na štyri roky. Život totiž neprebieha v štvorročných voleb­ných cykloch. Preto ani koncepcia nesmie byt robená na tak krátku etapu života, člove­ka o meste nehovoriac,“ pokračuje. Adam je tiež členom Cechu architektov Bardejova.

Ďalšia otázka smerovala práve k Cechu.

O Cechu Architektov Bardejova

Adam hovorí: „Verím, že Cech prinesie to, že si ľudia budú viac vážiť prácu architek­ta. Architekt je bohužiaľ často vnímaný len ako nutné zlo, aby človek dostal staveb­né povolenie. Verím tomu, že Cech tu bude aj o 5-10 rokov a docieli to, že si tu ľudia nebudú podrážať nohy dumpingovými cenami. Verím, že vznikne platfor­ma, ktorá naučí ľudí, že dobrá architek­túra vznikne, keď sa súťaží, keď sa diskutuje, keď ľudia majú rôzne názory.

Občania by mali participovať nie len na chode mesta, ale aj na tvorbe architektúry. Občania nemôžu robiť architektúru, to mu­sia robiť samozrejme odborníci, ale obča­nia nám môžu dať zdravú spätnú väzbu. Architektúra ma hlavne vznikať pre ľudí. Najvýznamnejším cieľom Cechu Architek­tov je, aby ľudia pochopili, na čo architekt je.“Pri téme rodinného domu sme sa opýtali na jeho vlastný dom, ktorý sa trochu vymyká bežnému chápaniu rodinného domu v našej oblasti. Dom je totiž situovaný pod zemou.

O dome

“Chápanie domu ako takého bolo zdefor­mované poslednými 50 rokmi našej histórie. Podzemný dom, zemľanka je archaická stavba. Už lovci mamutov mali polo za­pustené domy, už obyvatelia tohto územia

v dobe železnej mali zemnice. Aj neskôr je veľa podobných historických príkladov. Rovnako aj môj dom je umiest­nený/zapustený vo svahu. Z hľadiska dlhšej histórie je to niečo úplne bežné, štandard­né a neoriginálne. Z hľadiska posledných 50 rokov je to však unikát. Reakcie ľudí sú buď áno, chcel by som to, ale nemám odvahu.

Druhá, najčastejšia reakcia je: je to hlúposť. Tretí typ reakcie je: tam je tma, to by som nechcel. Opak je však pravdou. Svetlo v dome, ktorý je osvetlený svet­likmi, je svetelnejší a prirodzenejší ako dom, ktorý ma svetlo cez klasické okná.“

Adam spoluorganizoval výstavu Bardejov­ské zásahy, kde spolu s kolegami pripravili súhrn nápadov pre Bardejov. Zapája sa tiež do verejného života a zúčastňuje sa ako občan na zasadnutiach mestských zastupiteľstiev.

„Bardejovské zásahy boli inšpirované podobnou aktivitou v Bratislave. Je to akti­vita, ktorá zbiera nápady architektov, diza­jnérov, ale i iných profesií ako zlepšiť verejný priestor. Tieto následne ponúka formou výstavy a publikácie k dispozícii mestu na realizáciu a zlepšenie. Zúčastnil som sa mestských zásahov v Bratislave spolu s mladým architektom Jakubom Lenár­tom. Následne som začal to isté sám v Bardejove. V istom okamihu som po­chopil, že sám to nedám. Vtedy sa prid­al a zásadne pomohol Peter Javorík, ktorý doplnil tento sólobeh na tandem.

Povinnosť kontrolovať politikov

Vďaka všetkým tým, čo participovali, to bol úspech. Úspech to bol ale len do prez­entačnej roviny. Určite nie do realizačnej roviny. Tam sme narazili na totálnu neo­chotu spolupracovať zo strany mesta. Mal som možnosť chodiť a prezentovať tieto nápady na komisie MsZ, bohužiaľ bez žiad­neho praktického výsledku,” zamýšľa sa.

„Na rokovania mestského zastupiteľst­va chodím stále. Naša interakcia s politik­mi nekončí pri hodení hlasovacieho lístka pri voľbách. Naša povinnosť, ako občanov, je kontrolovať politikov, čo robia, zaujímať sa o verejné dianie, aby sa mesto vyvíjalo správnym smerom. Tradične, ak zasada­la obecná rada, zúčastnila sa celá dedina. Prečo to teraz nikoho nezaujíma? Zvolíme si zástupcu a potom je nám to jedno?

To isté v historickom Bardejove, keď zasa­dal richtár Bardejova, na námestí sa stretlo napríklad 1000 mešťanov. Tie zasadnutia trvali niekoľko dní. Teraz je snaha zminimal­izovať to na pár minút. Aj teraz to môžeme spraviť podobne, napríklad v športovej hale. Nech tam môže prísť veľa ľudí. Nech sa ľudia majú možnosť vyjadriť, napríklad raz za pol roka. Nová generácia politikov by už nemala brať vyjadrenie občana ako útok na nich, ale ako partnerskú diskusiu.”

Predstavili sme človeka a časť jeho názo­rov, ktorý sa prisťahoval do Bardejova a je dôkazom toho, že aktívni ľudia sa sťahujú nie len von z Bardejova, ale aj do Bardejova.

(10:35, MO)